Dyslexia - základné informácie

Dyslexia je vážnou biologicky podmienenou poruchou ucenia a je najrozšírenejším postihnutím (v európskych krajinách okolo 4 - 8% žiakov ZŠ). Je oficiálne uznaná ako postihnutie (podobne ako mentálne, telesné a zmyslové postihnutie) v prevažnej väcšine európskych krajín i v Amerike a dyslektikom je poskytovaná všestranná pomoc, vrátane financnej, najmä pri štúdiu (približne na úrovni pomoci nevidiacim - napr. USA, Kanada, Švédsko, UK) Na Slovensku dyslexia nemá štatút postihnutia/ handicapu, považuje sa za špecifickú poruchu ucenia.

Z hladiska zvolenia správneho pedagogického postupu pri vzdelávaní žiakov/ študentov so špecifickými poruchami ucenia je potrebné vcasné diagnostikovanie zo strany ucitelov a pedagogicko-psychologických poradní - o aký druh poruchy ide (dyslexia - vývinová porucha cítania, dysgrafia - porucha písania, dyskalkúlia - vývinová porucha pocítania, dysortografia - problémy s chápaním a uplatnovaním pravidiel pravopisu). Tieto poruchy nezasahujú celkové akademické schopnosti, ale stažujú ucenie. Hoci niektorí ludia môžu mat výrazné tažkosti, ostatní sa do casu zacatia vyššieho vzdelávania naucia stratégie ich zvládania. To však neznamená, že ich podstatné tažkosti zmiznú. U niektorých nemusia byt ich poruchy diagnostikované pred nástupom vyššieho vzdelávania možno preto, že ich vlastné zvládacie stratégie boli dostacujúce, aby prešli školou.

Využívanie špeciálneho prístupu a metód už od zaciatku vzdelávacieho procesu (základy už v predškolskom veku) môžu teda viest k dobrým výsledkom pri podpore alternatívnych študijných zrucností a stratégií, ktoré pomáhajú zvládat daný problém. V prípadoch, ak sa tomuto problému nevenuje pozornost (velmi castá prax aj v našich podmienkach), žiak napriek vynaloženému úsiliu nedosahuje ocakávané študijné výsledky, môže byt zo strany ucitelov a rodicov považovaný za lenivého alebo hlúpeho a vystavený posmechu spolužiakov. Negatívna odozva okolia, ktorú nedokáže ovplyvnit, potom neraz môže viest u dyslektika k vážnym psychickým poruchám (depresia, apatia, alebo neakceptovatelné správanie s antisociálnymi až kriminálnymi prejavmi). Viaceré výskumy dokazujú, že väcšina psychických a emocionálnych porúch u dyslektikov vznikla práve ako následok traumatických skúseností z "boja s písmenami".

Výsledky výskumov tiež potvrdzujú, že dyslexia je velmi casto kombinovaná s vysokou inteligenciou, kreatívnym myslením a umeleckým talentom, vysoko prekracujúcim bežný priemer (niekolko velkých géniov boli dyslektici). Aj to je jeden z dôvodov, preco týmto žiakom/ študentom treba venovat pozornost ako ludom so špeciálnymi potrebami - aby mali príležitost rozvinút svoje danosti, inteligenciu a talent, aby neboli v dôsledku slabej informovanosti, nekvalifikovaného prístupu, resp. ignorancie kompetentných vystavení stresu a negatívnym reakciám okolia.

Pri štúdiu dyslektikov pritom odporúcame:

1. Diagnostikovanie

Študenti s dyslexiou by mali mat diagnostické posúdenie nie staršie ako dva roky. Odporúcame, aby toto hodnotenie zahrnalo:

detaily charakteru akýchkolvek signifikantných tažkostí pri cítaní, písaní, hláskovaní, matematike a práci s císlami (ak je to vhodné) s využitím súcasných štandardizovaných testov a odborne stanovených procedúr kdekolvek je to možné,
evidenciu akýchkolvek kognitívnych alebo neurologických porúch (napríklad pri pamäti, vizuálnom vnímaní, fonologickom spracovaní alebo motorickej koordinácii), ktoré môžu mat nepriaznivý efekt na ucenie,
spôsob a mieru, do akej vyššie uvedené pravdepodobne ovplyvnuje ucenie,
dôkaz, že tieto tažkosti nie sú zaprícinené nedostatkom inteligencie, motivácie alebo nedostatkom skúseností v písanej a hovorenej reci.

Diagnostické hodnotenie by mal vykonat psychológ/ pedagogický psychológ/ špeciálny pedagóg s kvalifikáciou pre špeciálne poruchy ucenia. Na základe diagnostiky by mali príslušní odborníci navrhnút užitocné spôsoby uspokojovania špeciálnych potrieb v procese vzdelávania.

Väcšine študentov prospejú dodatocné konzultácie so špecialistom na dyslexiu. Tieto konzultácie sa pritom nedotýkajú predmetu/ obsahu študentovho štúdia, ale sa zameriavajú na všeobecnejšie otázky týkajúce sa študentov so špecifickými poruchami ucenia, ako sú alternatívne študijné zrucnosti a stratégie opakovania, organizovanie pracovnej zátaže a zvládanie stresu. Pre dyslektických študentov je zvlášt vhodné kontaktovat sa so študentmi s podobnými tažkostami, aby sa podelili o svoje študijné techniky, alebo aby si poskytli vzájomnú podporu v svojpomocných skupinách.

2. Technické vybavenie

Pre študentov s poruchami písania môže pri písomných prácach vhodne poslúžit pocítac (PC), ktorý poskytuje nielen citatelný výstup, ale aj možnost kontroly pravopisu. Hlasový výstup z pocítaca precíta, co je napísané a dovoluje študentovi reorganizovat prácu v jej priebehu. Pre dyslektikov je dôležité vedomie, že o tieto aspekty "je postarané", a to im dovoluje sústredit sa skôr na vyjadrovanie svojich myšlienok než na trápenie sa s mechanizmami písania.

Vo svete existuje množstvo rozlicných dostupných pocítacových programov, niektoré z nich, napr. Texthelp, sú špeciálne vytvorené pre dyslektických používatelov PC. Je možné adaptovat ich na naše jazykové prostredie, alebo - co je aktuálne najmä v súvislosti s projektom INFOVEK - iniciovat tvorbu pedagogického a podporného software aj pre používatelov so špeciálnymi potrebami.

Niektorí dyslektici môžu využívat podobné technické vybavenie ako študenti s poškodením zraku, napr. diktafón/magnetofón na prednáškach, scanner a zvukové karty k PC. Základným predpokladom však je, že popri dostupnosti technických pomôcok sú vybavení aj zodpovedajúcimi technickými zručnosťami, ktoré im dovoľujú samostatne a efektívne využívať techniku .

3. Študijná literatúra

Odporúča sa včasná informovanosť o študijnej literatúre. Poskytnutie zoznamov literatúry v dostatočnom predstihu - s označením titulov, ktoré by mali mať prioritu, môže študentom pomôcť naplánovať si štúdium a pracovať s textami dlhší čas. Študentom, pre ktorých je ťažké robiť si poznámky a súčasne počúvať, pomôže, ak mu prednášateľ poskytne text prednášky pred vyučovaním - napríklad na diskete.

4. Učebné stratégie

Tak ako pri ostatných študentoch s postihnutím, aj mladí ľudia so špecifickými poruchami učenia sa budú spoliehať na pozitívne postoje a spoluprácu školy, na ktorej študujú. Nasledujúce riadky poskytujú všeobecné odporúčania pre vyučujúcich:

Ľudia so špecifickými poruchami učenia nie sú viditeľne postihnutí, preto často dostávajú menej podpory než ľudia s telesným alebo zmyslovým postihnutím.
Študenti môžu potrebovať na úlohy dlhší čas a ak je potrebné zvládnuť niekoľko úloh za krátku dobu, ocenia pohyblivý časový rámec na plnenie študijných povinností, preĺženie dostupného času. V ich prípade nie je vhodné preverovať nové poznatky (práve vysvetlenú látku), potrebujú dlhší čas na "uloženie" nových poznatkov.
Pre niektorých študentov je najvhodnejšie robiť si zvukovú nahrávku prednášky/vyučovania, ako aj iných aktuálnych stretnutí. Hoci to môže učiteľov spočiatku iritovať, je dôležité dovoliť im to.
Poskytnutie zoznamov literatúry vopred je vhodné pre tých, ktorí si potrebujú dať materiály spracovať do zvukovej formy, alebo ktorým čítanie trvá dlhšie.
Väcšina dyslektikov nemá pri štúdiu problémy, ak dostáva a poskytuje informácie v zvukovej forme. Môžu uprednostnovať to, že im budú skúšobné otázky prečítané, alebo pri skúškach využijú zapisovateľa. V prípadoch, keď je to možné, je vhodné nahradiť písomnú formu skúšky ústnou. Treba klásť priame a zreteľné (jednoznačné) otázky. Zbytočne abstraktný alebo umelý jazyk môže byt mätúci.
U študentov so špecifickými poruchami učenia sa ich porucha môže zhoršovať stresom. Predĺženie času pri skúškach a iných formách hodnotení (odpovede), ktoré umožní pozorné prečítanie otázky a korigovanie rukopisu, a flexibilita pri určovaní termínov na vypracovanie úloh to pomáhajú zmierniť.
V prípade písomnej skúšky môže študent so špecifickými poruchami učenia uprednostnovať použitie počítača. V prípade, že má zodpovedajúce technické zručnosti, malo by mu to byt umožnené. Treba potom rátať s predĺžením času, aby mohol vykonať kontrolu pravopisu a napísané vytlačiť (alebo odovzdá na diskete).
U študentov, ktorí majú záujem pokračovať v štúdiu na VŠ, sa predpokladá určitá úroveň komunikačných, sociálnych, technických a akademických zručností. V prípade dyslektikov sú potrebné vyhovujúce techniky zvládania práce s informáciami - alternatívne formy.
Velmi dôležitá je voľba odboru štúdia/povolania - predpokladá sa spolupráca s psychológom/poradenským pracovníkom z oblasti profesijného poradenstva.
Pri prijímacích skúškach na vysokú školu navrhujeme konzultovať vyhovujúcu formu skúšky s uchádzačom, rešpektovať ním navrhovanú formu, aby sa mu zbytočne nezvyšoval stres. Najvhodnejšie je použiť postup ako u nevidiaceho uchádzača.
nahradiť písomnú formu skúšky ústnou, alebo
zabezpečiť asistenta, ktorý predčíta písomné zadanie a zaznačí odpoveď s možnostou spätnej kontroly; v tomto prípade treba rátať s predĺžením času na vypracovanie až do výšky 100 %.