Lešno 1628 - 1641

Prvý lešnianský pobyt (1628 - 1641) bol najdlhší, ale aj najplodnejší. V Lešne (Leszno) žili okrem katolíckych Poliakov českí bratia, nemeckí luteráni a ariáni (antitrinitárska sekta). Komenský bol v Lešne zamestnaný ako učiteľ lešnianského gymnázia. Písal vychovávateľské, filozofické spisy, učebnice a bol pisárom (historikom) Jednoty bratskej. Písal obranné spisy a vydával kázne. Vydal Řád Jednoty, evanjelickú príručku L. Baylyho Praxis pietatis a i. Najvýznamnejšie práce tohto obdobia sú pansoficko-vychovávateľské spisy. Dokončil česky písanú Didaktiku, tj. Umění umělého vyučování (1630), ktorú začal koncipovať ešte vo vlasti.

Vojensko-politická situácia v r. 1631 - 1632, kedy švédsko-saské vojská obsadili veľkú časť Čiech, dávala nádej na návrat do vlasti. V tejto atmosfére začal plánovať prvý veľký vychovávateľský projekt ktorý nazval Paradisus ecclesiae (Raj cirkvi, alebo Raj český). Teoretickú časť tvorila česká Didaktika, praktickou časťou mali byť učebnice a informatóriá, príručky pre učiteľov. Dokončil len Informatorium školy materskej (1632). Je to prvý teoretický spis o cieli, o obsahu a o metódach rodinnej výchovy najmenších detí od narodenia do šiestich rokov, aby boli dobre pripravené na školské vzdelávanie.

Z učebníc pre jednotlivé triedy národnej školy sa zachovali len poetické názvy: Violarium (fialkový záhon), Rosarium (záhon ruží), Viridarium (záhrada), Sapientiae labyrinthus (labyrint múdrosti), Balsamentum spirituale (duchovný balzám) a Paradisus animae (raj duše).

Pre lešnianské gymnázium napísal učebnice jednotlivých predmetov. Niektoré sa zachovali v tzv. leningradskom rukopisnom zborníku (Geometria s Geodéziou, Cosmographiae compendium /astronómia a geografia/, Prima philosophia /učebnica filozofie – metafyziky/, Historia prophana sive politica /Dejiny svetské a politické/ a Physicae synopsis /Prehľad fyziky, 1633/, ktorá oboznamovala s prírodou v celej šírke, bola učebnicou prírodnej filozofie.

V atmosfére nádejí na návrat do vlasti napísal ďalšie spisy: Haggaeus redivivus (Haggaeus znova živý), irenický a nápravný traktát, v ktorom v úlohe starozákonného proroka napomína všetky stavy, najmä šľachtu, aby obnovila evanjelickú cirkev na základe svornosti a znášanlivosti a Navržení krátké o obnovení škol v království českém (asi na začiatku roka 1632). Mal sa stať školským reformným programom Jednoty bratskej po plánovanom návrate do vlasti.

V Lešne počas prvého pobytu venoval Komenský veľkú pozornosť vypracovaniu pansofie. Bola to filozofia, nebola to vševeda, ale filozofia univerzálnej životnej múdrosti, ucelený a usporiadaný systém poznania, ktorý mal ovplyvniť akúkoľvek ľudskú činnosť. Pansofiu uplatnil pri tvorbe učebníc. Obsah vzdelania koncipoval ako výber z celku poznania sveta. Najslávnejšou pansofickou učebnicou bola Janua linguarum reserata (1631). Napísal ju predovšetkým preto, aby uľahčil vyučovanie latinčiny. Text preložil z latinčiny a vydal r.1633 pod názvom Dveře jazyků otevřené. Janua nebola len učebnicou jazyka, ale bola novým typom učebnice, ktorá v 100 kapitolách podávala vybrané poznatky o prírode, o vývoji človeka, o jeho činnosti hmotnej a duchovnej, o spoločnosti a o vzťahu človeka k Bohu v rozličných náboženstvách. Januu Komenský prepracúval a podstatne rozšíril. Získala európsku vychýrenosť a vydávali ju v rade krajín.

Pretože Janua bola pre začiatočníkov príliš ťažká, spracoval Komenský pre nižší vekový stupeň Vestibulum latinae linguae (Predsieň latinského jazyka), 1633. Osnova učebnice je v zásade rovnaká, látka je však veľmi zjednodušená, prispôsobená chápavosti menších detí a podávaná v krátkych vetách. Uvažoval aj o treťom stupni, ktorý nazýval najskôr Palatium (Obydlie) a neskôr ho nazval Atrium (Sieň). K jeho realizácii sa dostal až v 50. rokoch.

V Lešne sa počas prvého pobytu venuje pedagogickým a didaktickým problémom. Od r. 1633 začal prekladať Českú didaktiku do latinského jazyka. Doplnil a prepracoval niektoré kapitoly, vynechal časti, ktoré sa dotýkali Českého kráľovstva. V samostatných kapitolách spracoval návrhy škôl od materskej školy po akadémiu. Didactica magna (Veľká didaktika) bola dokončená v r. 1638, vydal ju až v r. 1657 v Opera didactica omnia (Zobrané didaktické spisy). Hlavné princípy vzdelania všetkých vo všetkom a naskrz nazval omnes omnia omnino. Didaktika je v histórii pedagogiky prvým systematickým dielom o výchove, v ktorom Komenský vymedzil ciele vzdelávania a výchovy, obsah vzdelávania (vzdelávanie vo vedách, v mravoch a v zbožnosti), metódy vzdelávania a prostriedky výchovy. Stanovil didaktické princípy a prirodzené metódy nenásilného, radostného, rýchleho a dôkladného učenia a vyučovania.

K didaktickým prácam patrí Didactica dissertatio De sermonis Latini studio.didactica dissertatio (Didaktická rozprava, 1637), vydaná vo Wroclawe v r. 1638. Je to metodická príručka, ktorú venoval mestskej rade ako prejav vďačnosti za to, že na tamojšom gymnáziu sa vyučovalo podľa Januy a Vestibula.

K systému pansofických učebníc možno priradiť príležitostný malý spis Faber Fortunae sive ars consulendi sibiipsi /Strojca šťastia alebo Umenie poradiť si sám (1636 - 1637), prepracované a vydané v r. 1657 v Amsterdame. Ako príručku pre mravný kresťanský život ju venoval synom mecenáša grófa Leszczynského.

K pôsobeniu na lešnianskom gymnáziu sa viažu aj pokusy Komenského o školské divadelné hry, najmä Diogenes cynicus redivivus (Diogenes kynik znova živý asi 1639), Amsterdam 1659. Ďalšou hrou bola hra Abrahanus patriarcha (asi 1641), Amsterdam 1661.

Riadny chod lešnianského gymnázia zabezpečil aj školským poriadkom Leges illustris gymnasii Lesnensis (1635).

V Lešne jeho aktivity smerovali aj k pokusom zostrojiť prístroj samovoľného pohybu, perpetum mobile.

V priebehu 30. rokov sa spolu s úvahami o obsahu učiva objavujú u Komenského aj pansofické myšlienky v podobe prvých projektov. Pansofiu nechápe ako encyklopédiu, súbor všetkého základného poznania, ani ako úvod do poznania. Mala byť akousi abecedou bytia, odhalením jeho základných znakov a súborom kľúčov na odhalenie skutočnosti. V r. 1634 posiela svojmu anglickému priateľovi Samuelovi Hartlibovi prvé náčrty zamýšľanej vševedy. A ten ju potom bez vedomia Komenského vydáva v r. 1637 v Oxforde a následne v roku 1639 v Londýne pod názvom Pansophiae prodromus (Predchodca vševedy).