Holandsko 1656 – 1670

Po odchode z Lešna sa uchýlil k priateľom vo Frankfurte nad Odrou. Po pozvaní od pána Laurentia de Geer odchádza Komenský cez Hamburg do Holandska, ktoré sa mu stalo posledným domovom. V Amsterdame mu mestská rada ponúkla čestnú profesúru a finančnú podporu na vydávanie svojich prác. Od r. 1656 vyšlo v Amsterdame a v iných holandských mestách 35 Komenského spisov. Amsterdam sa stal prístavom stroskotanca a prijal ho s vľúdnou tvárou. V spise Unum necessarium (Jedného je potrebné, 1668) to vyjadril slovami: „Celý môj život bol putovanie a nemal som vlasť. Ustavične som menil miesto pobytu a nikde som nemal domov. ...Naposledy mi poskytlo domov hlavné mesto Batávie, hlavné trhovisko sveta.“

Komenský sa po zrútení všetkých nádejí na zmenu politických pomerov v strednej Európe stále viac upína na revelácie, najmä na svojho bývalého spolužiaka Mikuláša Drabíka. V r. 1657 vydáva jeho revelácie pod názvom Lux in tenebris (Svetlo temnotách). Ich vydaním strácal stále viac sympatií a veľa energie vynakladal na ich obranu.

V r. 1657 - 1658 sa venuje vydaniu štyroch zväzkov didaktických prác Opera didactica omnia (Zobrané didaktické spisy). Obsahujú pansoficko-vychovávateľské práce z obdobia prvého lešnianského pobytu z r. 1627 - 1642, druhý zväzok tvorí 8 prác okrem úvodu, ktoré vznikli v Elblagu a v Lešne 1642 - 1650, tretí zväzok obsahuje 15 väčších i menších diel z potockého obdobia. V štvrtom zväzku sú nové Komenského spisy napísané v Amsterdame v r. 1656 - 1657. Súčasťou 4. zv. je Ventilabrum sapientiae (Vejačka múdrosti), v ktorej kriticky hodnotí doterajšiu činnosť a analyzuje niektoré didaktické práce, E scholasticis labyrinthis exitus (Východisko zo školských labyrintov), Typographaeum vivum (Živá tlačiareň). Záverečným spisom je Traditio lampadis (Odovzdanie fakle), ktorý je Komenského pedagogickým závetom a odovzdaním fakle mladším pokračovateľom jeho diela.

Posledné roky Komenského života, najmä roky 1656-1659, znamenajú vyvrcholenie jeho literárnej činnosti. Na vydanie pripravil staršie spisy pre školy, opäť vydáva školskú divadelnú hru Diogenes cynicus (1658), prepracoval Faber fortunae. Intenzívne sa venoval Jednote bratskej. V r. 1658 vydáva Manuálnik aneb Jádro celé Biblí svaté, podrobný výťah z biblie.

Na zbierke duchovných piesní pracoval od tridsiatych rokov. Kancionál, to jest Knihu žalmů a písní duchovných vydal v r. 1659. Pôvodne mal slúžiť obnovenej cirkvi po návrate do vlasti. Vlastný zborník obsahuje 430 starších i novších bratských piesní a asi 120 ďalších preložených z nemčiny a z poľského jazyka. V predhovore píše o význame spevu a duchovnej piesne osobitne.

Písal aj politické spisy, ktorými sa usiloval zasahovať do politických udalostí. Takým je Angelus pacis (Anjel mieru, 1667). Spis bol motivovaný želaním ukončiť pri mierových rokovaniach v Brede vojnu medzi Anglickom a Holandskom (1664-1667), dvoch protestantských veľmocí, ale vyjadruje aj všeobecnú túžbu po mierovom riešení sporných otázok.

Druhým veľkým projektom v Amsterdame bolo dokončovanie Všeobecnej porady o náprave ľudských vecí. V hlavných rysoch nadväzovala na plán, ktorý načrtol v spise Via lucis. Vo Všeobecnej porade ústi všetko Komenského snaženie didaktické, encyklopedické, pansofické, vedecké a teologické. Ukážky z tohto diela posielal na posúdenie v r. 1657. Za života Komenského boli skúšobne vydané tlačou prvé dve časti, Panegersia (Univerzálne prebudenie) a Panaugia (Univerzálne osvietenie), vydané asi 1657. Komenský cítil, že projekt celého diela nebude schopný realizovať. Preto zaviazal svojho syna Daniela a mladšieho spolupracovníka K. Nigrina, aby dielo vydali. Nigrin celý rukopis diela prepísal a priateľ Komenského Justus Docemius potom rukopis priniesol do Halle, kde sa v r. 1702 pokúsili o jeho vydanie. Pre malý záujem sa vo vydávaní ďalších častí sa nepokračovalo. Rukopis sa dostal do knižnice sirotinca v Halle, zabudlo sa naň. Pátral po ňom aj zakladateľ vedeckej komeniológie, Slovák Ján Kvačala (1862-1934). Všeobecná porada bola objavená až v r. 1934 slavistom Dmitrijom Čiževským a v r. 1966 vydaná v Prahe v latinskom origináli De rerum humanarum emendatione consultatio catholica.

V predhovore k Porade Europae lumina (Svetlá Európy) oslovuje Komenský významných mužov európskych krajín, ale pozýva i všetkých ostatných ľudí k účasti na poradách. Celou Poradou preniká myšlienka pansofie: univerzalisticky zahrnúť z panharmonicky založeného sveta, stvoreného Bohom, všetko (pan) a z toho vybrať to, čo je podstatné pre múdry život (sophia) a čo tvorí celok.

Prvý diel Panegersia (Univerzálne prebudenie) ohlasuje cieľ nápravy ľudských vecí, tj. filozofie, politiky a náboženstva a navrhuje prostriedky, ako odstrániť vojny a zaviesť rozličné formy účinnej medzinárodnej spolupráce.

Panaugia (Univerzálne osvietenie) vysvetľuje akými metódami by sa mala uskutočniť náprava všetkého a všetkých vo všetkom podstatnom a naskrz (omnes omnia omnino).

Celoživotné úsilie o vypracovanie pansofie vrcholí v tretej knihe Porady v Pansofii. V nej podáva úplný a organicky usporiadaný obraz sveta a všetkých vecí v ňom. Spis Pansofia je rozdelený na osem častí, grádov, ktoré nazýva pansofickými svetmi.

Pampaedia (Univerzálne vzdelávanie), štvrtá kniha Porady, je zavŕšením Komenského názorov na vzdelanie a jeho projektov celoživotnej kultivácie človeka. Teóriu univerzálneho vzdelávania, univerzálnej kultúry zaradil do projektu nápravy sveta v školách života od narodenia po starobu a smrť (škola zrodenia, detstva, chlapčenstva, junošstva, mladosti, mužného veku, staroby a smrti).

Dokonalá výchova, pri ktorej by všetci boli privedení k poznaniu všetkého a naskrz, je možná, ak sa použijú správne prostriedky. Sú to dokonalé pansofické školy, dokonalé pansofické knihy a dokonalí pansofickí učitelia.

Prostriedkom medzinárodného dorozumenia, koncepciou nového umelého jazyka sa zaoberá Panglottia (Univerzálna starostlivosť o jazyk). Nový jazyk by mal mať čo najjednoduchšiu tvaroslovnú a syntaktickú štruktúru. Funkciu jazyka chápe v rámci svojho všenápravného projektu ako prostriedku vzdelávania a medzinárodnej mierovej spolupráce.

Šiesty diel, Panorthosia (Univerzálna náprava, Všenáprava) obsahuje návrhy inštitucionálneho zabezpečenia spoločenskej nápravy. Nejde len o nápravu rodín, škôl, cirkví a štátu, ale aj o ustanovenie tribunálov k rokovaniu v medzinárodnom meradle (collegium luciss), ktoré sa malo starať o medzinárodný vedecký pokrok a osvetu, medzinárodný mierový súd (dicasterium pacis) pre riešenie politických konfliktov a svetový ekumenický zbor (consistorium oecumenicum) pre mierové riešenie cirkevných sporov. Harmonizujúcim mierovým zabezpečením mal byť svetový snem, ekumenický koncil, akýsi medzinárodný parlament. Jeho úlohou by nebola len tolerancia medzi cirkvami, ale aj medzi filozofmi, vedcami a politikmi, aby spoločne rokovali, ako ukázať svetu osvietenie, mier a spásu.

Pannuthesia (Všeobecné povzbudenie) tvorí záverečný spis Porady. Obracia sa na všetkých, ktorí sú zodpovední za usporiadanie ľudských vecí, aby usilovne pracovali na uskutočňovaní týchto veľkolepých projektov. Jeho výzva patrí všetkým, ale najmä vzdelancom, teológom a držiteľom politickej moci, ktorí majú nápravné dielo realizovať.

Na rozdiel od predchádzajúcich utopických projektov, akými boli projekty Platóna, T. Mora, T. Campanellu, F. Bacona a i., ktorí ich nelokalizovali na určité miesto, Komenský mal na mysli reálne uskutočnenie svojho projektu v konkrétnom svete v Európe i v ostatných svetadieloch. V J. A. Komenskom máme veľkého bojovníka za európske a neskôr celosvetové zjednotenie.

V Amsterdame si napriek mnohým starostiam o rodinu a o zvyšky Jednoty našiel čas na úpravu nového vydania Labyrintu (1663).

Komenský zanechal viac rukopisov. Jedným z nich je Triertium catholicum (Všeobecné trojumenie), v ktorom uvádza do harmónie vedu, umenie a prax ľudského myslenia, reči a konania s metafyzikou.

Z jeho denníka sa zachoval len zlomok ako výťah z pracovného diára z r. 1646 a záznam k práci v zborníku nazvanom Clamores Eliae (Kriky, Volanie Eliáša). Je to dôležitý materiál pre poznanie metód práce a prostredia, v ktorom tvoril.

V r. 1668 vydáva malý spis Unum necessarium (Jedného je potreba), v ktorom hľadá východisko zo svetských labyrintov a nachádza ho v zbavení sa vecí nepotrebných k životu a v sústredení sa na podstatné veci.

Komenský zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame, pravdepodobne na následky mozgovej porážky. Pochovaný bol až o týždeň po smrti, 22. novembra 1670 vo valonskom kostolíku v Naardene, malom mestečku neďaleko Amsterdamu. Jeho dielo je poznačené dobou svojho vzniku. Bohatý myšlienkový odkaz, podnety z jeho diela čerpali myslitelia 18.-20. storočia a jeho dielo je podnetné aj pre tretie tisícročie.