2. Publikácie vydané inými inštitúciami, do ktorých prispeli pracovníci Archívu UK štúdiami z dejín UK a jej súčastí

FISCHER-DÁRDAI, Ágnes – LENGVÁRI, István – SCHMELZER-POHÁNKA, Éva (Eds.). University and Universality. The Place and Role of the University of Pécs in Europe from the Middle Ages to Present Day. Pécs : University Library of Pécs and Centre for Learning 2017, 396 s. ISBN (Print) 978-963-429-191-6, ISBN (Pdf) 978-963-429-191-3, ISSN 1587-5202  

Pri príležitosti 650. výročia jubilea Pécsskej univerzity (1367) sa na jej pôde konala v dňoch 12. – 13. októbra 2017 medzinárodná konferencia na tému Univerzita a univerzalita – miesto a úloha Pécsskej univerzity v Európe od stredoveku do súčasnosti. Odznelo 21 príspevkov autorov z Českej, Poľskej, Rakúskej a Slovenskej republiky, Švajčiarskej konfederácie, Maďarska a Rumunska, ktoré sa tematicky členili do viacerých skupín: dve úvodné profesorské prednášky za nemecky hovoriaci priestor a za bývalé Uhorské kráľovstvo, ďalej Stredoveká Pécsska univerzita, Vysoké školstvo v stredoveku, Vysoké školstvo od raného novoveku do súčasnosti a dejiny knižnice. Zborník je printovým výstupom z tejto konferencie a okrem úvodného slova rektora Pécsskej univerzity, diecézneho biskupa a generálnej riaditeľky Univerzitnej knižnice v Pécsi a Centra pre vzdelávanie obsahuje 19 príspevkov.

Slovensko na tejto konferencii zastupovala a za AUK prispela Mária Grófová príspevkom Slowakische Historigraphie der Hochschulbildung (s. 251-282), v ktorom sa sústredila na slovenskú historiografiu 20. – 21. storočia, ktorá sa venuje dejinám vysokého školstva na Slovensku. V centre jej pozornosti nie sú len autori systematicky bádajúci o univerzitnom vzdelávaní, ale aj syntetizujúce práce o dejinách vzdelávania, špeciálne štúdie o dejinách jednotlivých vzdelávacích inštitúcií, ale tiež práce venované problematike študentov z územia Slovenska na zahraničných univerzitách. Prvá časť štúdie sa venuje prácam vo vymedzenej téme do roku 1918 (Univerzita Istropolitana 1467 – 1490, Trnavská univerzita 1635 – 1777, banícka akadémi v Banskej Štiavnici 1762 – 1919, Collegium oeconomicum v Senci 1763 – 1776, Košická univerzita 1657/1660 – 1773, Evanjelické kolégium v Prešove 1667 – 1. ¼ 20. storočia), druhá časť približuje historický vývoj vysokého školstva v Bratislave od vzniku ČSR do súčasnosti s ťažiskom prác o Univerzite Komenského v Bratislave.

MOSKWIN, Andriej (Ed.). Bratysława – miasto na skrzyżowaniu kultur : Bratislava – mesto na križovatke kultúr. Warszawa : Instytut Słowacki w Warszawie a Katedra Studiów  Interkulturowych Europy Šrodkowo-WschodniejUniwersytetu Warszawskiego 2016, 256 s. ISBN 978-83-945630-4-2

V Slovenskom inštitúte vo Varšave sa začiatkom októbra 2016 v spolupráci s Katedrou interkultúrnych štúdií stredovýchodnej Európy Varšavskej univerzity uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia Bratysława – miasto na skrzyżowaniu kultur/Bratislava – mesto na križovatke kultúr. Stalo sa tak v období, keď sa Slovensko stalo na pol roka predsedajúcou krajinou v Rade Európskej únie a Bratislava nebola len hlavným mestom našej krajiny, ale symbolicky, v prenesenom význame, i celej Európy. V prednesených príspevkoch sa prednášajúci a autori z Poľska, Rakúska i Slovenska snažili podať čo najplastickejší pohľad na Bratislavu, mesto s bohatou históriou. Prednášky boli rozdelené do troch okruhov: 1. Dejiny Bratislavy: význam mesta pre celý región, každodenný život obyvateľov, výnimočné osobnosti; 2. Obraz Bratislavy v školstve, umení, literatúre, divadle, kinematografii a hudbe; 3. Architektúra, pohľad na mesto cez najvýznamnejšie pamiatky minulosti.

Na konferencii odznel a v zborníku z tohto podujatia je publikovaný príspevok Márie Grófovej nazvaný Bratislava a Univerzita Komenského: tradícia univerzitného vzdelávania v hlavnom meste Slovenskej republiky (strany 93-114), ktorý sa skladá z troch častí. V prvej sa autorka zamerala na štúdium v Bratislave (v Trnave) do vzniku UK v Bratislave, v druhej v skratke priblížila štúdium na troch najstarších fakultách UK v Bratislave (LF, PraF, FiF) a tretiu venovala Univerzite Komenského a jej stavebnej činnosti v staršom období.

PAVLÍKOVÁ, Lenka – VRTEL, Ladislav (Eds.). Klenoty slovenských archívov. Jewels of the slovak archives. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV 2013, 232 s. ISBN 978-80-224-1335-0

Pamäť národa uložená v archívnych dokumentoch predstavuje významnú súčasť jeho identity, jeho kultúry, jeho kolektívneho vedomia. Táto publikácia predstavuje prvých 108 archívnych dokumentov z rokov 1111 až 1992 – klenotov uložených v slovenských archívoch. Ide o neformálnu kategóriu archívnych dokumentov, ktoré samotní archivári považujú za to najvzácnejšie vo svojich archívoch či už kvôli svojmu obsahu, či formálnej kráse. K vybraným vyobrazeným dokumentom pripravili sprievodné texty odôvodňujúce ich výnimočnosť. Archívne dokumenty navrhnuté do kategórie Klenotov slovenských archívov po posúdení odbornou komisiou boli zapísané na Ministerstve vnútra SR – odbore archívov a registratúr do osobitnej evidencie. Ich zoznam však nie je ukončený.

Z archívnych fondov a zbierok Archívu UK boli do zoznamu Klenotov zapísané dva dokumenty – diplomy o vzdelaní z rokov 1775 a 1927. Sprievodné texty k nim napísala Mária Grófová.

FIALOVÁ, Ivana ─ TVRDOŇOVÁ, Daniela (Eds.). Od špitála k nemocnici. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a osveta v dejinách Slovenska. Bratislava : Slovenský národný archív 2013, 556 s. ISBN 978-80-970666-6-6

Publikácia je výstupom z medzinárodnej konferencie s rovnomenným názvom, ktorá sa konala v dňoch 10. - 11. októbra 2012 v SNA v Bratislave. Jej cieľom bolo zhodnotiť postavenie zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a osvety v priereze dejín. V zborníku príspevkov nájde záujemca o túto problematiku štúdie z viacerých vedných odborov - nielen archivárov a historikov, ale aj etnografov, múzejníkov, štatistikov, odborníkov z medicínskej praxe, čo umožnilo konfrontovať poznatky z viacerých vedných disciplín a vytvoriť tak priestor pre ucelenejší obraz jednotlivých etáp vývoja zdravotníctva na Slovensku od najstarších čias po súčasnosť. Záujemca tu nájde štúdie týkajúce sa symbolických i reálnych trepanácií lebky v Karpatskej kotline, ďalej ochorení uhorských kráľov z dynastie Anjouovcov, problematiky mestských špitálov, lekárnictva, budovania nemocníc a zdravotníckych zariadení, vzdelávania pôrodných asistentiek a lekárov, osvety zabezpečovanej Masarykovou ligou proti TBC či spolkom Záchrana, ktorý chránil ženy a dievčatá. Vojenskí historici prezentovali túto problematiku z hľadiska armády, zajateckých táborov a pracovných útvarov.

Za AUK prispeli do zborníka Jana Macounová štúdiou venovanou Spolku slovenských medikov, ktorý pôsobil na LF UK v Bratislave v rokoch 1920 - 1948 (strany 322-335) a Mária Grófová, ktorá sa zamerala na vzdelávanie budúcich lekárov na UK v Bratislave v rokoch 1919 - 1950 (strany 279-321).

RAGAČOVÁ, Júlia (Ed.). Zbierky v archívoch. Bratislava : Spoločnosť slovenských archivárov 2012, 174 s. ISBN 978-80-970666-3-5

V dňoch 24. – 26. mája 2011 sa v Humennom konali v poradí XV. archívne dni v SR na tému Zbierky v archívoch. Téma rezonovala a našla svojich tvorcov (prednášok a následne štúdií) i svojich poslucháčov – nejestvuje vari na Slovensku archív, ktorý by nemal vo svojich depozitároch aspoň jednu zbierku. To platí rovnako pre štátne i verejné špecializované archívy. Bez znalosti archívnej teórie však nie je možné pristupovať k danej problematike. Štúdie predstavujú najrôznejšie typy zbierok vytvárané archívmi či samotnými pôvodcami, ktorí ich do archívov odovzdajú, informujú o postupoch pri ich sprístupňovaní a stávajú sa akýmsi návodom pre ostatných.

Aj AUK má vo svojich depozitároch zbierky, ktoré v štúdii nazvanej Zbierky v Archíve UK v Bratislave (strany 132-149) v tomto zborníku predstavili jej autorky. Rozdelené sú do troch veľkých skupín: zbierky v „papierovej“ podobe (radíme tu zbierku diplomov a zbierku fotografií), zbierku muzeálnych predmetov (tvorí ju zbierka talárov akademických hodnostárov, zbierka medailí, zbierka akademických insígnií, zbierka pečatidiel a pečiatok) a audiovizuálnu zbierku. Postupy pri vytváraní, členení, spracovávaní a využívaní zbierky diplomov priblížila Mária Grófová, zbierku talárov akademických hodnostárov a zbierku medailí predstavila Jana Macounová, zbierku akademických insígnií a pečatidiel Jana Očenášová.

KISSNÉ BOGNÁR, Krisztina – MOLNÁR, László – OSVÁTH, Zsolt. Az egyetemi felvételi változásai a 20. században. [Premeny systému prijímacích pohovorov na univerzity v 20. storočí.] Budapest : Magyar Felsőoktatási Levéltári Szövetség 2010, 252 s. ISBN 978-963-89152-0-7

V dňoch 23. a 24. septembra 2010 sa na pôde Knižnice a Archívu Domokosa Kosáryho Univerzity sv. Štefana v Gödöllö konalo už tradičné zasadnutie Spoločnosti archívov maďarských univerzít a vysokých škôl spojené s konferenciou a exkurziou do najbližšieho archívu. V zborníku z tejto konferencie nájde záujemca príspevky prednášajúcich archívov, knižníc ale aj vedúcich katedier univerzít a vysokých škôl z Univerzity v Segedíne, Debrecínskej univerzity, Univerzity v Miškolci, Univerzity Komenského v Bratislave a tiež aj z budapeštianskych univerzít, a to Technickej univerzity, Korvínovej univerzity, Semmelweisovej lekárskej univerzity, Univerzity ELTE, Vysokej školy Jánosa Kodolányiho a Umeleckej univerzity Moholy-Nagya.

V poslednom desaťročí výrazne vrástol význam výskumu v oblasti spoločenskovedných disciplín. Vďaka bádaniu v doposiaľ nevyužívaných prameňoch univerzitných archívov dosiahli nové smery v sprístupnení odborné uznanie. Jedným z takýchto archívnych dokumentov sú i záznamy spojené s prijímacími pohovormi, ktoré nám pomáhajú pochopiť systém prijímania na univerzity a vysoké školy, ako aj ich vplyv na spoločenské dianie v 20. storočí.

Pokiaľ v Maďarsku platil pri prijímaní na vysoké školy a univerzity numerus clausus, štúdia Márie Grófovej z AUK nazvaná Die Aufnahmeprüfungen an der Comenius-Universität in Bratislava im 20. Jahrhundert [Prijímacie konanie na Univerzite Komenského v 20. storočí] priblížila prax zápisov na štúdium bez prijímacích pohovorov do roku 1950 a systém prijímacích pohovorov po zmene VŠ zákona v roku 1950.

RAGAČOVÁ, Júlia (Ed.). Archívy v krízových situáciách. Archives in Crisis Situations. Bratislava : Spoločnosť slovenských archivárov 2009, 164 s. ISBN 978-80-970205-3-8

V dňoch 26. – 28. mája 2009 sa v Bojniciach konali v poradí XIII. archívne dni v SR na tému Archívy v krízových situáciách. Z tejto medzinárodnej konferencie, na ktorej odznelo 11 príspevkov prednášajúcich zo zahraničia a 11 príspevkov zo Slovenska, vyšiel zborník príspevkov nielen v printovej, ale  aj v elektronickej forme na CD-R. Archívy sú veľmi zraniteľnými inštitúciami a krízové situácie ako keby ich priam vyhľadávali. Pohľad na ne i spôsoby riešenia tých konkrétnych odohrávajúcich sa v zahraničí približujú štúdie 2 kolegov z Českej, 5 kolegov z Poľskej republiky a 4 kolegov z Maďarska. Za domácich účastníkov prispeli štúdiami 2 kolegovia z odboru archívov a registratúr MV SR, 8 kolegovia zo štátnych archívov, 1 zástupca Asociácie správcov registratúr a archivárka z AUK.

V štúdii (strany 145-157) nazvanej Lamentatio critica de miserabili statu archivi Universitatis Comenianae Posoniensis sa Mária Grófová pokúsila zmapovať tie oblasti, ktoré sa javia ako najproblematickejšie v jej domovskom archíve, analyzovať danú situáciu, ponúknuť možnosti riešenia, ale aj informovala o krokoch, ktoré už podnikli, aby sa čo-to zmenilo.

PÉKOVÁ, Monika ─ HANUS, Jozef (Eds.) Sprístupňovanie kultúrneho dedičstva v archívoch. Aktuálne trendy spracovávania archívnych fondov. Zborník prednášok II., ktoré odzneli na XII. archívnych dňoch v Skalici v dňoch 27. ─ 29. mája 2008. Bratislava : Spoločnosť slovenských archivárov 2008, CD nosič. ISBN 978-80-969984-8-7

Témou XII. archívnych dní v SR sa stalo sprístupňovanie kultúrneho dedičstva uchovávaného v archívoch, čo si nemožno dostatočne dobre predstaviť ani bez akvizičnej činnosti archívov, informácií o aktuálnom stave a perspektívach sprístupňovania archívnych fondov štátnych  ústredných archívov a archívov s územnou regionálnou pôsobnosťou. Dôležitú úlohu pri sprístupňovaní archívnych fondov zohráva provenienčný princíp, definícia archívnej zbierky a archívneho fondu či samotná inventarizácia. V druhej časti zborníka sú zaradené štúdie týkajúce sa sprístupňovania rodových archívov v štátnych archívoch, pozostalostí riaditeľov štátnych archívov či prínosu osobných fondov pre výskum rozvoja vedy.

Za Archív UK je v tomto zborníku z konferencie publikovaná štúdia pod názvom Príspevok k problematike osobných fondov v Archíve Univerzity  Komenského, ktorej autorkou je Mária Grófová.

SZӦGI, László (Ed.). Beiträge zur Geschichte und Entwicklung der mitteleuropäischen Universitätsarchive. [Príspevky k histórii a vývoju stredoeurópskych univerzitných archívov.] Budapest : ELTE 2000, 220 s. ISBN 963 463 428 1

V dňoch 6. – 9. decembra 1999 sa v Budapešti konala medzinárodná konferencia zameraná na dejiny a vývoj univerzitných archívov v Strednej Európe. Z podujatia vyšiel zborník, v ktorom čitateľ nájde štúdie približujúce dejiny a vývoj univerzitných archívov v jednotlivých krajinách – Českú republiku prezentujú 2 príspevky, Chorvátsko 1, Litvu 1, Maďarsko 13, Nemecko 3, Poľsko 2, Rakúsko 2, Rumunsko 1, Slovensko  a Slovinsko po 1 príspevku.

Viliam Csáder v príspevku nazvanom Anfänge und Entwicklung des Archivs der Comenius-Universität [Počiatky a vývoj Archívu Univerzity Komenského] (s. 169-176) priblížil snahy založiť archív inštitúcie, počiatky jeho existencie, jeho zaradenie do najrôznejších oddelení po niekoľkých organizačných zmenách rektorátu univerzity a v závere v prehľade oboznámil s našimi fondmi a ich využívaním na bádateľské účely.

BARTL, Július. Insígnie Univerzity Komenského. In Slovenská archivistika, roč. 20, 1985, č. 2, s. 42-72.

Bývalý riaditeľ archívu UK v Bratislave sa v úvode svojej štúdie doplnenej o štvorstranovú obrazovú prílohu zamyslel nad problematikou spracovania akademických insígnií, čo nie je síce novou témou, ale pozornosť jej venujú len univerzity s niekoľko desaťročnou tradíciou. Nie všetky insígnie UK v Bratislave sa zachovali v pôvodnej podobe, vzhľadom na požiadavky objednávateľa a vysoké materiálno-finančné potreby sa prerábali, dopĺňali o nové symboly, či boli ako materiál použité na výrobu nových insígnií. Z toho dôvodu sa nie vždy dá rekonštruovať ich pôvodný vzhľad. Významným prameňom sa v takýchto prípadoch stávajú fotografie z akademických obradov a slávností. Autor rozdelil svoj odborný text do troch časových období (obdobie predmníchovskej republiky, obdobie vojnovej Slovenskej republiky a obdobie po oslobodení – v rokoch 1945 – 1985), v rámci ktorých sa venoval nielen akademickým insígniám – medailám, reťaziam a žezlám, ale aj pečatiam a pečatidlám.