3. Publikácie, do ktorých prispeli pracovníci Archívu UK štúdiami na iné témy

RUTTKAYOVÁ, Ivica (Ed.). Náš pán profesor Fraňo Ruttkay : pokus o skupinový portrét. Bratislava : PERFEKT 2020, 216 s. ISBN 978-80-8046-975-3

Aj knihy majú svoje osudy. Svoj osud má aj spomienková práca na dlhoročného pedagóga Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave prof. PhDr. Fraňa Ruttkaya, DrSc. V roku 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra (2015) vyšla reedícia práce Fraňa Ruttkaya z roku 1982 Ľudovít Štúr ako novinár. Pri tejto i ďalších príležitostiach dostávala dcéra pána profesora otázku, prečo nenapíše alebo nezostaví knihu, ktorá by zhodnotila otcovo pedagogické i vedecké pôsobenie. Oslovila teda viacero jeho kolegov, priateľov, žiakov a výsledkom projektu, pod ktorý sa podpísala ako zostavovateľka, je mozaika faktov, rôznorodých pohľadov, polozabudnutých momentov, dávnych príbehov a situácií, akýsi pokus o skupinový portrét profesora Fraňa Ruttkaya, ktorý ovplyvnil tri generácie študentov novinárstva na FiF UK v Bratislave. Svojimi textami prispelo viac ako tridsať osobností, dnes známych z televíznej obrazovky, printových médií, literatúry či verejného života, ďalej žurnalistov, vedcov, pedagógov, umelcov či pracovníkov v oblasti kultúry.

Za Archív UK do tejto kolektívnej práce týkajúcej sa osobnosti pána profesora Fraňa Ruttkaya prispela Jana Macounová kapitolkou nazvanou Fraňo Ruttkay v dokumentoch Archívu Univerzity Komenského v Bratislave (strany 29-31), v ktorej spracovala jeho profesijný životopis a kariéru.

VIRŠINSKÁ, Miriam (Ed.). Vita historiae dedicata. Zborník štúdií venovaný životnému jubileu prof. PhDr. Júliusa Bartla, CSc. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave 2018, 272 s. ISBN 978-80-223-4695-5

Pri príležitosti životného jubilea vysokoškolského pedagóga, vedca a bývalého dlhoročného riaditeľa Archívu UK v Bratislave sa na pôde pedagogickej fakulty UK v Bratislave konala dňa 30. mája 2017 vedecká konferencia pod názvom Vita historiae dedicata. Zborník je výstupom z tohto podujatia. Okrem úvodu písaného perom prof. Roberta Letza ako dlhoročného blízkeho spolupracovníka jubilanta z katedry histórie, je v prvej časti zborníka publikovaná dedikácia, ktorou mu rektor UK v Bratislave udelil Zlatú medailu Univerzity Komenského v Bratislave, texty predstaviteľov niekoľkých inštitúcií spolu z fotografiami zo slávnostnej časti podujatia. Druhú časť zborníka tvorí publikovaný program a konferenčné príspevky profesorov Richarda Marsinu, Vladimíra Rábika, Matúša Kučeru, Ferdinanda Uličného a Jozefa Baďuríka, docentov Miroslava Kamenického, Juraja Šedivého, Miroslava Lysého a Vladimíra Segeša, kolegov z HÚ SAV i fakulty Martina Štefánika, Miriam Hlavačkovej, Evy Frimmovej, Moniky Tihányiovej a Miriam Viršinskej. V tretej časti nájdeme príspevky na počesť životného jubilea pána profesora z pera profesorov Martina Homzu, Jána Lukačku, Roberta Letza  a kolegov Ľuboša Kačírka, Pavla Matulu, Pavla Makynu i Anny Bockovej. Záverečnú časť zborníka tvoria biografia nazvaná Profesor Július Bartl osemdesiatročný a tiež aj jeho personálna bibliografia.

 

Za bývalé pracovisko pána profesora – Archív UK v Bratislave – prispela Mária Grófová štúdiou nazvanou „Ako ďaleko je do Archívu Univerzity Komenského v Bratislave?“ K životnému jubileu prof. PhDr. Júliusa Bartla, CSc. (s. 72-90). V nej sa snažila priblížiť profesora Bartla v základných chronologicko-osobnostných líniách, no aj ako osobnosť vysokoškolského pedagóga, vedca a historika, univerzitného archivára a vedúceho Archívu UK v Bratislave a napokon podať prehľad o udalostiach i smerovaní Archívu UK po odchode Júliusa Bartla. 

BENKOVÁ, Eva – PÚČIK, Marek (Eds.). Ingenii laus. Zborník štúdií venovaný jubilujúcemu prof. PhDr. Jánovi Lukačkovi, CSc. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra slovenských dejín 2017, 450 s. ISBN 978-80-223-4410-4

Nielen na „historických“ katedrách Filozofickej fakulty UK v Bratislave býva dobrým zvykom vydať pri príležitosti jubilujúcich profesorov či docentov zborník s príspevkami kolegov, doktorandov či odborníkov v rovnakom odbore, v akom pôsobí jubilant. Inak tomu nebolo ani v prípade dlhoročného univerzitného pedagóga a istý čas aj vedúceho Katedry slovenských dejín FiF UK v Bratislave, prof. PhDr. Jána Lukačku, Csc., a zborník k jeho životnému jubileu sa prezentoval dňa 30. novembra 2017.

Za Archív UK sa na zostavení bibliografie pána profesora za roky 1978 – 2017 podieľala Mária Grófová (strany 409 – 447).

GRESCHOVÁ, Eva – CHUDJÁK, František (zborník) – PÉKOVÁ, Monika (CD-R) (Eds.). Zborník Spoločnosti slovenských archivárov 2015. Bratislava : Spoločnosť slovenských archivárov a Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva 2016, 292 s. ISBN 978-80-971356-2-1

Zborníku Spoločnosti slovenských archivárov 2015 nájde čitateľ príspevky z dvoch podujatí, ktoré organizovala Spoločnosť slovenských archivárov v roku 2015 v spolupráci s ďalšími inštitúciami. V prvej a druhej časti sú publikované príspevky z XIX. archívnych dní v Slovenskej republike. Konali sa v dňoch 19. – 21. mája 2015 v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a ich témami boli Digitalizácia archívneho kultúrneho dedičstva a Dvadsiate piate výročie založenia Spoločnosti slovenských archivárov. Tretia časť zborníka obsahuje príspevky a spomienky prednesené dňa 3. decembra 2015 na seminári nazvanom Storočnica Michala Kušíka 1915 – 2000, ktorý sa konal v priestore Slovenského národného archívu.

V rámci XIX. archívnych dní v SR odznel aj príspevok Márie Grófovej nazvaný Dvadsaťpäť rokov Spoločnosti slovenských archivárov, ktorý je publikovaný v rámci II. časti zborníka (strany 140-200). V ňom sa snažila na pozadí spoločenských zmien priblížiť vznik SSA, jej snahu etablovať sa v archivárskej societe Slovenska, snahy zúčastňovať sa na dianí v slovenskom archívnictve a ovplyvniť jeho smerovanie (štruktúru, legislatívny rámec, pôsobnosť), čo sa nie vždy darilo. Počas 25-ročnej existencie spoločnosti si všíma jej aktivity vo viacerých oblastiach: 1. organizovanie sympózií, konferencií, seminárov, 2. publikačnú činnosť, 3. organizovanie odborných archívnych exkurzií, 4. medzinárodnú spoluprácu s archívnymi spoločnosťami okolitých krajín i vzdialenejšieho zahraničia. Štúdiu dopĺňa tabuľka s prehľadom zložení výborov i revíznych komisií SSA a redakčných rád Fóra archivárov podľa funkčných období od roku 1990 do roku 2015 a tabuľka týkajúca sa vydávania časopisu Fórum archivárov v jednotlivých rokoch (1990 – 2015).   

NEKVAPIL, Ladislav (Ed.). Kultura psaní v dějinách. Pardubice : Filozofická fakulta Univerzity Pardubice 2016, 374 s. ISBN 978-80-7395-956-2

V dňoch 12. – 13. novembra 2014 zorganizoval Ústav historických vied FiF Univerzity Pardubice v spolupráci s Východočeským múzeom v Pardubiciach, v pardubickom zámku, medziodborovú konferenciu s názvom Od hlinenej tabuľky k tabletu: kultúra písania v dejinách.

V monografii z tohto podujatia v rámci časti nazvanej Písmo do kameňa tesané, do typárií ryté: epigrafické a sfragistické pamiatky stredoveku a raného novoveku publikoval František Gahér jr. štúdiu venovanú nápisom na renesančných sepulkráliách západného Slovenska (strany 79-92). V nej sa zameral na popis oblasti výskumu z hľadiska zachovania epigrafických pamiatok vo vymedzenom časovom období, na typológiu používaných písiem na týchto pamiatkach, na jazyk sepulkrálnych nápisov s ukážkami prekladov textov. Štúdiu dopĺňa fotografická príloha.

ČAJKA, Michal (Ed.). Leštiny : Obec a jej obyvatelia. Leštiny : Obecný úrad Leštiny 2014, 648 s. ISBN 978-80-971420-5-6

V roku 2015 uplynie 690 rokov od prvej písomnej zmienky o Leštinách, ktoré sa prvý raz spomínajú v listine Turčianskeho konventu vydanej dňa 1. júla 1325. Je celkom prirodzené, že sa obecné zastupiteľstvo snažilo s dostatočnou časovou rezervou vydať monografiu obce, ktorá by dôstojným spôsobom predstavila Leštiny, dedinku ležiacu pod Veľkým Chočom, nielen jej obyvateľom, ale i návštevníkom. Do knihy svojimi textami prispelo desať autorov. Jednotlivé kapitoly pojednávajú o heraldických symboloch obce, chotárnych názvoch, prírodných pomeroch, v piatich kapitolách o histórii Leštín od praveku do súčasnosti, ďalej o zvykoch a spôsobe života v minulosti, predstavujú stavebné pamiatky – drevený artikulárny chrám zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, väčšinu zachovaných šľachtických kúrií či ľudovú architektúru. Nezabudlo sa ani na leštinské rodiny i osobnosti a osobitná kapitola priblížila osobnosť Mikuláša Zmeškala (*1759 – †1833), jedného z najvýznamnejších členov leštinskej zemianskej rodiny, vysokého štátneho úradníka, jedného z najlepších viedenských violončelistov, hudobného skladateľa a priateľa Josepha Haydna, Wolfganga Amadea Mozarta i Ludwiga van Beethovena.

Za AUK prispela do monografie Mária Grófová štúdiou (strany 67-88) nazvanou Leštiny v stredoveku (od zániku Veľkej Moravy po rok 1548).   

Zborník Oravského múzea. Ročník XXX, 2013, 456 s. ISBN 978-80-89564-07-1

Zborník Oravského múzea si zachováva tradičné členenie svojich príspevkov z predchádzajúcich ročníkov - spoločnosť, príroda, správy a výročia. V prvej časti venovanej histórii regiónu je na stranách 100 - 116 publikovaný príspevok Márie Grófovej s názvom Sociálne a spoločenské pomery mestečka Veličná v 16. - 19. storočí. V ňom sa autorka pokúsila osvetliť demografický vývoj Veličnej na základe zachovaných archívnych dokumentov od polovice 16. storočia a pomerne presne zostaviť spoločenskú pyramídu mestečka Veličná od polovice 16. do polovice 19. storočia. Štúdiu dopĺňajú tabuľky a ukážky archívnych dokumentov, z ktorých autorka vychádzala pri demografickom výskume.

HOMZA, Martin – LUKAČKA, Ján – BUDAK, Neven (Eds.). Slovakia and Croatia I. : Historical parallels and Connections (until 1780). Bratislava – Zagreb : Department of Slovak History, Faculty of Philosophy of Comenius University in Bratislava and PostScriptum, s. r. o. 2013, 448 s. ISBN 978-80-89567-20-1

V dňoch 20. – 24. júna 2011 sa na pôde Univerzity Komenského v Bratislave a v Levoči konala medzinárodná konferencia nazvaná Slovensko a Chorvátsko: Historické paralely a vzťahy do roku (1780), ktorej sa zúčastnilo viac ako 50 vedcov zo Slovenska, Chorvátska, Ukrajiny, Ruska, Poľska, Česka, Maďarska a Srbska. Organizátori rozčlenili prihlásené referáty do niekoľkých okruhov, napr. prvý sa zaoberal etnogenézou, historiografiou a hagiografiou, ďalšie kráľovskými rodmi, vysokou šľachtou, nižšou šľachtou, umenovedou, iné sa venovali Chorvátom na Slovensku a Slovákom v Chorvátsku, obdobiu novoveku a cirkevným dejinám. Výstupy z uvedenej konferencie sú publikované v tejto knihe, v ktorej za Archív UK nájde záujemca v okruhu venovanom vysokej šľachte štúdiu Márie Grófovej nazvanú Rodina Ilockých – chorvátsky šľachtický rod slovenského pôvodu? 

ROHÁČEK, Jiří (Ed.). Epigraphica & sepulcralia IV. Fórum epigrafických a sepulkrálních studií. Praha : Artefactum, Ústav dějin umění AV ČR 2013, 574s. ISBN 978-80-86890-45-6

V dňoch 3. – 4. novembra 2011 sa v Prahe konala medzinárodná konferencia venovaná nápisom a náhrobným pamiatkam.

V zborníku z tohto podujatia publikoval štúdiu nazvanú Stredoveké a ranonovoveké sepulkrálne pamiatky vo vybranej oblasti juhozápadného Slovenska aj František Gahér jr. (strany 155-168). Zameral sa na päť náhrobných pamiatok, ktoré majú upozorniť na vzťahy a vplyvy v umení stredovekej a ranonovovekej skulptúry na pomedzí Uhorského kráľovstva a rakúskych krajín. Ide o náhrobnú tabuľu Juraja II., grófa zo Sv. Jura a Pezinka vo farskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku, ďalej o veko tumby Juraja III., synovca Juraja II., ktoré sa nachádza v Kostole sv. Juraja vo Sv. Jure, o náhrobnú tabuľu Kunigundy Tovačovskej z Cimburka, prvej manželky svätojurského a pezinského grófa Žigmunda umiestnenú v Kostole Narodenia Panny Márie v Marianke, o tumbu Gašpara Šerédyho nachádzajúcu sa v Kostole sv. Juraja vo Sv. Jure a o epitaf Jakuba Mordaxa a jeho manželky Agnesy takisto z Kostola sv. Juraja vo Sv. Jure. Štúdiu dopĺňa fotografická príloha uvedených pamiatok.  

GRÓFOVÁ, Mária ─ LUKAČKA, Ján (Eds.). Vinicola Carpathensis (k 65. narodeninám univ. prof. PhDr. Jozefa Baďuríka, CSc.). Bratislava : Stimul pre Katedru slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 2011, 330 s. ISBN 978-80-8127-026-0

Kolektívna monografia vyšla pri príležitosti životného jubilea profesora Jozefa Baďuríka z Katedry slovenských dejín FiF UK v Bratislave, ktorý sa profesionálne okrem nástupu Habsburgovcov na uhorský trón a ich pôsobenie do roku 1790 profiloval aj ako historik hospodárskych dejín, predovšetkým dejín vinohradníctva a vinárstva na Slovensku. Kniha sa skladá z niekoľkých častí, prvá zahŕňa príspevky z dejín vinohradníctva tých oblastí na Slovensku, v ktorých sa v minulosti pestovala vínna réva, vrátane Abovskej a Zemplínskej župy, druhá sa venuje vínu v zachovaných literárnych prameňoch - v ponímaní humanistov, liečiteľov, v spomienkach slovenského lokaja na cisárskom dvore vo Viedni koncom 19. storočia i ako nápoja slovenskej bohémy v medzivojnovom období. V tretej časti sú zaradené príspevky s tematikou vína a vinohradníctva v heraldike. Additamentum tvorí príspevok ako pocta profesorovi Branislavovi Varsikovi, učiteľovi jubilanta.

Mária Grófová z Archívu UK v Bratislave nebola len spoluzostavovateľkou tejto publikácie, ale aj autorkou úvodnej štúdie nazvanej Jozef Baďurík - vysokoškolský učiteľ, vedec, znalec histórie vína a profesorovej bibliografie, ktorú čitatelia nájdu v závere knížky.

Scrinia Slavonica. Godišnjak Podružnice za povijest Slavonije, Sriema i Baranje Hrvatskog instituta za povijest. Svezak 11. Slavonski Brod 2011, 622 s. ISSN 1332-4853

V tomto zväzku je na stranách 31-49 publikovaná štúdia Márie Grófovej nazvaná Hlohovec i rod Iločkih (Hlohovec a rod Ilockých). Prednáška rovnakého názvu odznela na konferencii Mestá a šľachta, mešťania a šľachtici, ktorá sa konala v Leviciach v dňoch 3. – 5. októbra 2007.

Autorka si všímala vývoj Hlohovca patriaceho v stredoveku medzi významné mestá juhozápadného Slovenska, ktorého existencia hradu je nepriamo doložená v Zoborskej listine z roku 1113, ďalej doosídlenie nemeckými hosťami po tatárskom vpáde, prvé privilégiá i snahu obyvateľov pôvodnej podhradskej osady o vyrovnanie sa hosťom z tzv. Nového Hlohovca. Rozvoj lokality nastal po donácii Hlohovca Mikulášovi zvanému Kont a Levkušovi, synom Vavrinca Tóta. Najmä Mikuláš Kont s manželkou Klárou sa postarali aj o stavebný rozvoj v meste – obnovu hradu, založenie špitála a kaplnky Sv. Ducha, vznik františkánskeho kláštora či renováciu kostola sv. Michala koncom 15. storočia. Rod Ilockých vymrel po meči tesne pred bitkou pri Moháči a osudy panstva písali ďalšie významné rody: Turzovci, Forgáčovci a Erdödyovci.  

Viď aj www.forumhistoriae.sk/FH2_2008/texty_2_2008/Grofova.pdf

ŠTEFÁNIKOVÁ, Zuzana (Ed.). Zo starších dejín Svätého Jura 1209 ─ 2009. Svätý Jur : Mesto Svätý Jur 2010, 88 s. ISBN 978-80-970501-8-4

Pri príležitosti 800. výročia prvej písomnej zmienky o Svätom Jure sa dňa 4. septembra 2009 konal v priestoroch Informačného centra pod záštitou Katedry slovenských dejín FiF UK v Bratislave odborný seminár nazvaný Zo starších dejín Svätého Jura. Záujemcovia o regionálne dejiny tejto časti Slovenska nájdu v knižke štúdie nielen z archeológie lokality Svätý Jur a jej blízkeho okolia, ale aj štúdie týkajúce sa príchodu nemeckých hostí a vzťahu grófov zo Sv. Jura a Pezinka s ich najbližšími susedmi v období včasného a vrcholného stredoveku, ďalej genealógie svätojurských a pezinských grófov v 15. a začiatkom 16. storočia, či vín v minulosti - svätojurského, malokarpatského a tokajského samotoku.

Za AUK prispeli František Gahér jr. príspevkom o epigrafických nápisoch vo Svätom Jure a Mária Grófová, ktorá sa na základe zachovaných archívnych prameňov – metačných listín – pokúsila o rekonštrukciu prírodného prostredia Sv. Jura a jeho bezprostredného okolia v 13. – 14. storočí.

Zborník Oravského múzea. Ročník XVII, 2000, 272 s. ISBN 80-967252-7-0

Zborník Oravského múzea vychádza s prestávkami od roku 1968. Sú v ňom publikované štúdie zamerané na prírodné vedy a na spoločenské vedy, najmä na históriu, regiónu Orava.

V tomto ročníku nájde čitateľ aj štúdiu Márie Grófovej pod názvom Mestská správa a sociálne rozvrstvenie obyvateľstva v mestečku Veličná v období neskorého feudalizmu (strany 140-157), kde prezentovala výsledky svojho výskumu v rámci regionálnych dejín. V štúdii, ktorej úvod tvorí krátka história lokality, predstavila vývoj a fungovanie mestskej správy v mestečku Veličná v rokoch 1683 - 1870, spôsob voľby, kompetencie a výšku platov mestských úradníkov. Jej druhú časť tvorí sonda do sociálneho rozvrstvenia obyvateľov mestečka, kde okrem mešťanov ovplyvňujúcich správu vo Veličnej, žili aj remeselníci vlastniaci pôdu a najchudobnejšia vrstva, tzv. podludníci či hofieri i služobná čeľaď delená do niekoľkých skupín.