História Archívu UK
Z dejín Archívu UK
Jednou z prvých zmienok o existencii univerzitného archívu je údaj z roku 1924 o prevzatí písomností Košickej kráľovskej štátnej právnickej akadémie z obdobia rokov 1791 – 1922 do archívu rektorátu na Kapitulskej ul. 26 a tiež informácia z toho istého roka o uložení Pamätnej medaily UK od Otakara Španiela do archívu. Častejšie sa archív v písomných záznamoch spomínal na sklonku 2. svetovej vojny, keď akademický senát v obave pred zničením študijných a iných dokumentov týkajúcich sa zapísaných študentov ich dal pri hroziacich leteckých náletoch spojeneckých vojsk evakuovať do kláštora piaristov vo Svätom Jure. Od začiatku 50. rokov, keď prijatím zákona č. 58/1950 Zb. o vysokých školách zo dňa 18. mája 1950 došlo k výrazným zmenám aj v organizačnej štruktúre univerzity, zrušila sa kvestúra, na fakultách semináre a prosemináre, sa s výrazom univerzitný archív stretávame takmer pravidelne. Písomnú produkciu týchto útvarov a tiež množstvo spisov a účtovných dokladov od založenia univerzity bolo treba prevziať, spracovať, vykonať vyraďovacie konanie a spisy bez historickej hodnoty A, nepotrebné pre jej ďalšiu činnosť vyradiť, ostatné uložiť do centrálneho archívu. Aj keď vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch bolo pracovisko, ktoré preberalo dokumenty a trojrozmerné predmety, označované ako archív univerzity/rektorátu, v skutočnosti išlo o centrálnu registratúru univerzity sústreďujúcu záznamy vytvorené univerzitou, resp. jej fakultami.
Založeniu archívu ako odborného pracoviska, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty, predchádzalo zriadenie Kabinetu dejín Univerzity Komenského (ďalej KD UK) v Bratislave, o ktorého vzniku rozhodlo Vedenie UK dňa 13. mája 1963. Kabinet začal svoju činnosť 1. septembra 1963, keď bol za jeho externého vedúceho vymenovaný prof. PhDr. Branislav Varsik, DrSc., vtedajší vedúci Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK, externými spolupracovníkmi sa stali doc. PhDr. Jozef Mátej, CSc. a doc. Ján Červinka, CSc. Za riadneho pracovníka na pozícii odborný asistent bol vymenovaný prom. pedagóg Ondrej Dolan a na poste správcu registratúry Milan Teofil Bohunický, ktorý čiastočne vykonával práce aj pre kabinet. Štatút KD UK schválený rozhodnutím Vedenia UK dňa 27. augusta 1963 definoval KD UK ako vedecko-výskumné pracovisko, ktoré malo zamerať svoju činnosť na výskum dejín UK a vysokého školstva na Slovensku v cudzích archívoch, vedeckých a kultúrnych ustanovizniach, výsledky výskumu prezentovať v odborných a populárno-vedeckých publikáciách. Založenie kabinetu si vynútilo aj blížiace sa 50. výročie existencie Univerzity Komenského a potreba vypracovať súborné dejiny univerzity, ako to uviedol vtedajší kvestor UK JUDr. Jaroslav Filo v článku Kabinet dejín UK založený publikovaný v Našej univerzite dňa 28. septembra 1963, s. 6.
Druhou neoddeliteľnou súčasťou činnosti KD UK bola činnosť archívna, zameraná na doplnenie a usporiadanie archívneho materiálu UK. Na základe dohody medzi Ministerstvom školstva a kultúry a Ministerstvom vnútra ČSSR č. 35/1965 zo dňa 31. marca 1965 bol archívu UK, ktorý si v tom čase univerzita ako jedna z mála vysokoškolských inštitúcií samostatne spravovala, priznaný v zmysle § 11 vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb. zo dňa 7. mája 1954 o archívnictve štatút archívu osobitného významu. Po tomto legislatívnom kroku bol Archív UK začlenený do organizačnej štruktúry Kabinetu dejín UK už ako oddelenie, v ktorom mali pracovníci archívu systemizované funkčné miesta vedeckých, odborných a dokumentačných pracovníkov. Hlavnou úlohou archívu bolo podľa platných archívnych predpisov odborne spracovávať archívny materiál, k spracovanému materiálu vyhotovovať archívne pomôcky, vykonávať metodický dohľad nad spisovou službou UK a jej súčastí, podľa platných smerníc poskytovať vedeckým inštitúciám, orgánom štátnej správy a bádateľom na štúdium spracované archívne dokumenty. Pre zlepšenie chodu spisovej služby (dobové pomenovanie správy registratúry) na univerzite vypracovali pracovníci Archívu UK spisový poriadok (dobové pomenovanie registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu) platný od 1. januára 1966 pre všetky fakulty univerzity.
V roku 1969, po reorganizácii Rektorátu UK (ďalej „RUK“), boli AUK, Kabinet dejín UK a dovtedy samostatné Publikačné oddelenie zlúčené do Publikačného a historicko-dokumentačného odboru RUK, v rámci ktorého tvoril archív samostatné oddelenie. V tejto organizačnej štruktúre plnil AUK okrem archívnych a dokumentačných úloh aj úlohy pri vydávaní spravodajcu Naša univerzita, organizovaní výstav pri jubileách a propagácii univerzity navonok. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 39/1980 Zb. zo dňa 10. apríla 1980 o vysokých školách bol Publikačný a historicko-dokumentačný odbor zrušený a celé pracovisko sa včlenilo ako Oddelenie propagácie a historickej dokumentácie do Odboru pre výchovno-vzdelávaciu činnosť RUK. O viac ako pol roka neskôr, 30. októbra 1981, bol zrušený aj KD UK.
Po zmene politického systému v roku 1989 a následnej reorganizácii štruktúry rektorátu bol archív roku 1991 vyčlenený a organizačne podriadený prorektorovi pre vzdelávaciu činnosť. Len v hospodársko-finančných a personálnych otázkach podliehal kvestorovi UK. Od roku 2003 do 31. decembra 2016 mu plne organizačne podliehal. Napriek celouniverzitnej pôsobnosti je Archív UK od roku 1991 do súčasnosti oddelením rektorátu. Ani po roku 2016 sa mu nevyhli organizačné zmeny týkajúce sa podriadenosti jednotlivým prorektorom – od 1. januára 2017 do 28. februára 2019 to bol prorektor pre rozvoj UK a kvalitu, do 1. marca 2019 do 30. septembra 2019 prorektorka pre kvalitu, od 1. októbra 2019 do 14. marca 2021 prorektor pre knižničné a informačné služby a po 15. marci 2021 opäť prorektorka pre kvalitu. V hospodársko-finančných a personálnych otázkach podlieha po 1. januári 2017 opätovne kvestorke UK.
Pracovníci archívu po novembri 1989 urýchlene riešili rad nových, nepredvídateľných úloh. Prednostne vybavovali žiadosti bývalých pracovníkov a študentov UK o rehabilitáciu a museli v čo najkratšom čase a neodkladne sústrediť do archívu spisový materiál zaniknutých celouniverzitných pracovísk – Katedry brannej výchovy, ÚML, Ústavu výpočtovej techniky VŠ UK, niektorých pracovísk rektorátu – Oddelenia kádrovej a personálnej práce, resp. straníckej organizácie na univerzite.
Nárast registratúrnych záznamov a archívnych dokumentov spôsobený presťahovaním Pedagogickej fakulty z Trnavy do Bratislavy v roku 1986 donútil vedenie univerzity zabezpečiť na ich uloženie provizórne priestory na Mlynských luhoch, do ktorých po inštalovaní regálov v drevených barakoch pracovníci archívu uložili okrem záznamov Pedagogickej fakulty UK so sídlom v Trnave (1964 – 1986) aj písomnosti zaniknutej Vyššej pedagogickej školy v Bratislave (1953 – 1959) a Pedagogického inštitútu v Trnave (1959 – 1964).
V roku 1994 vedenie UK rozhodlo vysťahovať pracovne AUK z 5. poschodia HB na Šafárikovom námestí č. 6, miestnosti zrekonštruovať a do uvoľnených priestorov umiestniť novozriadené Kanadské štúdiá. Súčasne rozhodlo o vypovedaní nájomnej zmluvy na priestory na Mlynských luhoch a dalo súhlas na zrekonštruovanie priestorov lodenice, bývalej kuchyne a výdajne stravy pre robotníkov stavby mosta Lanfranconi v areáli Švédske domčeky. S rekonštrukčnými prácami pre potreby Archívu UK sa začalo v roku 1995, dokončené boli na jeseň toho istého roku. Od konca septembra začali zamestnanci AUK pripravovať archívne dokumenty na prevoz z Mlynských Luhov do priestorov na Botanickej č. 7, kam prevážali a zmontovávali uvoľnené regály pracovníci Hasičského zboru, aby neskôr do takto pripravených archívnych depozitárov pomohli presťahovať archívne dokumenty. Prevoz archívnych fondov bol dokončený v decembri 1995, na jeseň nasledujúceho roku boli presťahované aj kancelárie z V. poschodia HB do budovy na Botanickej ul. č. 7.
Nové priestory sa stali sídlom AUK na dlhých 12 rokov, počas ktorých vždy so stúpajúcou hladinou až veľmi blízkeho Dunaja hrozilo zaplavenie. Pracovníci archívu v auguste 2002 zápasili s veľkou povodňou, keď interiéry budovy archívu do výšky 80 cm zaplavila dunajská voda. Archívne dokumenty, zbierky, dokumentárny materiál a príručná knižnica AUK neboli poškodené – popoludní pred kritickým dňom sa zamestnancom AUK s pomocou pracovníkov Katedry anorganickej chémie PriF UK a pracovníka vtedajšieho Referátu Správa areálu Staré grunty a Karlova Ves podarilo archívne škatule so vzácnym obsahom vyložiť na najvrchnejšie police. Zaplavená bola nielen budova v areáli Švédske domčeky, ale zápas s vodným živlom, ku ktorému našťastie nedošlo, hrozil aj v depozitároch v suteréne HB na Šafárikovom námestí č. 6. Dôležité dokumenty – matriky zapísaných študentov, odpisy diplomov absolventov a spisy rigoróznych doktorov sme v tom čase z depozitárov v suteréne HB s pomocou pracovníkov vtedajšieho Oddelenia prevádzky RUK umiestnili v posluchárni na prízemí HB a po opadnutí vody opäť vrátili na pôvodné miesto.
O ďalšom sťahovaní archívu rozhodlo Vedenie UK, keď sa na základe jeho uznesenia č. 1/8/2008 zo dňa 20. marca 2008 musel Archív UK presťahovať z adaptovanej, ale nevyhovujúcej budovy na Botanickej ul. 7 do priestorov na Starých gruntoch č. 55. Najskôr nám boli pridelené len priestory na prízemí budovy č. 5 a spojovacej chodby z budovy č. 5 do budovy č. 4. Napokon zamestnanci Archívu UK boli nútení uložiť archívny a dokumentárny materiál do ďalších 4 depozitárov na 2. podlaží budovy č. 4, pretože do vedením univerzity určenej chodby sa jednoducho nezmestil.
Prípravné práce k samotnému sťahovaniu archívnych dokumentov z Botanickej ul. č. 7 na Staré grunty sa začali 28. marca 2008 balením nespracovaného archívneho materiálu z fondov PraF UK, FTVŠ UK i ekonomického oddelenia RUK a nákupom, dovozom a montážou ďalších 123 archívnych regálov (492 stojok a 738 políc). Sťahovanie archívných fondov sa začalo 15. apríla prevozom archívnych dokumentov sekretariátu rektora (1954 – 1980) z depozitára v suteréne HB na Šafárikovom nám. č. 6, aby sa scelil tento archívny fond, ktorý bol uložený na dvoch miestach a skončilo sa 15. mája 2008. Riaditeľ Archívu UK o štyri dni neskôr odovzdal budovu na Botanickej ul. č. 7 Ing. Petrovi Vrbovi, vedúcemu Oddelenia prevádzky RUK.
V roku 2013 mal archív 12 depozitárov a 3 manipulačné miestnosti, z toho 2 depozitáre na Šafárikovom námestí č. 6, z ktorých sa presťahovali posledné archívne dokumenty v júli 2018. V súčasnosti je to 17 depozitárov a 5 manipulačné miestnosti. Žiaden z uvedených priestorov určených na archívne depozitáre však nevyhovuje požiadavkám § 19 ods. 6 vyhlášky č. 628/2002 Ministerstva vnútra SR.
Celková úložná kapacita skladových priestorových priestorov je cca 3 350 bm. Archívnym a dokumentárnym materiálom je naplnených cca 2 800 bm. Voľná kapacita depozitárov je cca 450 bm, ktorú postupne dopĺňame spracovávaním archívnych dokumentov prevzatých z registratúr LF a FTVŠ. Časový rozsah archívnych dokumentov a zbierok je ohraničený rokmi 1775 – 2019. V Zbierke historických diplomov AUK z rokov 1775 – 1953 je uložený vzácny originál diplomu magistra chirurgie vydaný LF Trnavskej univerzity v roku 1775 Antonovi Augustínymu z Horných Kočkoviec. Ide o doposiaľ najstarší a jediný známy zachovaný kompletný (s pečaťou a podpisom dekana fakulty) originál diplomu z územia bývalého Uhorska vydaného touto inštitúciou. Nedá nám nespomenúť návrh diplomu pre čestných doktorov, ktorých autorom je Max Švabinský, ako i návrhy na reťaze rektora a dekanov fakúlt od akad. sochára Andreja Petra, zo Zbierky medailí AUK Pamätnú medailu UK z roku 1924, ktorej autorom je Otakar Španiel.
Z archívnych dokumentov patria k tým najcennejším: protokoly zo zasadnutí akademického senátu UK (1919 – 1949) a protokoly zo zasadnutí profesorského zboru „historických fakúlt“ UK – LF (1919 – 1950), FiF (1921 – 1946) a PraF (1921 – 1950), zbierka odpisov diplomov rigoróznych doktorov UK (1920 – 1953, 1966 – 2019), zbierka odpisov diplomov absolventov UK (1957 – 2019), ktoré boli často jediným zdrojom pri vytváraní databázy osôb, ktoré získali titul na UK.
Ako zaujímavosť môžeme spomenúť zápisnice podporného spolku študentov Právnickej akadémie v Győri z rokov 1868 – 1884, matriku o vykonaných záverečných skúškach na r.- kat. ústave pre výchovu učiteliek ľudových škôl v Trnave zo školských rokov 1905/1906 – 1910/1911. Žiaľ z fondu Bratislavskej uhorskej Alžbetinej univerzity (de facto pôsobila v akademických rokoch 1914/1915 – 1918/1919) sa zachovalo len torzo archívnych dokumentov – napr. zápisnice zo zasadnutí profesorského zboru fakulty právnych a štátnych vied z rokov 1915 – 1919, zoznam rigoróznych doktorov fakulty právnych a štátnych vied z rokov 1921 – 1922, indexy neskončených študentov z akademických rokov 1916/1917 a 1918/1919.
Spracované archívne fondy poskytujú dostatok pramenného materiálu bádateľom zaoberajúcim sa dejinami školstva, kultúry, kultúrnej politiky, politických dejín a spracúvaním špeciálnych dejín univerzity. Dokumentačný materiál možno využiť napr. pri zostavovaní prehľadov publikačnej a prednáškovej činnosti učiteľov, zbierku pečiatok a pečatidiel, medailí a insígnií pri sfragistickom a heraldickom výskume.
Bádatelia majú k dispozícii príručnú knižnicu s 2 344 zväzkami kníh a odborných časopisov.
Mnohé veľké úspechy dosiahol Archív UK počas jeho vedenia dlhoročnými riaditeľmi neskorším prof. PhDr. Júliusom Bartlom, CSc. a PhDr. Viliamom Csáderom, ktorí archív viedli spomedzi všetkých riaditeľov najdlhšie.
Od 1. júna 2023 má AUK 3 zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním v odbore archívnictvo a pomocné vedy historické, 2 zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním v odbore muzeológia a kultúrne dedičstvo a 1 zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním v odbore informačné štúdiá.
Pôvodný text nazvaný K 50. výročiu založenia Archívu UK (autor textu PhDr. Viliam Csáder, 2013) aktualizovala a doplnila Mgr. Mária Grófová.