História

Vznik a vývoj univerzity v rokoch 1919 až 1937

Vznik Univerzity Komenského v roku 1919 mal mimoriadny význam pre rozvoj kultúry, vedy a vzdelanosti na Slovensku. Po prvý raz v dejinách malo Slovensko svoju vysokú školu, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v rodnom jazyku.

Absolventi tejto univerzity tvorili prvú vysokoškolsky vzdelanú generáciu, ktorá študovala na slovenskej univerzite a významne prispela k rozvoju duchovnej kultúry Slovákov.

Začiatky budovania Univerzity Komenského však neboli ľahké. Vinou neľútostnej maďarizácie nemalo Slovensko nielen dostatok vzdelaných odborníkov pre vyučovanie na jednotlivých fakultách, ale ani učiteľov pre základné a stredné školy. Výrazne sa to prejavilo napríklad pri vznikajúcej právnickej fakulte, ktorá mala čo najrýchlejšie vychovať nových ľudí pre všetky odvetvia štátnej správy a nahradiť staré úradníctvo. Rovnako filozofická fakulta, ktorá mala budovať intelektuálnu základňu slovenskej kultúry v mladej republike, nemala široký výber prednášateľov spomedzi málopočetnej vrstvy slovenských vzdelancov.

Napriek tomu, že zákon o založení Univerzity Komenského predpokladal i budovanie prírodovedeckej fakulty, jej zriadenie v prvých dvoch desaťročiach existencie univerzity sa nedalo uskutočniť. Pre rozvoj prírodovedných disciplín na vysokoškolskej úrovni neboli ešte na Slovensku podmienky. Jediná zo štyroch navrhovaných fakúlt sa ako prvá pomerne úspešne začala rozvíjať lekárska fakulta (1919), ktorá od zimného semestra 1924/25 otvorila už všetkých 5 ročníkov lekárskeho štúdia.

V čase svojich začiatkov sa Univerzita Komenského stretávala okrem nedostatku špecialistov i s priestorovými problémami, nedostatočným prístrojovým vybavením a chudobnou dotáciou zo strany štátnej administratívy. Tieto problémy vyplývali z hospodársko-politickej situácie predmníchovskej republiky, pretože uplatňovanie vládnej ideológie čechoslovakizmu malo negatívny vplyv aj na rozvoj univerzity. S postojom oficiálnych štátnych orgánov ostro kontrastoval záujem českých vedeckých a pedagogických pracovníkov, najmä profesorského zboru Karlovej univerzity , o rozvoj vysokého školstva na Slovensku. Prinášajú so sebou tradície Karlovej univerzity, čo malo nesmierny význam pre rozvoj a uplatňovanie akademických slobôd na UK, ktorá bola od začiatku budovaná ako najvyššia vedecká a vzdelávacia inštitúcia.

Na univerzite sa od jej počiatkov rozvíjala vedecká práca. Z iniciatívy profesorov LFUK vznikol v októbri 1921 časopis Bratislavské lekárske listy, ktorý vychádza dodnes. Právnická fakulta založila edíciu Knihovňa Právnickej fakulty UK, a filozofická fakulta Spisy Filozofickej fakulty UK. Profesori UK iniciovali aj založenie ľudovovýchovnej inštitúcie Extenzia s popularizačno-vedeckým zameraním (1923) a modernej vedeckej spoločnosti na Slovensku - Šafárikovej učenej spoločnosti, ktorá od roku 1926 vydávala časopis Bratislava. Vcelku v skromných ekonomických podmienkach sa podarilo v prvom desaťročí existencie univerzity vykonať veľký kus práce v rozvoji vedeckého bádania na Slovensku. Postupne sa Univerzita Komenského dostávala i do povedomia v zahraničí. Prejavilo sa to nadväzovaním vedeckých kontaktov, výmenou publikácií so zahraničnými vysokými školami a vedeckými inštitúciami. Na UK prichádzajú na študijné a prednáškové pobyty viacerí profesori z Francúzska, Anglicka, Nemecka, USA i zo štátov Malej dohody, s ktorými univerzita udržiavala živé kontakty. V Bratislave študovali po celé obdobie predmníchovskej republiky i za Slovenského štátu desiatky poslucháčov z Poľska, Juhoslávie, Rumunska, Bulharska a iných krajín.

Je prirodzené, že univerzita a jej študenti sa stali súčasťou vtedajšieho politického diania. Už v roku 1921 vznikol Zväz slovenských študentov a jeho jednotlivé zložky na fakultách v podobe študentských spolkov (Medik, Právnik, Spolok poslucháčov filozofie Ľudovít Štúr). Vytvorili sa tiež stavovské, politické, náboženské i regionálne vysokoškolské spolky, v ktorých sa odrážal politický život spoločnosti.

Ťaživú priestorovú situáciu Právnickej a Filozofickej fakulty v roku 1937 zmiernilo odovzdanie novej budovy na Šafárikovom námestí s veľkou aulou, ktorá je dodnes najvýznamnejším slávnostným priestorom UK.

Univerzita v rokoch 1938 až 1989

Mníchovská dohoda, ktorá viedla k rozbitiu ČSR, znamenala porážku demokratickej koncepcie aj na UK. Univerzitu musela opustiť väčšina českých profesorov. Vládni činitelia Slovenského štátu neustále vyvíjali tlak najmä na zrušenie akademických slobôd, voliteľnosť akademických funkcionárov, odstránenie habilitačného pokračovania a tým presadiť svoje politické záujmy na Univerzite Komenského. Pozitívnym krokom v rozvoji univerzity v tomto období bolo otvorenie prírodovedeckej fakulty /1940/. V dobe predmníchovskej republiky študovali študenti zo Slovenska prírodné disciplíny na českých vysokých školách. Po roku 1938 pod vplyvom politických zmien prebehla aj reorganizácia Šafárikovej učenej spoločnosti, ktorá sa premenovala na Slovenskú učenú spoločnosť. Táto však vyvíjala veľmi slabú činnosť nepochybne aj preto, že aktívnejšia v tomto smere bola novovzniknutá Slovenská akadémia vied a umení.

Po skončení druhej svetovej vojny sa začala vo vývoji univerzity nová etapa. Politický zápas o moc v povojnovom Československu zasiahol aj univerzitu, ktorá sa aj v tom čase usilovala v duchu starých akademických tradícií zachovať apolitickosť vo svojej pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti. Zmena politického režimu vo februári 1948 znamenala principiálny obrat v živote štátu a spoločnosti. Zásadne ovplyvnila činnosť vysokých škôl a tým i našu univerzitu. Ovládnutie vysokých škôl a ich zaradenie do novej sústavy školstva a kultúry bolo základným predpokladom prípravy inteligencie v duchu zásad komunistickej ideológie. Zákonným predpokladom zmeny postavenia vysokých škôl v sústave školstva, princípov riadenia škôl, ako aj celkovej štruktúry fakúlt a ich vyučovacích foriem bol až vysokoškolský zákon z 18. mája 1950. Bola to predovšetkým reforma štúdia na vysokých školách a potom politická čistka na vysokých školách. Systém riadenia a štruktúra vysokoškolských univerzitných a fakultných orgánov, ktoré zaviedol zákon, znamenali predovšetkým zrušenie relatívnej nezávislosti a rozsiahlej samosprávy vysokoškolskej obce a nastolenie prísneho centralistického riadenia. I napriek direktívnym zásahom zo strany štátnych a straníckych orgánov, zideologizovania univerzitného života, zastávala univerzita popredné miesto pri výchove odborníkov v mnohých oblastiach vedy a kultúry. Začala etapa jej kvantitatívneho rozvoja. Postupne sa rozrastala o nové fakulty: pedagogickú (1946), farmaceutickú (1952), fakultu telesnej výchovy a športu (1960) lekársku fakultu v Martine ( ako pobočka bratislavskej fakulty v rokoch 1962 - 1969, od roku 1991 premenovaná na Jesseniovu LF UK), matematicko-fyzikálnu (vznikla roku 1980 oddelením od prírodovedeckej fakulty). Výrazne narastal aj počet jej študentov, ktorý dosiahol vrchol v sedemdesiatych rokoch (v školskom roku 1978/79 18 050). Fakulty a vedeckovýskumné pracoviská vyriešili veľké množstvo vedeckých úloh, ktoré patrili do skupiny štátnych či rezortných úloh. Spoločenskovedné pracoviská boli ideologizáciou svojej práce postihnuté viac ako prírodovedné, lekárske a farmaceutické disciplíny, takže aj keď tieto nemali takú bohatú tradíciu, dosiahli významnejšie výsledky, ktorých význam prekročil hranice republiky.

Univerzita po roku 1989

Po novembrovej revolúcii 1989 postavil proces premeny našej spoločnosti nové úlohy aj pred Univerzitu Komenského. Zákon č. 172 zo 4. mája 1990 vytvoril základné legislatívne predpoklady pre návrat vysokých škôl a teda aj UK do európskeho akademického spoločenstva, pre návrat k jej pôvodným akademickým tradíciám. Na UK sa vytvorili najvyššie orgány samosprávy, začal sa budovať funkčný demokratický systém riadenia. Uskutočnila sa decentralizácia riadenia na fakulty, ktoré majú právnu subjektivitu, obnovilo sa habilitačné konanie, vymenúvací proces na profesorov, miesta vedúcich katedier sa obsadzujú na základe konkurzov, uskutočnila sa evaluácia fakúlt a jednotlivcov podľa podobných kritérií, aké sa uplatňujú na západných univerzitách.

November 1989 na UK priniesol aj zmeny do vzdelávacieho procesu. Odstránili sa predmety, ktoré mali ideologický charakter a zrušili sa unifikované študijné plány. Popri 5-ročnom magisterskom a na lekárskych fakultách 6-ročnom doktorskom štúdiu, ktoré je dominantné pre UK, sa na niektorých fakultách podľa potrieb spoločnosti uskutočňuje aj trojročné bakalárske štúdium. Na UK sa realizuje vo všetkých základných spoločenskovedných, prírodovedných i lekárskych vedných disciplínach postgraduálne doktorandské štúdium a rôzne iné formy postgraduálneho štúdia.

Zákon 172/1990 vytvoril podmienky pre opätovný vstup rímsko-katolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty, ako aj včlenenie evanjelickej bohosloveckej fakulty do zväzku Univerzity Komenského (1990). Naliehavosť potreby vychovať pre trhové hospodárstvo vysokokvalifikovaných odborníkov viedla k zriadeniu fakulty managementu (1991).

Univerzita Komenského stojí na čele úsilia slovenských vysokých škôl zapojiť sa do siete vysokoškolských inštitúcií rozvinutých európskych krajín, najmä svojou účasťou v medzinárodných inštitúciách, ktoré tento proces koordinujú. UK získala zastúpenie vo výkonných orgánoch a komisiách Rady Európy, Medzinárodnej asociácie univerzít, Stálej komisie rektorov európskych univerzít, Konferencie rektorov podunajských štátov atď.

Nastal dynamický rozvoj spolupráce s desiatkami zahraničných univerzít. Na Univerzite Komenského sa vytvorili predpoklady rozvíjať sa ako moderné najvyššie vzdelávacie a vedecké centrum, umožňovať komplexnú prípravu študentov a rozvíjať najmodernejšie a spoločensky najužitočnejšie smery vedy i výučby.