Rodovo vyvážená a rešpektujúca komunikácia

MONITORING OFICIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE UNIVERZITY KOMENSKÉHO

Rod a komunikácia sú neoddeliteľne prepojené. Komunikácia totiž často odráža všeobecne akceptované sociokultúrne hodnoty, normy a postoje vrátane úloh, ktoré zohrávajú muži a ženy. Výber slov tak môže zrkadliť naše nevedomé stereotypné presvedčenia o rodových rolách, rôznych schopnostiach a postojoch žien a mužov. Správne nastavená komunikácia však môže pozitívne formovať, kultivovať a narúšať jednotvárnosť nášho myslenia aj spôsobu vyjadrovania.

Objektívne posúdiť mieru rodovej (ne)vyváženosti nie je jednoduché, pretože rodové stereotypy sa prejavujú viacerými spôsobmi: od jazyka, ktorý používame pri písaní o ženách  a mužoch, až po obrazy, ktoré si vyberáme na ich zobrazenie. Zatiaľ  čo niektoré príklady rodových stereotypov bijú do očí, iné sú jemnejšie, všeobecne akceptované a môže byť ťažké ich identifikovať. Jednou z najmenej nápadných a najškodlivejších foriem rodovo nevyváženej komunikácie je zneviditeľnenie žien v symbolickej rovine, najmä prostredníctvom jazyka. Prejavuje sa napríklad nadužívaním generického maskulína a absenciou žien.

Dôležitým aspektom tvorby inkluzívnych a vyvážených komunikačných obsahov je aj zohľadnenie perspektívy LGBTI+ osôb. Uvažovanie o jazyku, ktorý by zahrnul aj túto skupinu, v rámci súčasnej inštitucionálnej komunikácie celkom absentuje. O to viac je potrebné premýšľať a informovať o  rodovo inkluzívnom jazyku. 

V prípade vzdelávacích inštitúcií má spôsob, akým o svojej činnosti informujú, vplyv nielen na názory a postoje zamestnanectva a študentstva, ale aj na verejnú mienku v širšom zmysle. Voľba slov a štýlu komunikácie môže na jednej strane prehĺbiť nerovnosti, na druhej strane prispieť k inkluzívnosti a akceptácii rozmanitosti. O to druhé sa usiluje aj Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá koncom roka 2021 prijala Plán rodovej rovnosti. Jedným z jeho cieľov je nastaviť komunikačné štandardy zohľadňujúce rodovú perspektívu avytvoriť postup na priebežné vyhodnocovanie obsahu komunikácie.

Pilotný monitoring oficiálnej komunikácie Univerzity Komenského v roku 2022

Koncom decembra 2022 zorganizoval tím zodpovedný za impementáciu Plánu rodovej rovnosti UK pilotný monitoring oficiálnej komunikácie našej univerzity z rodovej perspektívy. Cieľom bolo  otestovať navrhovaný postup pre zber a vyhodnocovanie  údajov o tom, ako sú ženy, muži a LGBTI+ osoby reprezentované v komunikačnom obsahu UK a identifikovať trendy týkajúce sa ich zobrazovania. Ďalším zámerom bolo sformulovať na základe zistení súhrn odporúčaní na zvýšenie úrovne rodovo vyváženého jazyka v rámci jednotlivých komunikačných kanálov univerzity.

V rámci monitoringu sa sledovali nasledujúce oblasti:

• rodovo vyvážený jazyk a inkluzívny tón komunikácie,
• viditeľnosť žien a LGBTI+ osôb v komunikácii,
• vyvážený, nestereotypný a rešpektujúci spôsob audio/video a foto prezentácie.

Forma a obsah monitoringu

Monitoring prebehol formou online dotazníka. Keďže šlo o pilotnú verziu, jeho obsahom bola náhodne vybraná a zredukovaná vzorka komunikačného obsahu Rektorátu UK a FiF UK. Predmetom monitoringu bolo 10 tvrdení, ktoré hodnotiaca skupina (8 osôb) posudzovala.

Kľúčové zistenia

1. Najväčšou prekážkou pri uplatňovaní vyváženého jazyka je nadužívanie generického maskulína, teda používanie mužského rodu na označenie skúseností všetkých osôb. Ukázalo sa, že táto skutočnosť sa týka prevažnej väčšiny hodnoteného komunikačného obsahu.

2. Ako nedostatočná sa javí aj prax uvádzania/striedania rodov, explicitného označovanie žien, nekorektnosti pri zobrazovaní osôb a pod, čo naznačuje tendenciu zneviditeľňovať ženy komunikácii na vybraných inštitúciách UK.

3. Významnou problémovou oblasťou je aj používanie jazyka vo vzťahu k LGBTI+ osobám. Len podľa 1,3 % percenta hodnotení je komunikačný obsah v tomto smere inkluzívny.

Členky tímu zodpovedného za implementáciu Plánu rodovej rovnosti momentálne pracujú na tvorbe odporúčaní na tvorbu rodovo vyváženého komunikačného obsahu a na príručke k používaniu inkluzívneho a rešpektujúceho jazyka vo výučbe. Obe nájdete na webových stránkach našej univerzity už čoskoro.

Monitoring oficiálnej komunikácie Univerzity Komenského v roku 2023

Od polovice augusta do konca septembra 2023 prebehlo prvé celouniverzitné hodnotenie komunikačných výstupov UK za rok 2023.

V rámci monitoringu sa sledovali nasledujúce oblasti:

• rodovo vyvážený jazyk a inkluzívny tón komunikácie,
• viditeľnosť žien a LGBTI+ osôb v komunikácii,
• vyvážený, nestereotypný a rešpektujúci spôsob audio/video a foto prezentácie.

Forma a obsah monitoringu

Monitoring prebehol formou online dotazníka. Vzhľadom na rozsah komunikačných výstupov prebehlo hodnotenie tzv. krížovým spôsobom: osoby z konkrétneho pracoviska hodnotili komunikačné výstupy z iného pracoviska. Na monitoringu sa podieľal širší okruh osôb, aby sa zamedzilo jednostrannému hodnoteniu. Počet osôb zapojených do monitoringu sa líšil v závislosti od veľkosti a personálnej vyťaženosti daného pracoviska. Monitorovaciu skupinu tvorilo 42 osôb, ktoré obsiahli viaceré pozície (študentstvo, zamestnanectvo, vedenie). Skupina prešla zaškolením, aby sa predišlo ťažkostiam v procese posudzovania.

Kľúčové zistenia

A. POZITÍVNE ASPEKTY

• Snaha o vyváženosť v písomnej komunikácii. V mnohých komunikačných výstupoch jednotlivých pracovísk sa odráža citlivý prístup v jazyku, ktorý oslovuje širokú verejnosť. Tento trend je v súlade s modernými normami komunikácie, ktoré zdôrazňujú dôležitosť vyváženého jazyka s cieľom zabezpečiť inkluzivitu.
• Primeraná vizuálna reprezentácia. Vizualizácia komunikačných prvkov UK bola v prevažnej väčšine hodnotená ako adekvátna a vyvážená: viaceré príspevky reflektovali škálu etnických a rodových identít. Fotografie a videá prezentujú vo všeobecnosti skôr diverzifikovaný obraz univerzitného prostredia na UK, čo vytvára dojem vyváženosti a inkluzivity. .

B. PRIESTOR NA ZLEPŠENIE

• Zneviditeľňovanie žien. Podstatná časť hodnotených komunikačných výstupov na univerzite nepomenúva ženy, a to aj v prípadoch, keď by to bolo vhodné a relevantné. Tento trend pravdepodobne odráža existujúce rodové nerovnosti a prispieva k udržiavaniu rodových stereotypov (muži vnímaní hlavní aktéri, ženy ignorované alebo považované za vedľajšie postavy). Zneviditeľňovanie významu a prínosu žien v univerzitných informačných výstupoch môže mať negatívny vplyv napríklad na mladé ženy študujúce na univerzite. Ich nedostatočná reprezentácia môže znížiť ich sebavedomie, motiváciu a priviesť k presvedčeniu, že ich príspevky nie sú vnímané ako dostatočne relevantné alebo dôležité.
• Problematické zástupné označovanie. Významná časť hodnoteného komunikačného obsahu používa generické maskulínum na označenie skupín, ktoré zahŕňajú ženy alebo nebinárne osoby. Tento prístup môže vytvárať dojem, že mužský rod je normou a ostatné rodové identity sú iba výnimkou, čo môže prispieť k reprodukcii rodových stereotypov. Predstava, že sa generické maskulínum automaticky vztahuje aj na iné osoby ako sú muži, tiež môže prispieť k marginalizácii žien a iných rodových identít.
• Takmer úplná neviditeľnosť nebinárnych osôb. Podstatná časť komunikačného obsahu na Univerzite Komenského nie je inkluzívna vo vzťahu k nebinárnym osobám. To môže spôsobiť pocit opomenutia, izolácie a nepochopenia pre študentstvo a zamestnanectvo, ktoré sa identifikuje mimo tradičného binárneho chápania. Zvýšená informovanosť o rôznorodosti pohlavných identít má potenciál vytvoriť inkluzívnejšie a rešpektujúce univerzitné prostredie.