Ako postupovať pri overovaní kvality informácií?
Ak používate sociálne siete, veľmi dobre viete, že na to, aby ste vyslali do sveta akúkoľvek informáciu, vám v súčasnosti stačí pár klikov. Je jedno, či sa so svojimi známymi rozhodnete podeliť o fotky z dovolenky, vtipnú príhodu, čo sa vám stala na pošte, alebo najnovšiu teóriu o zavraždení Kennedyho. Prostredníctvom tlačidla „uverejniť“ dokážete osloviť masu ľudí a to sa nemusíte ani pohnúť z obývačky. Rovnako tak si dnes jednoducho viete vytvoriť aj vlastný web, kde môžete bez akejkoľvek externej kontroly uverejňovať texty od výmyslu sveta. Nuž a tie isté nástroje, ako i množstvo iných má na dosah ruky aj zvyšok populácie. Myslieť si, že to časť z nej nezneužije na vlastné ciele, by bolo naivné. Ako teda efektívne zistiť, či sú desiatky nových a nových informácií, s ktorými dennodenne prichádzame do kontaktu, dôveryhodné? Práve na to sa pozrieme v nasledujúcom článku.
V prvom rade by sme si však mali zadefinovať, čo si predstaviť pod pojmom „nedôveryhodné správy“. Ide o zavádzajúce informácie rôznej povahy – od účelových manipulácií cez komerčný obsah až po chyby spôsobené nedostatočným overovaním faktov, nedôslednosťou či neskúsenosťou autora, príp. kognitívnymi skratkami a skresleniami. No nech sa za ich nedôveryhodnosťou ukrýva čokoľvek, nič to nemení na veci, že ich šírením môžeme nielen zamoriť svoju sociálnu bublinu, ale i „prispieť“ k polarizovaniu spoločnosti či dopracovať sa k názorom alebo rozhodnutiam, ktorých by sme sa vyvarovali, ak by sme disponovali pravdivými informáciami.
Pri overovaní kvality informácií nám ako pomôcka môže poslúžiť metóda HRANA. Vychádza z tzv. CRAAP testu, ktorý vyvinula Sarah Blakeslee s tímom knihovníkov na Kalifornskej štátnej univerzite v Chico. Test sa krátko nato stal obľúbeným a efektívnym nástrojom akademikov pri výučbe hodnotenia spoľahlivosti zdrojov. Metóda HRANA, ktorú sme spolu s kolegami z UK a SAV upravili a otestovali v rámci výskumu Sociálnej analýzy Slovenska, pozostáva z piatich základných kritérií s pomocnými otázkami, ktoré slúžia na vyhodnotenie nájdených informácií. Už uplatňovanie tejto hodnotiacej škály vám pomôže úspešne identifikovať nemálo hoaxov a dezinformácií šíriacich sa slovenským internetom.
KRITÉRIÁ HODNOTENIA
Hodnovernosť
Predstavuje spoľahlivosť a dôveryhodnosť média, ktoré informáciu podáva. Pri zisťovaní hodnovernosti je potrebné zamerať sa na nasledujúce oblasti:
- Aké dôveryhodné sú ďalšie správy, ktoré toto médium (časopis, webstránka, televízia, kanál) publikuje?
- Potvrdzujú informáciu aj ďalšie spoľahlivé zdroje?
- Vytvára redakcia vlastný obsah alebo ho len preberá?
(Pri webových stránkach môže byť v tomto smere nápomocný aj web konspiratori.sk, za ktorým stojí hodnotiaca komisia zložená zo žurnalistov, vedeckých pracovníkov, členov mimovládnych organizácií, zástupcov médií a vydavateľov. Ide o verejnú databázu webových stránok s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom. Web blbec.online sa zas zameriava na monitoring facebookových stránok, ktoré šíria konšpirácie či medicínske nezmysly, okrem toho upozorňuje aj na stránky s extrémistickým obsahom.)
Referencie
Kritérium sa zameriava na to, z čoho správa vychádza a o čo sa autori v správe opierajú. Pri overovaní referencií sú dôležité odpovede na tieto otázky:
- Uvádzajú autori dôkazy o svojich tvrdeniach
- Opisujú, akou cestou k informácii dospeli – robili výskum, boli na mieste, hovorili s ľuďmi, uznávanými odborníkmi v danej oblasti a pod.?
- Odlišujú názory od faktov?
Autor
Zisťuje kvalifikáciu a skúsenosti autora správy. (Ak pod článkom nie je uvedené meno autora, príp. sa neviete dopátrať, kto vlastne tvorí redakciu, mali by ste spozornieť.) Overiť si to môžete prostredníctvom vyhľadania týchto informácií:
· Má autor dostatočnú kvalifikáciu, vzdelanie či skúsenosti, aby sa k téme (zvlášť odbornej) vyjadroval?
· Venuje sa téme dostatočne dlho?
· Je zo štýlu písania a gramatiky jasné, že má autor s písaním textov skúsenosti?
Nezávislosť
Sleduje odstup autora a média od témy alebo zaujatosť a predpojatosť. Je potrebné si všímať nasledujúce znaky:
- Sú autor/médium v téme priamo zainteresovaní, zaujatí, majú konflikt záujmov? (Tu sa oplatí zistiť aj to, kto je vlastníkom daného média.)
- Snaží sa informácia podnietiť emóciu – napríklad hnev?
- Spomína autor/médium aj argumenty druhej strany, cituje aj kritické názory?
Aktuálnosť
Overuje sa čas publikovania správy, príp. jej zdroja, aby sme mohli zistiť, či nejde o starú (a tak i možno dávno vyvrátenú) informáciu. Sledujú sa tri kľúčové veci:
- Existujú novšie zdroje?
- Stali sa medzitým ďalšie zmeny/udalosti, realizovali nové výskumy?
- Nevytiahol autor/médium informáciu, ktorá už bola publikovaná skôr alebo v inom kontexte?
Význam jednotlivých kritérií sa môže líšiť v závislosti od konkrétnej správy. Ak však pri overovaní spoľahlivosti správ využijete metódu HRANA, každé kritérium môžete hodnotiť na päťbodovej škále (1 = nespoľahlivý zdroj z hľadiska kritéria, 5 = excelentný zdroj z hľadiska kritéria), pričom súčet jednotlivých bodov tvorí výsledné hodnotenie správy: 25 – 20 = excelentný zdroj; 19 – 15 = dobrý zdroj; 14 – 10 = priemerný zdroj; 9 – 5 = na hrane prijateľnosti; menej ako 5 = neprijateľný zdroj.
BONUS: ako overiť pôvod fotky
Niekedy celý dôkazový materiál publikovanej správy stojí a padá na priloženej fotografii. Aj tu si však treba dávať pozor. Fotka môže byť často zasadená do mylného kontextu, nezobrazuje situáciu, ktorú článok opisuje, príp. je z pôvodnej fotky účelovo použitý len výrez, ktorý nezachytáva celú jej atmosféru, alebo je snímka stará, pochádza z iného miesta a pod. V online priestore môžete skutočný pôvod fotografie odhaliť pomerne jednoducho:
- Kliknite pravým tlačidlom na fotku, ktorej pôvod chcete overiť, a z ponúkaných možností vyberte „Kopírovať adresu obrázka“.
- Potom na stránke images.google.com kliknite na ikonku fotoaparátu, zvoľte záložku „Vložte webovú adresu obrázka“ a učiňte tak prostredníctvom klávesovej skratky Ctrl + V
- Stlačením tlačidla „Hľadať podľa obrázka“ sa dostanete ku všetkým možným výstupom, v ktorých bola daná fotka použitá, vďaka čomu môžete odhaliť jej pôvod.
Samozrejme, nástroj nie je dokonalý, a ak rovnakú fotku použilo milión konšpiračných webov, tak existuje šanca, že vám Google ponúkne výsledky najmä z nich, no ak medzi nimi nevidíte relevantné zdroje, oplatí sa ešte zvážiť, či je fotka vôbec pravá.
Mgr. Dominika Vajdová
Pôsobí ako interná doktorandka na Ústave aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. V rámci výskumu k svojej dizertačnej práci pomáha stredoškolákom v procese výberu vysokej školy alebo profesie.