K 60. výročiu konštituovania jednotnej organizácie archívnictva

Seminár k 60. výročiu konštituovania jednotnej organizácie archívnictva

Kroky takmer stovky slovenských archivárov z najrôznejších kútov republiky smerovali dňa 24. septembra 2014 do Siene rektorov Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa konal odborný seminár, ktorým sme si pripomenuli 60. výročie prijatia vládneho nariadenia číslo 29/1954 Zb. o archívnictve. Ním sa konštituovala jednotná organizácia archívnictva v bývalom Československu. Podujatie, na ktoré prijali pozvanie aj dvaja zástupcovia MV SR, zorganizovala Univerzita Komenského v Bratislave – Archív UK v spolupráci so Spoločnosťou slovenských archivárov.

Po krátkom úvodnom slove odznel ako prvý príhovor prof. RNDr. Karola Mičietu, PhD., rektora UK v Bratislave, v ktorom okrem iného pripomenul rok 1924 ako rok prvej zmienky o existencii archívu rektorátu UK na Kapitulskej ulici v Bratislave v súvislosti s prevzatím písomností Košickej kráľovskej štátnej právnickej akadémie z obdobia rokov 1791 – 1922. Oficiálnemu založeniu Archívu UK predchádzalo zriadenie Kabinetu dejín UK dňa 1. septembra 1963. Vládne  nariadenie č. 29 z roku 1954 o archívnictve v rozhodujúcej miere umožnilo Archívu UK, ktorý si naša alma mater ako jedna z mála vysokoškolských inštitúcií samostatne spravovala, tiež priznanie štatútu archívu osobitného významu. Stalo sa tak na základe dohody medzi Ministerstvom školstva a kultúry a Ministerstvom vnútra ČSSR č. 35/1965 zo dňa 31. marca 1965 práve v zmysle § 11 vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb. zo dňa 7. mája 1954 o archívnictve. Uviedol tiež, že v minulom roku Archív UK v Bratislave oslávil už 50. výročie svojho vzniku a odborný seminár organizovaný pri príležitosti 60. výročia konštituovania jednotnej organizácie archívnictva spomínaným vládnym nariadením vníma zároveň ako vzácnu príležitosť i nový impulz pre ďalší rozvoj archívnictva na našej univerzite. Zdôraznil, že odborný seminár sa koná na mieste, kde sme len pred pár mesiacmi – 26. júna – uvádzali do života novú reprezentatívnu publikáciu prinášajúcu profily všetkých 115 osobností, ktorým v priebehu rokov UK udelila čestný titul Doctor honoris causa. Kniha autorského kolektívu, v ktorom až siedmi členovia boli archivári, sa stala nielen významným príspevkom k oslavám 95. výročiu UK, prispela tiež k zmapovaniu dôležitej oblasti nášho univerzitného života, k uvedomeniu si poslania a významu našej univerzity, jej miesta vo sfére poznania, vzdelávania a vedy, ale aj v spoločnosti a vo svete. Možno ju považovať za úspešný príklad, ako nám významný potenciál archívneho bádania umožňuje nielen aktuálne poznávať historické fakty a súvislosti, ale často prináša aj nové podnety pre pochopenie prítomnosti. V závere svojho vystúpenia skonštatoval, že archivári denne prichádzajú do styku s dokumentmi nevyčísliteľnej hodnoty, verejnosť tieto klenoty vidí veľmi zriedka – naposledy v priestoroch Bratislavského hradu na prelome rokov 2013 a 2014, kde vek dokumentov, výber písacej látky, spôsob napísania i výzdoby, informácie, ktoré nesú, svedčia o jednom – naši predkovia chceli dôležité veci zachovať pre budúcnosť, pre nás. Zároveň položil otázku, čo zostane po nás v dobe elektronizácie spoločnosti...

Účastníkom odborného seminára sa prihovoril aj Ing. Adrián Jenčo, generálny riaditeľ sekcie verejnej správy MV SR. Uviedol, že počas uplynulých šesťdesiatich rokov prešlo slovenské archívnictvo zložitou cestou vývoja, organizačného konštituovania sa, nastavenia postupov v rámci odborných archívnych činností a najmä neustáleho rozvoja. Zmeny nenastali len v sústave organizovania a riadenia archívov, ale mnohé sa týkajú priamo evidencie archívneho dedičstva, predarchívnej starostlivosti, ochrany archívnych dokumentov, ako aj ich využívania. Zdôraznil, že MV SR ako kompetenčne najvyšší orgán ústrednej štátnej moci v oblasti archívnictva, registratúry a heraldiky, ktoré  priamo riadi a kontroluje sústavu štátnych archívov a zároveň usmerňuje činnosť celej sústavy archívov na Slovensku prostredníctvom legislatívnych noriem alebo osobitných odborných usmernení, bolo  prítomné pri všetkých krokoch smerujúcich k rozvoju slovenského archívnictva, k jeho ukotveniu ako nezastupiteľného ochrancu kultúrneho dedičstva. Ocenil, že archívna komunita si toto významné jubileum pripomína viacerými odbornými podujatiami. Vyjadrením záujmu ministerstva vnútra sa stalo aj organizovanie dvojdňovej medzinárodnej konferencie Archívy – Pamäť národa, na ktorú účastníkov srdečne pozval.

Posledný príhovor predniesol Mgr. David Valůšek, predseda Českej archívnej spoločnosti a riaditeľ Štátneho okresného archívu v Zlíne. Načrtol obraz archivára ako ochrancu historickej pamäti národa a viac ako minulosti sa venoval súčasnému postaveniu archívov v českej republike, ktoré je charakterizované stabilizovanou sieťou štátnych archívov (od roku 1960 bezo zmien, len v roku 2000 prešli okresné archívy pod oblastné archívy), rozumne nastaveným systémom akreditácie archívov, dlhodobo definovanou pôsobnosťou rešpektujúcou pozície v centre i v regiónoch a zaujímavým postavením v kontexte  pamäťových inštitúcií – archív je úradom s výkonom štátnej správy, vedecko-bádateľskou inštitúciou zaisťujúcou a umožňujúcou výskum, kultúrnou inštitúciou s viacerými dôležitými funkciami, medzi ktoré môžeme zaradiť výstavnú činnosť (vlastnú i sprostredkovanú), publikačnú činnosť v odborných časopisoch, vedeckých i popularizačných prácach. V regiónoch sú často jedinou inštitúciou schopnou vyjadrovať sa k historickým otázkam od stredoveku po moderné dejiny. Ministerstvo vnútra ČR oceňuje predovšetkým ich úradnú funkciu, no nestavia prekážky ani pre posledné dve menované funkcie, pokiaľ sú na to podmienky – čas i personálne obsadenie (počet miest a odbornosť jednotlivých archivárov). V závere svojho vystúpenia informoval o archívnych dňoch Českej republiky, ktoré sa uskutočnia na tému Archívy, človek a krajina – premeny krajiny a životného prostredia v archívnych dokumentoch, v rámci ktorých sa bude rokovať aj o praktických veciach – autorskom zákone v archívnej praxi, zákone o ochrane osobných údajov a načrtne sa vízia českého archívnictva.

Spoločnosť slovenských archivárov pri príležitosti spomínaného výročia udelila pamätnú plaketu sekcii verejnej správy MV SR, pod ktorú spadá riadenie siete štátnych archívov v SR a ktorú prevzal jej generálny riaditeľ Ing. Adrián Jenčo, ďalej odboru archívov a registratúr sekcie verejnej správy MV SR, ktorú prevzala Mgr. Mária Mrižová, PhD., poverená jeho riadením a Univerzite Komenského v Bratislave, vzdelávacej inštitúcii zabezpečujúcej vzdelávanie v odbore archívnictvo od roku 1950, ktorú z rúk predsedníčky Spoločnosti slovenských archivárov prevzal rektor univerzity.

V druhej časti podujatia odzneli odborné príspevky. Nosný referát predniesol Dr. h. c. prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., v ktorom priblížil situáciu v českých krajinách a na Slovensku do prijatia vládneho nariadenia, poukázal na rozdiely v dovtedajšom archívnictve, osvetlil pozadie prípravy prvej zákonnej normy upravujúcej archívnictvo v Československu, zápas ministerstva pôdohospodárstva s ministerstvom vnútra o vplyv nad slovenskými archívmi, ako aj vznik a funkciu Vedeckej archívnej rady ako poradného orgánu ministra vnútra pre otázky archívnictva na Slovensku. Doc. PhDr. Juraj Roháč, CSc. priblížil štúdium archívnictva na Filozofickej fakulte UK v Bratislave od vzniku odboru v roku 1950 do súčasnosti, sumarizoval priebeh a dôsledky rôznych reforiem týkajúcich sa tejto oblasti. Jeden z prvých absolventov odboru, prof. PhDr. Jozef Novák, DrSc., dlhoročný pedagóg a bývalý prodekan FiF UK, si zaspomínal na atmosféru na katedre v 50. rokoch a krátko po nich. Blok venovaný štátnym archívom otvoril príspevok PhDr. Radoslava Ragača, PhD., ktorý informoval o súčasnej situácii a projektoch realizovaných v poslednom období v Slovenskom národnom archíve. Svoju prednášku zamerala Mgr. Šarlota Drahošová na štátne oblastné archívy a ich pokračovateľov – archívy s  regionálnou pôsobnosťou, na ktorú nadviazal príspevok riaditeľky šalianskeho archívu PhDr. Veroniky Novákovej, PhD. venovaný miestu „pobočiek“ štátnych archívov v štruktúre regionálnych inštitúcií. O tom, že za archivára nikto nič nespraví, je jasné vari každému, ba naopak, musí spraviť veľa aktivít navyše – publikovať z histórie toho, čo uchováva, pripravovať výstavy  a podobne, čo sa netýka len verejných špecializovaných archívov. Práve archívy s regionálnou pôsobnosťou sa stávajú svojou osvetovou činnosťou pre laickú verejnosť miestom „výchovy“ či „dovzdelania“ o konkrétnych historických dobách regiónu. O aktivitách jedného z viac ako štyroch desiatok štátnych archívov na Slovensku informovala riaditeľka popradského archívu PhDr. Božena Malovcová.

Záverečné slovo predniesla predsedníčka Spoločnosti slovenských archivárov. Seminár neobišiel ani najpálčivejšie problémy súčasnosti v oblasti archívnictva. Veríme, že sa aj v budúcnosti stretneme na podobných odborných podujatiach s ambíciou posunúť dopredu slovenské archívnictvo.

Mária Grófová