ICC 2025 - základné informácie o 30. ročníku

Slovenská stopa na ICC 2025: Medzinárodný tábor v Aveire očami účastníkov

Od 5. do 14. augusta sme sa zúčastnili medzinárodného tábora ICC 2025 pre študentov so zrakovým postihnutím, ktorý sa konal v univerzitnom komplexe Universidade de Aveiro v Portugalsku. Hostiteľom bol Lions Clube Santa Joana Princesa a atmosféra bola – ako sa na Portugalsko patrí – slnečná, živá a plná nových zážitkov.

Medzinárodná komunita

Účastníci prišli z celej Európy (a Japonska): Česká republika, Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Holandsko, Ukrajina – každý priniesol kúsok svojej kultúry a pohľadu na svet.

Slovensko reprezentoval Matúš, ktorý sa s koordinátorkou Máriou Stankovičovou vydal na cestu za poznaním, technológiami a medzinárodnými priateľstvami.

Skúsenosti a zážitky z ICC 2025 slovami Matúša

„To musí byť zaujímavé!“ povedal som si, keď som dočítal mail s pozvánkou na ICC 2025. Konečne budem mať možnosť spoznať nevidiacich z celej Európy, naučiť sa nové veci na počítači, komunikovať v angličtine, zistiť, ako sa žije v iných krajinách Európy a možno si nájdem nových priateľov na celý život.

O ICC som pred pár rokmi čítal na Blindrevue, a tak som vedel, že napriek tomu, že sa v názve ukrývajú slová „komunikácia“ a „počítače“, ponúkané aktivity majú oveľa širší presah. Tento rok sa ICC konalo v Aveire (Portugalsko), čo bola výnimočná príležitosť spoznať ich jazyk, kultúru, okúpať sa v oceáne a možno ochutnať typické portugalské jedlá.

Vyplnil som prihlášku a tešil sa, čo bude nasledovať. Pár dní pred odchodom mi prišiel na mail zoznam vecí, ktoré si treba zobrať, a zoznam workshopov. Všetky boli zaujímavé a ja som si z 30 workshopov nevedel vybrať 15. Ponuka bola pestrá:

medzinárodná komunikácia o živote a zvykoch v európskych krajinách,
audio opisy ku grafom,
programovanie v Pythone,
tvorba obsahu ako sú podcasty a videá,
ochutnávanie potravín z rôznych krajín,
Discofox bez bariér,
Chyťte rytmus,
kódovanie hudby v Sonic Pi,
Skontrolujte svoje privilégiá,
komunikačné a prezentačné zručnosti,
tvorba webstránok vo WordPresse a HTML & CSS,
výroba mydiel,
programovanie v Ruby pre začiatočníkov,
ICC noviny,
japonská kultúra, jazyk v akcii,
kódovanie Micro:bitov,
report neprístupných stránok,
neverbálna komunikácia,
poézia v 3. tisícročí,
používanie AI nástrojov,
rečová technika a dráma,
štúdium v zahraničí – celoživotná skúsenosť,
varenie so zeleninou,
sociálna batéria medzi vidiacimi a nevidiacimi,
varenie a česká kuchyňa s Jitkou a Zdeňkou,
samostatné cestovanie,
spievanie a písanie skladieb,
téma „aké aplikácie používame“.

Musím priznať, že mi trvalo dosť dlho, kým som si vybral správne workshopy. Z 15, ktoré som si zvolil, bolo treba ešte zaškrtnúť 5, ktoré chcem absolvovať na 100 %.

Cesta a prvý deň v Aveire

Konečne nastal prvý deň ICC. Skupinky študentov z celej Európy sa stretli na letiskách spolu s národnými koordinátormi. Ja som odchádzal s pani Stankovičovou z Viedne. Stretli sme tam aj českú skupinu (6 účastníkov, traja vedúci). Niektorých som dokonca poznal z táborov pre nevidiacich v ČR aj z iných akcií.

Začali sme večerou v jedálni, ktorá bola súčasťou univerzity v Aveire. Dostali sme aj dva lístky na drinky. Nasledovalo niečo ako prípitok na privítanie, po ktorom sme sa išli ubytovať.

Bolo tam množstvo nápomocných dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhali s vecami a orientáciou. Zoznámil som sa s Kamilou, ktorá bola veľmi milá a pozorná. Počas cesty na internát ma naučila niekoľko portugalských slov, ktoré si doteraz pamätám.

Izby boli celkom priestranné, hoci zariadenie nebolo najnovšie. Väčšinou mal každý svoju izbu.

Ďalší deň bolo spoločné privítanie. Klaus, šéf ICC, hovoril o histórii a vzniku ICC. Mimochodom, myšlienka organizovať ICC vznikla na Slovensku – nevidiaci študenti na vysokých školách potrebovali poznať a ovládať technológie, ktoré im pomáhajú pri vzdelávaní, sebarealizácii aj v každodennom živote.

Boli sme rozdelení do dvoch skupín. Doobeda sme sa venovali nastavovaniu pridelených počítačov a nácviku priestorovej orientácie. Zoznámil som sa s dobrovoľníčkou Brunou, ktorá mi mala počas desiatich dní pomáhať. Poobede nás čakala zaujímavá prednáška o možnostiach a aktivitách Európskej únie nevidiacich. V skupinách sme diskutovali o aktivitách organizácií v jednotlivých krajinách. Všetci sme boli vyzvaní k registrácii do Európskej únie nevidiacich. Samozrejme, aj ja nad tým uvažujem a odporúčam ju každému, kto má chuť vytvárať lepší, prístupnejší svet pre nevidiacich.

Večer sme mali na výber z viacerých aktivít: goalball, výroba portugalských sladkostí, portugalský koncert, karaoke či učenie sa slov v rôznych jazykoch. Program bol veľmi pestrý a nemal som poriadne čas zoznámiť sa so všetkými účastníkmi.

Vtipné a zaujímavé

V tejto časti by som sa rád podelil o okamihy, na ktoré určite nezabudnem:

Pán Klaus si pomýlil moje meno s priezviskom – každé ráno a poobede sme sa všetci stretávali, povedali si pár slov a Klaus nás vyvolával podľa mena. Mňa volal „Bob“, čo je moje priezvisko. O pár dní som mu vysvetlil, že sa volám Matúš, a situácia sa vyriešila.
Na workshope *Discofox without barriers* som tancoval s Japonkou Lenkou. Mala zaujímavý prízvuk, ale dohodli sme sa.
Naučil som ľudí zo všetkých kútov Európy povedať po slovensky „dobré ráno“, „dobrý deň“, „dobrý večer“, „ahoj“ a „dobrú noc“. Niektorí to zo srandy stále používali.
V sobotu sme boli rozdelení na dve skupiny a išli sme na pláž k oceánu. Voda bola síce studená, ale aspoň som si omočil nohy a kúpil si zmrzlinu.
Omylom som sa prihlásil na iný workshop, než som chcel. Napokon to dopadlo dobre – spoločne sme si zaspievali a vymysleli skladbu.
V nedeľu doobeda sme mali voľný program, tak som si zašiel na obed do mesta.
Na spoločnej prechádzke po okolí som objavil banánovník. Banány však nemal – a mimochodom, banány nie sú typické pre Portugalsko, toto bola skôr výnimka.
Posledný večer sa konal spoločný záverečný program. Jednotlivé krajiny si mali pripraviť skladbu alebo vystúpenie vo svojom jazyku. Ja som bol v skupine s Čechmi. Potom nasledovala spoločná diskotéka.
Na workshope o tvorbe obsahu sme sa rozprávali o podcastoch – čo do nich patrí a čo nie. Vedúci workshopu bol o niekoľko rokov starší Grék, študent žurnalistiky. Dobre sme sa porozprávali a skamarátili sa.

Záver

ICC odporúčam každému, kto sa o ňom dozvie alebo dočíta tento článok. Akcia je určená pre študentov vo veku 16 až 21 rokov, no stretol som aj starších účastníkov. Angličtiny sa netreba báť – nemusíte byť práve najlepší, aby ste zvládli základnú komunikáciu. Ja som sa počas akcie veľa naučil.

Získate množstvo IT zručností, nové priateľstvá a zážitky na celý život.

Pridáš sa aj ty?

Ak si študent so zrakovým postihnutím, máš chuť spoznať svet, naučiť sa niečo nové, stretnúť rovesníkov z rôznych krajín a zažiť nezabudnuteľné leto – ICC je presne pre teba! Každý rok sa koná v inej krajine a ponúka workshopy, výlety, zábavu aj výzvy, ktoré ťa posunú ďalej.

Sleduj výzvy na prihlasovanie na 31. ročník na našej webovej stránke – a možno práve ty budeš ďalším slovenským účastníkom, ktorý si odnesie nové skúsenosti, priateľstvá a inšpiráciu.

Kontaktná osoba pre prihlasovanie na ICC:

Mgr. Mária Stankovičová, PhD.

maria.stankovicova@rec.uniba.sk

02/90102071