Uhorsko 1650 - 1654

Novou nádejou sa pre Komenského stáva Sedmohradsko, ktoré sa zapája do veľkej protihabsburskej koalície. Moravská vetva Jednoty bratskej, ktorá emigrovala na Slovensko, potrebovala povzbudenie a pomoc. Komenský zároveň dostal pozvanie od sedmohradských Rákociovcov, aby reformoval sedmohradské školstvo, predovšetkým potocké gymnázium. V roku 1650 podnikol cestu na Slovensko, navštívil bratské zbory v Skalici, v Trnave, v Trenčíne, v Púchove a dostáva sa až do Levoče, Prešova a Košíc, kde mal svojich stúpencov. Jeho cesta končí v Sárospataku (Blatnom Potoku).

Stretáva sa aj s Mikulášom Drabíkom, ktorý mu predkladal svoje proroctvá o význame Rákociovcov pre Uhorsko a ostatné porobené národy. Komenského politické zámery sú zreteľné aj v jeho Tajnej reči Nathana k Dávidovi (1651). Žigmunda Rákociho predstavuje ako Bohom požehnaného kráľa Dávida, ktorému je súdené postaviť sa na čelo aktivít na opravu sveta.

Pri svojej prvej návšteve Potoka načrtol Komenský ideu osvietenej potockej školy (Illustrissimae Patakinae scholae Idea), aby šírila papršteky vzdelania v Uhorsku.

V Blatnom Potoku v r. 1651 vydáva hlavný teoretický spis Schola pansophica (Pansofická škola, prekladá sa aj pod názvom Vševedná škola), ktorý obsahuje plán sedemtriednej pansofickej školy. Prehlbuje poňatie metódy (omnino), naskrz. Na základe spätosti obsahu výučby a učebnej metódy uvažoval o vzťahu všetkých činiteľov, ktoré podmieňujú úspech výchovnej a vyučovacej práce. Pre nedostatočnú úroveň potockých žiakov došlo však k realizácii len trojtriednej školy.

Počas svojho úspešného pôsobenia v Blatnom Potoku napísal aj svetoznáme dielo Orbis sensualium pictus (Svet viditeľných vecí v obrazoch), ktoré bolo ako učebnica ešte používanejšie ako Janua. Znamená ďalší vyšší stupeň v hľadaní ľahkej, spoľahlivej a príjemnej metódy jazykového vyučovania, paralelného s osvojovaním vecných poznatkov. Autor dôsledne anticipuje didaktické princípy názornosti a aktívnosti. Orbis obsahuje 150 cvičení. Každé je uvedené obrázkom s očíslovanými predmetmi, pod obrázkom je text, ktorý opisuje obrázok so slovami, zodpovedajúcimi predmetom na obrázku a sú rovnako očíslované. Z tejto učebnice sa učili celé generácie žiakov národných škôl nielen v Európe, ale aj v ostatných svetadieloch. V Potoku bol Orbis pictus vydaný len ako ukážkový text pod názvom Lucidarium v r. 1653. Úplné vydanie vyšlo až v Norimberku v r. 1658. Aj na Slovensku sa stal obľúbenou učebnicou a používal sa vyše 150 rokov. Vyšiel v Levoči a v Bratislave v tomto období trinásťkrát. Najznámejšie z týchto vydaní je levočské štvorrečové vydanie z r. 1685 (latinsko nemecko maďarsko české), o ktoré sa zaslúžil Daniel Sinapius Horčička a Jonáš Bubenka, profesor levočského gymnázia, ktorý ho aj ilustroval.

V potockom období sa venoval aj tvorbe školských divadelných hier zhrnutých do Schola ludus (Škola hrou, Škola na javisku). Komenský ich pokladal za dôležitú výchovnú a didaktickú pomôcku, za prostriedok zvýšenia aktivity žiakov. Boli vhodnou metódou na osvojenie vecných poznatkov i latinského jazyka, aký určovala učebnica Janua. Divadelná úprava Januy zahŕňa osem hier, ich obsahom sú veci prirodzené, pomery v ľudskej spoločnosti a náboženstvo.

Jednotlivé triedy potockej školy otváral významnými prejavmi, v nich vždy načrtol ich úlohy v rámci pansofického vzdelávania /Methodi varea encomia (Chváloreč o pravej metóde), De utilitate accuratae rerum nomenclaturae (Užitočnosť presného pomenovania vecí), De eleganti elegentiarum studio oratiuncula (Malá reč o elegantnom štúdiu elegantného štýlu/.

Zásadný význam mali Komenského prejavy pri otvorení práce v potockej škole De cultura ingeniorum ratio (O vzdelávaní ducha, 1650) a De ingenia colendi primario instrumento, libris (Ako dômyselene používať knihy, hlavný nástroj vzdelávania, 1650).

V potockej škole Komenský narážal pri realizácii svojich plánov na nevšímavosť rodičov, lenivosť žiakov a nesúcosť istých učiteľov. Preto vydáva Leges scholae bene ordinatae (Zákony dobre usporiadanej školy (asi 1653), Fortius redivivus sive De pellenda scholis ignavia (Fortius znova živý alebo ako vyhnať lenivosť zo škôl, 1652 a Praecepta morum (Pravidlá mravnosti, 1653).

V trojtriednej škole sa mali používať jazykovo-vecné učebnice Vestibula, Januy a Atria. Atrium bolo v potockom období napísané a vydané bolo v roku 1652. Zachovalo obsahový rámec Januy, ale vecný obsah sa rozšíril a prehĺbil. O tom, ako používať učebnicu, hovorí spis De Schola latina tribus classibus divisa (Trojtriedna latinská škola).

Juraja II. Rákociho sa usiloval získať venovaním spisku Gentis felicitas (Šťastie národa, 1652), v ktorom konfrontuje vtedajší stav Uhorska s predstavou moderného národa.

Pobyt J. A. Komenského v Blatnom Potoku a jeho výsledky tvoria slávnu kapitolu jeho života. Ide o neobyčajne plodné životné obdobie. Výsledok tohto štvorročného pobytu je aj kvantitatívne veľkolepý.

Z Blatného Potoka odišiel asi 7. júna 1654 cez Sečovce, Prešov, Levoču, Považie a Sliezsko. Opäť ho s úctou vítali v chýrnych školách v Prešove a v Levoči a v bratských zboroch na západnom Slovensku.