História elearningu

E-learning, alebo tzv. online vzdelávanie vzniklo konvergenciou dvoch vzdelávacích trendov: dištančného vzdelávania a používania technológií v triedach.

Používanie technológií vo vyučovaní má relatívne dlhú históriu. Začalo to pred niekoľkými storočiami kriedou a tabuľou a potom sa výrazne pohlo dopredu rôznymi technológiami ako magnetofóny, meotary, premietačky, filmy, videopásky a počítače. Všetky tieto technológie umožňovali študentom vidieť ilustrácie a príklady k preberanej látke – pre lepšie porozumenie výkladu učiteľa. Internet vstúpil do učební ako ďalšia v rade technologických učebných pomôcok. Veľmi často je v počítačových učebniach web a Internet využívaný na ilustráciu preberanej látky, presne tak, ako iné učebné pomôcky. Ale na rozdiel od predošlých technológií, vytvorenie webových učebných materiálov je podstatne ľahšie a lacnejšie. Iba samotné využívanie počítačov vo vyučovaní začalo meniť prístup k učeniu. Pri využívaní predpripravených inštrukčných programov a materiálov, učiteľ ani nemusí byť v triede prítomný – kontrola nad študijným procesom sa presúva na študenta.  

Dištančné vzdelávanie má tiež dlhú históriu. Prvé korešpondenčné vzdelávacie inštitúcie boli zriadené v  devätnástom storočí v  Británii, hneď po zavedení spoľahlivého poštovného systému. Ľudia v  rurálnych častiach Británie mohli takto študovať na univerzitách v  Londýne a  iných mestách. Americké univerzity ponúkali dištančné kurzy už dlho pred Druhou svetovou vojnou. Tieto kurzy ale boli známe nízkou kvalitou a  vysokým percentom študentov, ktorí kurzy nedokončili. V  roku 1969 bola založená britská Open University, označovaná ako výrazný zlom v  histórii dištančného vzdelávania. Open University bola prvá inštitúcia zameraná výlučne na dištančné vzdelávanie, ktorá integrovala všetky v  tom čase dostupné technológie. Inštitucionálna štruktúra Open University bola iná než u  ostatných univerzít a  podarilo sa jej začať poskytovať dištančné kurzy vysokej kvality za rozumné ceny. Štruktúra Open University bola neskôr okopírovaná mnohými ďalšími dištančnými vzdelávacími inštitúciami po celom svete a  tiež ovplyvnila mnohé ďalšie tradičné univerzity, ktoré poskytujú dištančné vzdelávanie popri tradičných formách.

Význam britskej Open University spočíva v  tom, že vytvorila nový spôsob vzdelávania. Po prvý raz zaviedla do praxe tímy autorov, pedagogických a  technologických expertov, ktorí vopred pripravili materiály vysokej kvality so zabudovanými mechanizmami pre interakciu, ktoré sa dajú opakovane využívať pre ďalších a  ďalších študentov za pomoci tútorov. 

S  príchodom Internetu sa interakcia medzi učiteľom a  študentom môže rozvinúť podstatne výraznejšie a  nadobudnúť nové formy. Už nejde len o  komunikáciu od učiteľa k  študentovi, ale aj opačne, od študenta k  učiteľovi a  tiež o  komunikáciu medzi študentmi navzájom. Teraz je možné, aby študenti navzájom komunikovali v  reálnom čase bez toho, aby boli naraz na tom istom mieste.

Učitelia veľmi skoro prišli na to, že elektronické materiály vyvinuté pre študentov v  triedach môžu byť použité pre dištančných študentov a  naopak. Je to teda ešte stále dištančné vzdelávanie? A  záleží na tom? S  rozvojom internetových technológií – a  prístupu – výučba v  triedach a  dištančné vzdelávanie konvergujú stále bližšie a  bližšie a  interakcie a  kontrola študenta sa stávajú oveľa dôležitejšími než vzdialenosť.

Dnes veľmi veľká časť e-learningových kurzov kombinuje všetky dostupné prostriedky, osobné stretnutia s online diskusiami, materiálmi, synchrónnymi, či asynchrónnymi prostriedkami. Podobne je to aj na Univerzite Komenského.