Rozhovor s Davidom A. Leitchom z Medzinárodnej rady archívov v Paríži

Rozhovor s generálnym tajomníkom Medzinárodnej rady archívov v Paríži Davidom A. Leitchom

   1. Ako vnímate postavenie archívov vo svete vzhľadom na súčasnú ekonomickú krízu?
Samozrejme, že politickí predstavitelia môžu byť v pokušení znížiť výdavky pre archívy a vnímať ich ako ľahký cieľ pre úspory, v porovnaní napríklad s výdavkami pre nemocnice a školy, ktoré majú oveľa väčšiu podporu verejnosti. A je to o to viac pravdepodobné, keďže archívy sú chápané ako inštitúcie nižšieho spoločenského významu. Niet pochýb o tom, že archívy sú zraniteľné, najmä v prípadoch, keď sami archivári dôrazne nehája svoju prácu. Archivári musia vystupovať oveľa dôraznejšie a plne využívať Všeobecnú deklaráciu o archívnictve, ktorá zdôrazňuje význam archívov v každej civilizovanej spoločnosti. Otvorená vláda, prístup k informáciám a demokratická zodpovednosť, to všetko závisí od efektívnej správy archívov, lebo bez archívov bude spoločnosť trpieť trvalou stratou pamäti. Archivári by mali byť schopní poskytnúť praktické príklady týchto všeobecných zásad, ktoré majú význam pre širokú verejnosť. Ak to budú robiť úspešne, potom archívy môžu dokonca vyjsť z tejto globálnej recesie v silnejšej pozícii ako predtým. Nakoniec skutočnosťou je, že archivári patria k medzinárodne uznávanej profesii koordinovanej Medzinárodnou radou archívov, ktorá im pomôže brániť ich inštitúcie a bezpečne investovať do nových služieb v oblasti elektronických archívnych dokumentov.
   2. Čo si myslíte o úrovni slovenského archívnictva a archívov v kontexte svetového archívnictva?
Moje dve návštevy na Slovensku boli príliš krátke, takže nemám dostatočné vedomosti, aby som si urobil kompletný úsudok. Počas pobytu v Bratislave som mal možnosť navštíviť Slovenský národný archív. Je zrejmé, že Slovenský národný archív má veľmi pôsobivú škálu archívnych fondov a archívnych zbierok a je upokojujúce, že skoro po tridsiatich rokoch od jeho otvorenia v účelovej budove má ešte priestor na preberanie ďalších archívnych dokumentov. Zároveň som si vedomý, že slovenskí archivári majú inovatívne myslenie, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie opisných štandardov a noriem MRA v slovenskom kontexte. Slovenskí kolegovia vypracovali dôležité príspevky k práci Medzinárodnej rady archívov a ja veľmi dúfam, že to bude tak aj naďalej. Niet pochýb o tom, že Spoločnosť slovenských archivárov je dynamické združenie a hrá dôležitú úlohu v prehlbovaní vzťahov s odborníkmi v susedných krajinách.
   3. Môžete nám bližšie opísať a porovnať postavenie archívov univerzít aj ich legislatívny rámec vo Vašej rodnej krajine s postavením v krajine kde teraz pôsobíte?
Vo Veľkej Británii niektoré univerzity zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri zhromažďovaní súkromných archívnych fondov, nespravujú teda len archívne dokumenty, ktoré vznikli z činnosti samotnej univerzity. Archív Univerzity v Glasgove zhromažďuje obchodné záznamy týkajúce sa priemyselného dedičstva Škótska v rozsiahlom meradle. Archív Churchill Centre (súčasť Univerzity v Cambridge) zhromažďuje doklady o politikoch, vrátane bývalého predsedu vlády Sira Winstona Churchilla a Lady Margaret Thatcherovej. Vo Francúzsku je pravdepodobnejšie, že osobné fondy významných osobností sa nachádzajú v národných a miestnych archívoch zriadených štátom. Je to preto, že národný systém Francúzska sa postupne vyvíjal v priebehu 19. storočia. To sa nestalo vo Veľkej Británii do druhej svetovej vojny a preto niektoré britské univerzity prevzali úlohu zberateľa týchto archívnych fondov. Univerzity vo Veľkej Británii majú tradične značnú autonómiu od ústrednej vlády napriek tomu, že sú subjektom, na ktorý sa vzťahuje slobodný prístup k informáciám. Vo Francúzsku boli univerzity prísne kontrolované ministerstvom školstva a dnes je ešte ťažko posúdiť, či nedávne reformy, ktoré im poskytli viac nezávislosti, spôsobia zásadný rozdiel.
   4. Slovensko ste už navštívili druhýkrát. Ktoré z navštívených miest na Vás najviac zapôsobilo a čím?
Skutočne som sa tešil z návštevy Trnavy aj Bratislavy, ale ešte stále je mnoho miest na Slovensku, o ktorých nič neviem. Trnava na mňa pôsobila ako šarmantné mesto, spoločenský večer XVI. archívnych dní bol oslavoou slovenskej kultúry a hudby. Tento rok som navštívil Bratislavu, ktorej historické centrum pôsobí oveľa priateľskejšie a je aj dostupnejšie ako mnoho európskych veľkomiest. Výsledkom mojich pozitívnych skúseností je fakt, že návštevu Bratislavy srdečne odporučím všetkým svojim priateľom.

Za rozhovor ďakuje Monika Péková, MV SR - OAR