Zaostrené na rod

V minulom roku vyšla kniha, v ktorej sa dve autorky, etnologičky, pýtame, čo ukazuje porovnanie života žien v období štátneho socializmu na Slovensku a v Maďarsku. Napriek kultúrnej blízkosti a spoločným historickým súvislostiam oboch krajín vzájomné porovnávanie a poznávanie v časoch štátneho socializmu nebolo podporované, ani žiadúce.  Hľadali sme podobnosti, ale aj jemné rozdiely, zdanlivé maličkosti každodenného a sviatočného života žien, a to aj za predpokladu, že ukazujú fragmentárny obraz. Obdobie od polovice päťdesiatych rokov až po čas zmeny režimu je tu interpretované cez autorské videnie a životné skúsenosti žien, zhromaždené z etnologických terénnych výskumov. Dôležité bolo ukázať kultúrne zmeny a procesuálnosť životných súvislostí. Sústredili sme sa aj na čo možno najpestrejšiu vizualizáciu životných okolností dievčat a žien v každodennosti štátneho socializmu. Osudy žien, ako ich prežívali vo svojich rodinách, v zamestnaní, v postavení dcér, matiek, ktoré vychovávali deti, starali sa o starých ľudí, zúčastňovali sa spoločenských a politických sviatkov, viedli domácnosť, varili, upratovali, chceli byť upravené, krásne, moderné... Hoci historické, verejné, politické, a dokonca aj každodenné momenty boli v oboch krajinách veľmi podobné, predsa aj čas štátneho socializmu bol mnohovrstevný. Poukazujeme na posuny a rozdiely v ženských osudoch a životných cestách.

Rastúci záujem o alternatívne životné filozofie a náboženstvá v Európe a Severnej Amerike sa označuje rôznymi termínmi, ako napríklad New Age, nová religiozita, nové náboženské hnutia, okultúra a alternatívna spiritualita. Odkazujú na rôznorodé formy náboženského a duchovného života. Väčšina z nich sa vyznačuje absenciou dogmatiky a synkretizmom, čo ich robí neprijateľnými pre etablované náboženské inštitúcie; a tým, že obsahujú magické praktiky, sú v rozpore s vedeckými vysvetleniami. Sú tak alternatívou k „oficiálnym“ svetonázorom, či už ide o náboženskú vieru alebo vedu. V oblasti alternatívnej spirituality vo všetkých západných krajinách štatistiky ukazujú výraznú prevahu žien, najmä v tých sférach, ktoré súvisia s liečením. V antropológii sa tento jav vysvetľuje rôznym spôsobom. Vo svojej prezentácii sa venujem najdôležitejším aspektom alternatívnej spirituality súvisiacim s rodom. Ilustrujem ich na príklade vlastného etnografického výskumu neošamanských skupín v Bratislave. Hlavná myšlienka môjho príspevku je, že alternatívne svetonázory nemožno pochopiť bez toho, aby sme brali do úvahy špecifické podmienky v danej spoločnosti. Ukazujem, že voľba alternatívnych duchovných praktík a ich vplyv na životné dráhy ľudí súvisia s nasledujúcimi vzájomne prepojenými aspektmi: (1) dominantným v spoločnosti náboženským svetonázorom, (2) politickými hodnotami praktizujúcich, a (3) rodovými rolami a stereotypmi.

Koncept matematickej úzkosti sa začal dostávať do povedomia odbornej verejnosti najmä v druhej polovici 20. storočia, pretože výskumy opakovane poukazovali na jej negatívne účinky na výsledky v matematike, na učenie sa matematiky, na osobnú pohodu, na výsledky vzdelávania a na výber povolania. V zahraničí sa  matematická úzkosť skúmala najprv a najmä u dospelej populácie, príp. u študentov stredných a vysokých škôl. Až v poslednej dekáde sa výskumy začali zaoberať vznikom matematickej úzkosti, čo ich logicky nasmerovalo k výskumu skúmanej problematiky v nižších ročníkoch, teda u detí mladšieho školského veku, prípadne predškolského veku.  Výskum, ktorý sme realizovali na Pedagogickej fakulte UK v rámci projektu VEGA bol primárne zameraný na genderový aspekt matematickej úzkosti detí mladšieho školského veku. Vzhľadom na komplexnosť konceptu matematickej úzkosti, bolo ďalším cieľom hľadať kauzality medzi matematickou úzkosťou, všeobecnou úzkosťou (aktuálnou úzkosťou a úzkostlivosťou ako osobnostnou črtou) a matematickým výkonom. Výsledkom výskumu sú dáta k problematike, ktorá dosiaľ nebola na Slovensku skúmaná avšak má dosah na vzdelávanie detí a ich neskoršie kariérne zameranie.

Grantový projekt VEGA Multidisciplinárne aspekty feminizácie školstva  Multidisciplinárny projekt má ambíciu identifikovať, popísať a analyzovať rodové, filozofické, historické, etnografické a socioedukačné súvislosti procesu feminizácie slovenského školstva. Feminizáciu považujeme za jeden z kľúčových faktorov v diskusii o atraktivite a prestíži učiteľského povolania, a to v rovine makrosociálnej (sociálno - ekonomický status učiteľa a učiteľky, kvalita pracovného prostredia v škole, rovnováha rodových vzorov v školách a pod.), a mikrosociálnej (spokojnosť a motivácia k práci, motivácia k zotrvaniu v profesii, motivácia študovať učiteľské smery a pracovať v školstve a pod.). Zámerom projektu je komplexné preskúmanie vzťahu medzi feminizáciou školstva a spoločenským statusom učiteľskej profesie prostredníctvom vlastného empirického výskumu. Výsledkom bude sformovanie jednotného obrazu o problematike s rešpektovaním rôznych pohľadov zainteresovaných vied a disciplín, a vytvorenie spoločnej teoretickej základne na podporu ďalších zmien v oblasti rodovej rovnosti v prostredí škôl.

K téme rodu v práve a v právnických profesiách som sa dostala cez výskum o bezplatnej právnej pomoci, ktorý som realizovala v USA. Na vzorke vyše 2.500 amerických advokátov a advokátok som zistila, že ženy bezplatnú právnu pomoc poskytujú častejšie, vo väčšom rozsahu a na základe odlišných motivácií ako muži. Po mnohé storočia bola právnická profesia vyhradená výlučne mužom. Ženy úplne absentovali vo verejnom priestore, vrátane práva. Vstup žien do arény právnych služieb tak predstavuje fenomén posledného storočia a revolučnú zmenu právnickej profesie. Napriek tomu však táto téma  absentuje vo výskume a vyučovaní na slovenských právnických fakultách. Preto sa vo svojom výskume zameriavam na zastúpenie žien v rámci jednotlivých právnických profesií, skúmam, čo je za vysokým podielom žien v slovenskej justícii, zisťujem, aké zmeny ženy do sveta práva prinášajú a či ženy a muži rozhodujú odlišne. Taktiež hľadám spôsoby ako túto problematiku dostať do učebných osnov a aj cez pedagogický proces zvýšiť záujem žien o vedúce a riadiace funkcie.

Výskum vychádza z dát zozbieraných pre Národný projekt prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie (v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny). Cieľom výskumu je skúmať rôzne aspekty skúseností so sexuálnym obťažovaním v pracovnom prostredí na Slovensku. Na základe zahraničných poznatkov tento výskum nahliada na sexuálne obťažovanie ako na komplexnú (často opakovanú) stresujúcu skúsenosť, na ktorú vplývajú rôzne faktory ako napr. reakcie okolia či organizačná klíma. Na rozdiel od kvantitatívneho výskumu nám tento kvalitatívny prístup približuje tieto faktory, ktoré majú zásadný vplyv na to, ako sa ženy vysporiadavajú so sexuálnym obťažovaním na úrovni behaviorálnej i emočnej.

Príspevok sa v prvej časti venoval problémom, s ktorými sa stretajú transrodoví ľudia pri uznaní ich rodovej identity. V druhej časti predstaví dosiahnuté výsledky projektu „Trans-Identita pri maloletých Etické a právne aspekty spojené s informovaným súhlasom“ na Právnickej fakulte UK v Bratislave.

V slovenskej politike pretrváva nízke zastúpenie žien. Ani po voľbách 2020 sa situácia zásadne nezmenila. Štúdia analyzuje kandidátne listiny 13 strán v parlamentných voľbách 2020 a skúma vplyv preferenčného hlasovania na finálne volebné výsledky žien-kandidátok. Kategorizuje politické strany na základe ich prístupu k zostavovaniu kandidátnych listín - rodovo citlivé,  ambivalentné a „mačistické“. Analýza ukazuje, že preferenčné hlasy – dopyt voličstva – síce v niektorých prípadoch posúvali ženy na vyššie priečky kandidátnych listín, ale nekompenzovali nízke východiskové pozície žien. Štúdia uzatvára, že kľúčom k vyššiemu zastúpeniu žien v NR SR sú stranícki „gatekeepers“.  Prezentácia vychádza z rovnomennej štúdie, ktorá vznikla v spoluautorstve so Sofiou  K. Trommlerovou.

Inovatívnym postupom v podmienkach obcí, miest a samosprávnych krajov sa venujem už niekoľko rokov. Posledné tri roky sme sa spoločne s kolegami z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Ekonomickej univerzity v Bratislave zamerali v rámci multidisciplinárneho výskumu aj na inovácie v rozpočtovaní samosprávnych jednotiek. Na Slovensku má mnoho samospráv priamu skúsenosť s programovým rozpočtovaním, niektoré dokonca vcelku úspešne implementujú aj výkonové rozpočtovanie, alebo participatívne rozpočtovanie, no ak sa zameriame na tému senzitívneho rozpočtovania, narazíme nielen na výskumnú, ale tiež aplikačnú medzeru. Rozpočet môže byť pri tom senzitívny vzhľadom na majetkové pomery, vek, rod a podobne. Slovenské samosprávy sa však s takouto inováciou v rozpočtovaní buď vôbec nestretli, alebo nevedia, ako začať. Ak sa teda bavíme napríklad o rodovo citlivom rozpočtovaní, snažíme sa priniesť nielen nejaké výskumné zistenia, ale tiež formulujeme návrhy krokov zlepšujúcich existujúci stav. Cieľom nie je vnucovať ktorúkoľvek zo spomínaných inovácií. Skôr naopak, snažíme sa ukázať ich prínosy a vzájomnú prepojenosť. Napríklad, ak samospráva využíva participatívny rozpočet, ten by mal byť súčasťou jej programového rozpočtu. Pre manažment samosprávy sú kľúčové výkonové ukazovatele, ktoré sa viažu na jednotlivé položky jej rozpočtu. Z politického hľadiska sú však pre každú samosprávu zmysluplné aj iné ukazovatele (napr. ukazovatele rodovej citlivosti, majetkovej citlivosti atď.).

Politické elity nás počas pandémie presviedčali, že „sme v tom spolu“ a „spolu to zvládneme“. A predsa bolo zrejmé, že sú životy, ktoré možno opustiť a za ktorými sa nežiali. Vedecké aj politické autority veľa hovorili o zraniteľnosti, a pritom mnoho zraniteľných vylúčili z protipandemických opatrení. V tomto príspevku pristupujem ku konceptu zraniteľnosti z kritickej feministickej perspektívy a sledujem, ako bola zraniteľnosť počas pandémie vyňatá zo spoločenských štruktúr; ako biologizácia a depolitizovanie zraniteľnosti pomáhali ospravedlniť stratu ľudských životov a zneviditeľniť nefunkčné systémy (zdravotnej) starostlivosti. 

Väčšina európskych krajín bojuje so starnúcou populáciou a klesajúcim počtom narodených detí. Keďže tento trend je alarmujúci z hľadiska udržateľnosti dôchodkového systému, mnohé vlády predstavujú opatrenia rodinnej politiky, ktorých cieľom je motivovať rodiny k tomu, aby mali deti. Takéto opatrenia však stoja nemalé finančné prostriedky a nie vždy je vopred jasné, či budú naozaj fungovať. Ako teda zistíme, či rodinná politika funguje a či naozaj zvyšuje pôrodnosť? V tomto výskume sa zameriame na vyhodnotenie konkrétnych opatrení rodinnej politiky, ako napríklad príspevok pri narodení dieťaťa či tehotenský príspevok. Budeme sledovať, či je pôrodnosť po zavedení finančných príspevkov vyššia než očakávaná miera pôrodnosti v situácii, ak by konkrétny finančný príspevok zavedený nebol. Takisto sa pozrieme na to, či takéto príspevky môžu ovplyvniť zdravie malých detí alebo mieru potratovosti. Vyhodnocovanie efektivity jednotlivých opatrení rodinnej politiky je dôležité nie len z hľadiska efektívneho vynakladania verejných prostriedkov, ale aj z hľadiska identifikovania politík, ktoré ženám a rodinám umožnia zlaďovať pracovný a rodinný život