Seminár o Československu otvoril aj otázky nacionalizmu

Dňa 29. októbra 2018 sa na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK) konal odborný seminár pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa s názvom Slovensko v Československu: otázky sto rokov po vzniku spoločného štátu. Organizátorom podujatia bola Filozofická fakulta UK a Historický ústav SAV.


Seminár otvoril dekan FiF UK prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD., ktorý priblížil históriu vzniku Univerzity Komenského a Filozofickej fakulty UK v kontexte založenia Československa. „Univerzita vznikla veľmi skoro po založení ČSR ako jeden z významných nástrojov kultúrnej a intelektuálnej emancipácie slovenského národa a jeho začleňovania do mocenských a mentálnych štruktúr nového štátu. Aj naša univerzita pred pár týždňami otvorila jubilejný 100. akademický rok a hlási sa k tradícii, ktorá sa začala písať dátumom Národného zhromaždenia Československej republiky, keď v júni 1919 bola ustanovená Československá štátna univerzita,“ povedal dekan na seminári.

Mgr. Gabriela Dudeková Kováčová, PhD., z Historického ústavu SAV reagovala na kritiku časti odbornej verejnosti, ktorá tvrdí, že Československo nebolo dostatočne demokratické a liberálne, avšak neberú do úvahy fakt, že sa na obdobie pozerajú očami dnešnej doby. „Keď sa teraz pozrieme na ČSR spred sto rokov, bolo naším zámerom otvoriť otázky týkajúce sa Československa v medzinárodnom kontexte, ďalej ako sa z Prešporka stala Bratislava a ako na to reagovalo nemecky a maďarsky hovoriace obyvateľstvo.“

PhDr. Dušan Kováč, DrSc., z Historického ústavu SAV vo svojom referáte s názvom „Slovensko medzi tradíciou a modernou, medzi kontinuitou a diskontinuitou“ priblížil viacero aspektov obdobia vzniku Československa. Okrem iného sa zameral na význam nacionalizmu, ktorý označil ako nové náboženstvo 19. storočia. „Keď si porovnáme prelom 19. a 20. storočia a prelom 20. a 21. storočia, tieto obdobia sa veľmi podobajú. Zatiaľ čo na konci 19. storočia sa začal formovať nový moderný svet s prvkami typickými pre 20. storočie, my dnes prežívame obdobie, keď sa lúčime s tradíciou 20. storočia a stretávame sa s niečím úplne novým, pre nás starších úplne nepochopiteľným. Je tu teda určitá paralela,“ povedal vo svojom referáte Dr. Kováč.

Doc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD., z Pedagogickej fakulty UK vystúpila s prednáškou s názvom „Z veliteľstva rakúsko-uhorskej armády sídlo československej vládnej administratívy“, ktorá doslova vyrozprávala príbeh budovy dnešnej Filozofickej fakulty UK: „Táto monumentálna budova, v ktorej sa dnes nachádzame, bola sídlom vojenského veliteľstva rakúsko-uhorskej cisárskej kráľovskej armády a sídlo vládnej administratívy medzivojnovej a povojnovej Československej republiky, v ktorej mal svoju kanceláriu napríklad aj Vavro Šrobár – minister s plnou mocou pre správu Slovenska. Od začiatku 60. rokov až dodnes je miestom, kde sa stretáva kultúrna a spoločenská elita Slovenska.“ Doc. Kvasnicová ďalej napríklad hovorila o osobnostiach, ktoré významnou mierou prispeli k stavbe tejto významnej budovy na Vajanskom nábreží, a priblížila secesný štýl architektúry inšpirovaný viedenským architektom Ottom Wagnerom, v ktorom bola budova na základe vysúťaženého architektonického projektu postavená.

Okrem spomínaných príspevkov so svojimi výstupmi prispeli do diskusie i Mgr. Gabriela Dudeková Kováčová z Historického ústavu SAV s prednáškou „Slovensko medzi tradíciou a modernou, medzi kontinuitou a diskontinuitou“, doc. Mgr. Jozef Tancer, PhD., z FiF UK priblížil „raj nemčenia a maďarčenia“ – teda jazykovú situáciu v Bratislave po roku 1918. Mýty a kontramýty v Československu predstavil PhDr. Ľudovít Hallon, DrSc., z Historického ústavu SAV a prof. PhDr. Roman Holec, DrSc., z FiF UK a Historického ústavu SAV. Záverečný referát na tému „Koncept Československa ako národného štátu – predstavy a realita“ patril prof. PhDr. Janovi Rychlíkovi, DrSc., z Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej.

Odhalenie pamätnej tabule

Pri príležitosti stého výročia vzniku Československa odhalila Filozofická fakulta UK pamätnú tabuľu na svojej budove – niekdajšom sídle Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, hlavnom orgáne štátnej správy novozaloženej republiky na Slovensku. Nápad prodekana FiF UK prof. Martina Slobodníka a starostu mestskej časti Bratislava-Starého Mesta Mgr. Radoslava Števčíka realizovali študentky Vysokej školy výtvarných umení Soňa Halásová a Linda Paveleková.

Rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., vyzdvihol prepojenie histórie štátu a UK: „Historické budovy Univerzity Komenského v Bratislave – medzi nimi aj tá patriaca našej Filozofickej fakulte – sa stali dejiskom viacerých kľúčových medzníkov československých a slovenských dejín i histórie nášho hlavného mesta, ktoré má tento status od toho istého roka ako vznik Československej univerzity v Bratislave, neskôr Univerzity Komenského.“

Pavel Sladký, chargé d’affaires veľvyslanectva ČR na Slovensku, povedal: „Chcem pripomenúť, že tento úrad bol dôležitý a táto budova bola kolískou slovenskej modernej byrokracie v tom najlepšom zmysle slova. A som rád, že v tejto budove dnes sídli Univerzita Komenského, ktorá okrem iného vychováva budúcich štátnych úradníkov.“

Starosta mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Mgr. Radoslav Števčík vyjadril nádej, že pamätná tabuľa na budove Filozofickej fakulty UK bude inšpiráciou aj pre ďalšie podobné iniciatívy, ktoré môžu napomôcť pri budovaní historického povedomia a pamäti.

Fotografie z podujatia nájdete na Facebooku UK.