Lieky patria medzi najprísnejšie regulované produkty
Zväčša až dvanásť rokov trvajúca odysea a náklady vo výške viac ako jednej miliardy eur. S tým by mal dnes rátať výrobca, ktorý sa rozhodne uskutočniť výskum a vývoj nového lieku. Nehovoriac o tom, že pre prísnu reguláciu, ktorej hlavným cieľom je ochrana verejného zdravia, sa prakticky v ktoromkoľvek okamihu tohto procesu môžu všetky dovtedy vynaložené prostriedky premeniť na čistú stratu. V čase, keď mnohí dávajú pred liekmi prednosť pochybným odporúčaniam internetových šarlatánov, sme hľadali odpoveď na to, čo predchádza uvedeniu liekov na trh a ako sa monitoruje ich bezpečnosť. Na správnosť uvádzaných informácií dohliadla profesorka Magdaléna Kuželová z Farmaceutickej fakulty UK.
Ako inak, vývoj žiadneho lieku nepokročí bez dostatočného výskumu ochorenia, ku ktorého liečbe má liečivo prispieť. Práve preto vedecké tímy v prvom rade dôkladne skúmajú, ako sa ochorenie prejavuje a čo ho spôsobuje. Sústreďujú sa pritom najmä na hľadanie biologického cieľa, napríklad receptora, enzýmu, iónového kanála alebo génu, ktorého ovplyvnením by mohli zlepšiť priebeh choroby. Následne pokračujú tzv. inteligentným dizajnom liečiva, ktorý sa zakladá na poznatkoch molekulovej biológie a farmakológie, farmaceutickej chémie, biochémie, genetiky, mikrobiológie a biotechnológie. Cieľom multidisciplinárnych výskumných tímov je pripraviť vysoko účinné liečivo na vybrané ochorenie, ktoré by malo čo najmenej nežiaducich účinkov.
Predklinické štúdie s pokusmi na zvieratách
Nasledujú predklinické štúdie, v ktorých sa vyselektujú kandidátne molekuly pre ďalší výskum. Používajú sa na to bunkové suspenzie, tkanivové kultúry, baktérie, nádorové bunky a izolované orgány. Účinok potenciálnych liečiv sa následne skúma na zvieratách. Pre poznanie terapeutického potenciálu nových liečiv sa často využívajú animálne modely humánnych ochorení. V tejto fáze vedci skúmajú najmä: farmakodynamické účinky (t. j. fyziologické a biologické účinky liečiva v organizme a mechanizmy, ktorými liečivo tieto účinky vyvoláva; zjednodušene: ako na liek reaguje organizmus), farmakokinetické vlastnosti (t. j. osud liečiva v organizme od jeho podania až po vylúčenie; inými slovami: ako organizmus vplýva na liek), toxikologické pôsobenie (t. j. toxické účinky liečiva na organizmus). Pred tým, ako sa budú vykonávať prvé skúšky na ľuďoch, musia mať totiž odborníci k dispozícii dostatočné množstvo údajov o bezpečnosti a účinnosti skúšaného liečiva na zvieratách.
Nastupuje klinické skúšanie na ľuďoch
Až keď skúšaný produkt prejde bezpečne cez všetky predklinické testy, prichádza na rad tzv. klinické skúšanie, čo je výskum liekov na ľuďoch. Klinické skúšky podliehajú prísnemu dozoru a môžu byť vykonané iba podľa presne stanoveného plánu – tzv. protokolu klinického skúšania. Ten podrobne opisuje cieľ, metodológiu, štatistické postupy a celú organizáciu klinického skúšania. Je navrhnutý tak, aby neohrozil bezpečnosť a zdravie zúčastnených na klinickom skúšaní. Každé klinické skúšanie musí byť posúdené etickou komisiou a schválené národnou registračnou agentúrou liekov príslušnej krajiny (u nás Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv – ŠÚKL). Dôraz sa kladie na to, aby boli účastníci dostatočne informovaní o klinickom skúšaní produktov.
Klinické skúšanie sa vykonáva postupne v štyroch etapách. Každá z nich má svoj účel, aby si odborníci dokázali odpovedať na rôzne otázky. Iba lieky, ktoré sú kvalitné, účinné a bezpečné a zároveň prejdú všetkými fázami klinického skúšania, môžu byť registrované, teda môžu získať povolenie na uvedenie na trh.
Testy na malej skupine zdravých dobrovoľníkoch
V I. fáze sa nový liek prvýkrát testuje na malej skupine zdravých dobrovoľníkov (20 až 100). Cieľom tejto fázy je zisťovanie bezpečnosti daného lieku pre ľudí, pričom sa hľadá predovšetkým účinná a vhodná dávka daného liečiva. Dávky, ktoré sa používajú v tomto štádiu, sú preto najprv veľmi nízke. Zodpovedajú približne 1/10 dávky, ktorá sa ukázala účinná a bezpečná v predklinických štúdiách. Okrem zisťovania, či je liek bezpečný pre ľudí, sleduje sa aj osud liečiva v organizme. Táto fáza trvá priemerne rok a pol.
Štúdie na malom súbore pacientov
V II. fáze sa nový potenciálny liek skúša na väčšom počte pacientov (500 až 1000) s presne stanovenou diagnózou. Vyhodnocuje sa účinnosť skúšaného lieku, vhodnosť navrhovaných základných indikácií, posudzujú sa najmä krátkodobé nežiaduce účinky skúšaného produktu a všetky riziká spojené s užívaním lieku. Analyzuje sa i optimálne dávkovanie a lieková forma lieku. Dizajn klinického skúšania II. fázy trvá spravidla rok a pol.
Finále pred registráciou lieku patrí veľkej skupine pacientov
V III. fáze klinického skúšania sa skúšaný produkt podáva väčšiemu počtu chorých pacientov (1000 až 10 000), pričom je bežné, že klinické skúšanie v tejto etape prebieha vo viacerých krajinách. Cieľom je získať štatisticky hodnoverné údaje o účinnosti a bezpečnosti lieku. V tejto fáze sa skúšaný produkt porovnáva s placebom alebo s existujúcou liečbou. Získané údaje pomáhajú upresniť rozsah indikácií, kontraindikácií a dávkovanie lieku. Sleduje sa aj výskyt nežiaducich účinkov a interakcie skúšaného produktu. Táto fáza je často najdrahšia a najdlhšia – trvá spravidla dva a pol roka.
Ako to je s registráciou lieku?
Až po uskutočnení prvých troch etáp klinického skúšania môže daná farmaceutická spoločnosť požiadať o registráciu lieku. Bez nej sa totiž liek nemôže v klinickej praxi používať. Niektoré lieky sa registrujú na národnej úrovni v ŠÚKL. Výrobca lieku sa môže so žiadosťou o registráciu lieku obrátiť na Európsku liekovú agentúru (EMA), pričom v oboch prípadoch musí predložiť detailnú dokumentáciu o výsledkoch farmaceutického, farmakologicko-toxikologického a klinického skúšania. Takéto žiadosti, kde sú už dostatočne definované riziká a účinnosť lieku, majú často niekoľko tisíc strán. Registráciu lieku, ktorú sa po analýze výsledkov agentúra EMA rozhodne schváliť, musí ešte povoliť Európska komisia. Pri niektorých registračných procedúrach následne platí registrácia vo všetkých štátoch EÚ.
Pod neustálym dohľadom odborníkov
Registráciou lieku sa však monitorovanie jeho účinnosti a bezpečnosti nekončí. V IV. fáze klinického skúšania sa overuje účinok lieku a jeho nežiaduce účinky v reálnej klinickej praxi na širokom spektre pacientov. V tejto fáze sa zisťujú nové poznatky o liečebných a nežiaducich účinkoch liekov, o nových kontraindikáciách a interakciách novoregistrovaných liekov, ktoré neodhalilo klinické skúšanie v II. a III. etape. Bezpečnosť všetkých liekov na humánne použitie, ktoré sú dostupné na európskom trhu, a to počas celej doby ich používania, vyhodnocuje v rámci EMA Výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík (PRAC). Systém farmakovigilancie sa zakladá najmä na hláseniach o podozreniach na nežiaduce účinky registrovaných liekov. V rámci jednotného prístupu k regulácii liekov v EÚ sa všetky takéto hlásenia musia zadať do informačného systému EudraVigilance v správe EMA. Údaje z tohto systému pravidelne analyzujú odborníci na bezpečnosť liekov z PRAC. V niektorých prípadoch môžu nové zistenia v IV. fáze klinického skúšania viesť k zmenám v predpisovaní liekov, k úpravám schválených súhrnných dokumentov, ktoré informujú lekárov, farmaceutov a pacientov o vlastnostiach lieku, či dokonca až k stiahnutiu lieku z trhu.
Nahlásiť podozrenie na nežiaduci účinok lieku pritom môžu nielen zdravotnícki pracovníci, ale aj samotní pacienti. Informácie o tom, ako hlásiť nežiaduci účinok lieku, nájdete v písomnej informácii pre používateľa lieku priloženej v obale daného lieku, príp. na webovej stránke ŠÚKL: www.sukl.sk.
Erika Hubčíková