J. A. Komenský

Univerzita Komenského a J. A. Komenský

Všetci stojíme na jednom javisku veľkého sveta a čokoľvek sa tu koná, dotýka sa všetkých.
(Comenius: Jedného je potreba, 1668)

Osobnosť Jána Amosa Komenského patrí k výrazným postavám českej a svetovej kultúry. Jeho myšlienkové dedičstvo je predmetom záujmu nielen českých, slovenských, ale aj zahraničných komeniológov, filozofov, pedagógov, teológov, filológov, literárnych historikov a i. Komenský sa narodil zhruba sto rokov po objavení Ameriky K. Kolumbom. Jeho rozsiahla tvorba svedčí o tom, že sa stal objaviteľom prirodzenosti dieťaťa. Celé jeho dielo, a to nielen vychovávateľské, ale aj filozofický a teologický systém slúži ľudskej prirodzenosti, ktorej reformou školstva, výchovy, poznania, politiky a náboženstva chce zabezpečiť optimálny rozvoj. Po celý svoj život sa usiloval odstrániť všetky formy represie, potláčajúce ľudskú prirodzenosť. Preto navrhuje odstrániť zo škôl ubíjajúce bifľovanie a deklamáciu dlhých textov a najmä upustiť v školách od telesných trestov a bitia žiakov. Školy sa majú zmeniť na „officiny humanitatis“ (dielne ľudskosti). V náboženskej oblasti nikto nemá byť utláčaný pre svoje náboženské presvedčenie, sloboda svedomia má byť obhajovaná ako najvyššia hodnota.

Univerzita Komenského v Bratislave je v svetovej sieti univerzít jedinou univerzitou, ktorá je pomenovaná po J. A. Komenskom. V histórii Univerzity Komenského sa objavili návrhy na premenovanie univerzity. Publikovaním textu chceme informovať nielen akademickú obec, ale aj širokú verejnosť o jeho biografii a o diele. Osobitne si všimneme aj vzťah Komenského ku Slovensku.

J. A. Komenský prežil v r. 1592 - 1670 dramatický a plodný život. Bola to doba mnohých rozporov a protikladov, keď sa vytvárali základy novodobej európskej spoločnosti. V 16. storočí sa zrodila reformácia (luterská i kalvínska), ktorá nadviazala na nápravné myšlienky J. Husa a husitského hnutia. Konflikt stavovskej moci českých krajín s programom reformácie a habsburgského rodu s programom rekatolizácie vyvrcholil stavovským povstaním proti Ferdinandovi II. v r. 1618 - 1620. Tým začal tridsaťročný boj o moc v Európe, ktorý trval až do uzavretia Westfalského mieru v r. 1648. Sympatie Komenského boli na protihabsburgskej strane, kde do tzv. corpus evangelicorum patrili severoeurópske a západoeurópske krajiny. Porážka českých stavov hneď v druhom roku tejto vojny postihla nielen český národ, ale i osobne Komenského.

Komenský bol príslušníkom a biskupom Jednoty bratskej, založenej v roku 1457. Táto cirkev, ktorá uskutočňovala ideál očisťovania kresťanstva mierovou cestou, nebola nikdy príliš početná, ale jej podiel na kultúrnom živote bol mimoriadny. Komenského predchodcom v Jednote bratskej bol Jan Blahoslav, biskup, významný historik a spisovateľ.

Dielo, ktoré Komenský zanechal, bolo inšpirované antikou a kresťanstvom. Nadväzoval na gréckych a na rímskych antických filozofov Sokrata, Platóna, Aristotela, Cicera, Senecu. Z kresťanských autorov mu bol najbližší sv. Augustín (Augustinus). Čerpal aj z ďalších katolíckych autorov M. Kuzánskeho, T. Campanellu a E. Rotterdamského.