Ako dodržať akademickú etiku pri písaní vedeckých a odborných textov?

Ak sa o pár rokov nechcete brániť tým, že napriek všetkým výhradám ste svoju záverečnú prácu napísali predsa „lege artis“, príp. ju na počítači za vás prepisovala vaša kamarátka, neuškodí pripomenúť si, čo všetko sa považuje za plagiátorstvo, prečo to nie je „len“ o neetickom akademickom správaní, ale najmä ako sa plagizovaniu vyhnúť. Nasledujúce riadky odporúčame prečítať tak študentom, začínajúcim i skúseným autorom odborných textov, ako aj pedagógom, ktorí by od začiatku mali u svojich študentov rozvíjať informačnú gramotnosť.

21. 10. 2020 12.42 hod.
Od: Lucia Lichnerová, Ľudmila Hrdináková

Úvod do problematiky

„Impones plagiario pudorem!“ Týmito slovami želal staroveký rímsky básnik Martial vo svojich Epigramoch (Martial 1897, ods. LII) hanbu zlodejovi Fidentinovi, ktorý jeho básne recitoval, ako keby boli jeho vlastné. Krádež duševného vlastníctva, osobitne autorského práva na dielo, sa považovala za neprístojný jav už v staroveku, hoci vtedy, vzhľadom na absenciu autorskoprávnych nástrojov, boli takéto skutky trestané inak ako v súčasnosti – napríklad verejným výsmechom, kritikou alebo hanlivým označením, kým k nim neskôr v stredoveku nepribudla aj preventívna ochrana – kliatba.

V súčasnosti je právna otázka súvisiaca s pripísaním autorstva za dielo jedine jeho tvorcovi zakotvená v legislatívnych právnych úpravách, či už na úrovni štátu, alebo jednotlivých inštitúcií. Spomeňme napríklad tzv. autorský zákon z roku 2015 alebo vnútorné predpisy jednotlivých vysokých škôl na písanie záverečných prác, etické kódexy, disciplinárne a študijné poriadky. Vyššie uvedené právne predpisy tak vytvárajú reštriktívny nástroj a zároveň preventívny mechanizmus, ktorý sa snaží plagiátorstvo eliminovať. Ďalšiu úlohu v tomto procese spĺňajú kurzy zamerané na akademické písanie a písanie záverečných prác, ktoré sa na Univerzite Komenského realizujú nielen vo forme celofakultných, ale aj katedrových kurzov. Svoju pozornosť si zaslúži aj portál Informačná a mediálna gramotnosť – MIDAS (Informačná ©2015), ktorého cieľom je podporovať rozvoj informačnej gramotnosti a propagovať odporúčania na uplatňovanie korektného písania záverečných prác.

Problematika plagiátorstva sa stala ešte diskutovanejšou témou v súvislosti s integráciou informačných a komunikačných technológií do akademického (vzdelávacieho) prostredia. Tá na jednej strane otvorila cestu k obrovskému množstvu zdrojov a umožnila sprístupnenie plnotextových databáz prostredníctvom internetu, na strane druhej mala aj kontraproduktívny následok – nedostačujúce autorské povedomie sa odrazilo v bezbrehom kopírovaní textov (najmä) v elektronickej podobe.

Na tomto mieste treba akcentovať, že plagiátorstvo nie je len prejavom neetického akademického správania, má i druhú stránku, ktorá sa vzťahuje na základnú úlohu a edukačné ciele akademického prostredia. Početné výskumy spracované v štúdiách Plagiarism in Higher Education Environment (Sibomana, Ndayambaje a Uwambayinema 2018) a Does the Online Environment Promote Plagiarism? (Ison 2014), ktorých vznik podnietil dramatický nárast plagiátov, dokazujú, že plagiátorstvo má za následok nielen znižovanie kvality a originality odborných prác. Negatívne tiež ovplyvňuje výkony a výstupy vysokoškolských študentov, rozvoj ich kognitívnych schopností, rozširovanie vedomostnej bázy a odborných kompetencií, akademických zručností tvorby a písania odborných prác a pod., čo sa ukazuje vo vzdelávacom prostredí ako mimoriadne kontraproduktívne a nežiaduce.

Čo považovať za plagiát

Objektívne a všeobecné aspekty plagiátorstva

Pri veľmi zjednodušenom pohľade považujeme za plagiátorstvo činnosť, ktorej výsledkom je použitie cudzieho diela alebo jeho časti bez uvedenia pôvodného autora a zdroja, čiže bez náležitého citovania. Tu je však potrebné uviesť, že kopírovanie cudzieho diela sa považuje za plagiát aj vtedy, ak je síce odcitované, ale tvorí väčšinu textu. Plagiátom je preto aj text, ktorý:

je síce odcitovaný, ale ako celok alebo vo významnej (väčšinovej) časti prináleží inému autorovi,
obsahuje falšované (v nízkej miere modifikované) neodcitované parafrázy z pôvodného zdroja, napr. nahradením slov synonymami,
síce prináleží autorovi, ale bol už predtým publikovaný, ide teda o redundantnú publikáciu,
je uvedený v úvodzovkách ako citát, ale chýba naň citácia a bibliografický odkaz,
je len syntézou viacerých zdrojov (s citovaním alebo bez citovania) bez vlastného originálneho prínosu,
cituje len niektoré, ale nie všetky pasáže, ktoré by mali byť citované,
nepresne cituje zdroje.

Ak vyššie uvedená definícia charakterizuje plagiátorstvo aj vo vzťahu k časti diela, nehovorí len o častiach textu, ale vzťahuje sa aj na obrázky, výsledky výskumu, tabuľky, grafy, metódy, videá, nové termíny, hudbu atď. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že plagiát ostane plagiátom aj vtedy, ak je neúmyselný alebo náhodný. K neúmyselnému plagiátorstvu zvyčajne dochádza, ak študent/autor práce nemá povedomie o kultúrnych či inštitucionálnych konvenciách akademického písania a citovania alebo im nie celkom rozumie.

Spoločnosť Turnitin (©2015), považovaná za lídra v poskytovaní služieb týkajúcich sa odhaľovania plagiátorstva, a autori portálu MIDAS (Informačná ©2015) identifikujú viaceré typy plagiátorstva, ktorých výsledky považujeme za plagiáty (ako prvé uvádzame názvy podľa spoločnosti Turnitin ([White] ©2015), v zátvorkách sú názvy z portálu MIDAS (Plagiátorstvo – Typológia ©2015)):

klonovanie (roleta) – kompletné prebratie cudzieho textu bez zmeny a označenie ho za vlastný,
CTRL-C (žalúzie) – použitie významných častí textu z jedného zdroja bez zmien,
nájdi – nahraď (maskovanie) – zmena kľúčových slov a fráz v kopírovanom texte, ale zachovanie základného obsahu zdroja,
remix – parafrázovanie viacerých zdrojov a ich pospájanie bez logickej súvislosti,
hybrid – kombinovanie citovaných a necitovaných pasáží z cudzích zdrojov,
mashup (mozaika, patchwriting) – kopírovanie viacerých zdrojov bez citovania alebo s citovaním, bez vlastného textu,
agregátor – kopírovanie cudzích textov, ktoré sú síce odcitované, ale bez vlastného textu,
retweetovanie – aplikovanie správneho citovania, ale prílišné využívanie pôvodného znenia a/alebo štruktúry jeho textu,
autoplagizovanie – využívanie rozsiahlych častí svojho už publikovaného (napísaného) textu (s citovaním či bez citovania),
kaleidoskop (ako špecifický typ autoplagizovania) – využívanie svojho už publikovaného textu len so zmenením štruktúry a poradia,
recyklovanie (ako špecifický typ autoplagizovania) – opätovné používanie (publikovanie) vlastných diel bez citovania,
404 error (duch) – citovanie neexistujúcich zdrojov alebo nepresné citovanie,
kúpa – využívanie kúpeného/zaplateného textu, napísaného niekým iným,
biela pani (fantóm) – vpisovanie bielych znakov do medzislovných medzier v doslovne prebratom texte bez priznania pôvodného autora v snahe „obalamutiť“ antiplagiátorský systém. Súčasne dodávame, že dnešné antiplagiátorské systémy už vedia detegovať aj biele znaky v texte.

Uvedenú typológiu nie je možné považovať za presnú a konečnú vzhľadom na dynamické elektronické prostredie a rozširovanie možností práce s obsahom v ňom, ako aj v súvislosti s neustálym vznikom stratégií na čo najjednoduchšiu a najrýchlejšiu tvorbu práce.

Čo nemusíme citovať

Okrem náležitostí citovania za zmienku bezpochyby stojí aj otázka, čo citovať nemusíme. Hoci legislatívne vymedzenie alebo medzinárodne platný štandard v tomto kontexte neexistuje, zahraničné štúdie (napr. When You Don't Need to Cite ([bez dátumu]), What Doesn't Need to Be Cited? ([bez dátumu]), What You Don't Need to Cite ([bez dátumu]), The Complete Guide to Referencing and Avoiding Plagiarism (Neville 2010), Common Knowledge: to Cite or Not to Cite? (Mc Combes 2018)) uvádzajú, že citovať nemusíme:

všeobecné znalosti, ktoré sú multiplicitne dostupné vo viacerých zdrojoch a príručkových prameňoch (encyklopédiách a pod.) = fakty, ktoré sú ľahko overiteľné,
všeobecne zaužívané výrazy ľudovej tvorivosti (napr. porekadlá, príslovia a pod.),
všeobecne známe historické fakty,
teoretické argumenty, ktoré sú často a verejne diskutované,
eponymické termíny (pomenovania po objaviteľoch, napr. Alzheimerova choroba a pod.).

Napriek uvedeným príkladom odporúčame v prípade akýchkoľvek pochybností o vzniku potenciálneho plagiátu radšej citovať.

Subjektívne a individuálne činitele pri určovaní plagiátu

Posúdenie textu závisí v prípade všeobecne zverejňovaných publikácií v plnej miere od recenzenta, posudzovateľa a vydavateľstva, pri záverečných prácach od školiteľa, oponenta a ďalších členov štátnicových komisií. Najpálčivejšou otázkou pri hodnotení dodržania akademickej etiky je akceptovateľná miera používania cudzích textov. Akceptovateľná miera sa nedá vyjadriť kvantitatívne. Existujú síce nástroje na kvantitatívne vymedzenie zhody odovzdaného textu s inými, už publikovanými zdrojmi, napr. Theses ([bez dátumu]), Centrálny register záverečných prác (©2008 – 2020), Turnitin (©2015) a iné, tieto však môžu byť len počiatočným barometrom, nie hlavným nástrojom na označenie textu ako plagiátu. V prípade záverečných prác, v ktorých autor vychádza napríklad zo zákonov, ktoré musí v práci použiť a náležite odcitovať, alebo v prácach, ktoré posudzujú, porovnávajú a vysvetľujú diela iných autorov, môže byť prípustná aj vyššia zhoda.

Naopak, ani nízke percento zhody s inými prácami vo výsledku z týchto systémov nemusí byť uspokojivé a nemôže byť znakom prijateľnej originality práce. Hoci sú systémy neustále zdokonaľované voči možným snahám o kamuflovanie plagiátorstva, neporovnávajú všetky už publikované zdroje a jazykové mutácie. Naopak, zreteľ treba brať aj na opačné prípady – pokiaľ v práci chýba jedna citácia, môže ísť o nepozornosť, v prípade jednej chyby o nepresnosť. Všetky tieto okolnosti musia osoby posudzujúce záverečné práce zohľadniť, nehovoriac o tom, že školitelia záverečných prác už zverejnené zdroje k dotknutej problematike poznajú, počas pravidelného školenia svojich študentov ich postup pri spracovaní témy sledujú, a preto sú výsledky z protokolov originality síce relevantným, ale nie definitívnym kritériom pri posudzovaní plagiátorstva.

Ako sa vyhnúť plagiátorstvu

Vyhnúť sa plagiátorstvu v prípade vysokoškolského študenta nováčika a začínajúceho autora odborných textov, ktorý nemá dostatok odborných vedomostí a skúseností, je často ťažké. Problém výrazne zhoršuje nedostatok prípravy v oblasti informačnej gramotnosti v predchádzajúcom vzdelávaní a nedostatok skúseností s písaním. Vyhnúť sa plagiátorstvu je možné jedine dôsledne zvládnutým poznaním problematiky. Žiakov treba viesť k informačnej gramotnosti, odkedy začínajú používať zdroje – to znamená už od základnej školy. V rámci jednotlivých pokračujúcich kurzov na stredných a vysokých školách je nutné nelimitovať obsah kurzov len na správne zvládnutie techník citovania, ale koncentrovať ich najmä na rozpoznávanie jednotlivých typov a druhov plagiátorstva a zvládnutie práce s literatúrou tak, aby výsledkom bola originálna práca, ako i bohatá prax v písaní.

Metodiky zamerané na elimináciu plagiátorstva (napr. Plagiátorstvo – Ako sa vyhnúť plagiátorstvu? (©2015), Steps to Avoiding Plagiarism (©2019) a Avoiding Plagiarism, Self-plagiarism, and Other Questionable Writing Practices (Roig 2006)) adresujú študentom a začínajúcim či málo skúseným autorom vedeckých textov tieto odporúčania:

Porozumieť kontextu je základná stratégia, ktorá umožní vyhnúť sa plagiátorstvu. Pri písaní odbornej práce sa autori často domnievajú, že písomné vyjadrenia nejakých (cudzích) myšlienok, zmenené formulácie a preklady sú ich vlastníctvom. V skutočnosti však ostávajú len vlastníkmi slov a fráz, nie myšlienok. Citovať pôvodných autorov je vecou etického správania, ale aj prezentáciou vyššej odbornej úrovne práce; rozsah citácií demonštruje rozsah preštudovaných materiálov v rámci koncipovania práce; citácie ukazujú ochotu vzdelávať sa, študovať a rozvíjať sa.
Porozumieť téme je druhá dôležitá stratégia, ktorá sa dotýka podstaty problému plagiátorstva. Dôkladná znalosť problematiky zabezpečí študentovi/tvorcovi práce určitú dávku potrebnej istoty a sebadôvery pri tvorbe textu.
Konzultácia so školiteľom (pedagógom) má výrazne facilitačný význam pri koncipovaní práce. Vďaka menším (či nepatrným) skúsenostiam s odborom či spracovávanou témou sa môže študent cítiť stratený či dezorientovaný. Rozhovor s pedagógom mu môže otvoriť možné cesty spracovania problematiky, špecifikovať čiastkové témy, priblížiť kľúčové problémy a zorientovať sa v téme tak, že sa nemusí utiekať k plagiátorstvu.
Precízne uvádzať autorov pri všetkých textoch a myšlienkach, ktoré sú prebraté z iných zdrojov, či už sú citované doslovne, alebo parafrázované, a opatriť ich citáciami. Doslovne prebraté časti vždy označiť úvodzovkami.
Uznať prínos druhých, a to aj vtedy, keď sú zdrojmi nápadov a myšlienok autora práce.
Korektne uvádzať autorov elektronických zdrojov, pôvodcov obrázkov, schém, grafov, tabuliek a videodokumentov a pod.
Priebežne budovať zoznam zdrojov, z ktorých práca čerpá (a to pri doslovne citovaných častiach, ako aj pri parafrázach), zaznamenávať si všetky údaje použitého zdroja, ktoré sú potrebné pre tvorbu bibliografického odkazu – často dochádza k tomu, že si autor práce dodatočne nespomenie, z čoho informácie čerpal, nedokáže alebo z časového dôvodu nestihne dohľadať pôvodné zdroje.
Nekopírovať celé textové bloky cudzích prác, ale robiť si strohé poznámky a z tých vytvárať texty vlastnými slovami. Niekedy je totiž oveľa ľahšie vytvoriť nový, vlastný text zo stručných poznámok než preformulovať, resp. parafrázovať vetné konštrukcie pôvodného textu.
Spájať poznámky z viacerých zdrojov k jednej problematike, t. j. kumulovať názory, teórie a prístupy viacerých autorov. Prerozprávaním textu jedného zdroja vzniká určitý druh konspektu a ten ako taký stále ostáva prerozprávaním cudzích myšlienok. Seminárna či záverečná práca má byť tvorivým kompilátom, nie konspektom.
Účinnou stratégiou, ako sa vyhnúť plagiátorstvu, je myslieť v rámci tvorby textu neustále na svoj vlastný prínos, snažiť sa o vlastný vklad a do textu integrovať svoje vlastné myšlienky. Študent sa môže myšlienky iných autorov snažiť komentovať vlastným vysvetlením, príp. názorom či postojom, hľadať možnosti adekvátnej kompilácie, porovnávania, analýzy a pod.
Stále častejšie sa v metodikách zahraničných univerzít objavuje odporúčanie využiť dostupné nástroje na kontrolu originality a určenie zhody s inými prácami. V internetovom prostredí možno nájsť veľa online nástrojov – mnohé sú licencované, dostupné sú však i nelicencované a neplatené nástroje. Ako uvádza Streefkerk vo svojom článku The Best Plagiarism Checkers of 2019 (2018), líšia sa indikovaním falošných stôp (neexistujúceho plagiátu), bezpečnosťou, archiváciou kontrolovaných textov, ale aj presnosťou identifikácie zhody – t. j. nemusia byť úplne spoľahlivé.
Medzi základné stratégie, ktoré majú eliminovať plagiátorstvo v akademickom prostredí, patria aj stratégie smerujúce k pedagogickej verejnosti, napríklad prostredníctvom zmeny zadaní a hodnotenia. V rámci tzv. hybridného dizajnu hodnotenia sa podľa autorského kolektívu Sibomana, Ndayambaje a Uwambayinema (2018) v ich článku Plagiarism in Higher Education Environment odporúča:
využívať „personalizované“ hodnotenia, ktoré závisia od osobných skúseností študentov; tie totiž nemožno kopírovať z externých zdrojov,
tvoriť jednotné zadania písomných prác, aby sa práce dali porovnávať,
tvoriť úlohy pre každú skupinu študentov zvlášť, aby sa neopakovali,
obmedziť referenčné (východiskové) zdroje (študenti dostanú presne stanovené zdroje, z ktorých majú spracovať samostatnú prácu),
zadávať hybridné úlohy, ktoré zahŕňajú teóriu a prax, t. j. teoretické koncepty musia študenti potvrdiť praktickým zadaním alebo, naopak, praktické zadanie podporiť teóriou,
organizovať pravidelné stretnutia so študentmi, ktorých zámerom je spätná väzba, aby sa monitorovala ich prax akademického písania,
prechod od písomných zadaní k skúškam a testom, pri ktorých nemôže dôjsť k plagizovaniu (táto stratégia však môže byť aj kontraproduktívna, pretože oberá študenta o možnosti učiť sa akademicky písať).
V zásade platí, že prvým krokom k eliminácii plagiátorstva v akademickom prostredí je budovanie povedomia o plagiátorstve a jeho negatívnych efektoch, formovanie pocitu sebarealizácie vo vzťahu k písomným prácam, zdôrazňovanie zmyslu praktických úloh a významu vzdelávania v predmetnej oblasti, ako aj vštepovanie základných princípov publikačnej etiky.

Namiesto záveru

Na mnohých zahraničných univerzitách má silnú pozíciu koncept akademickej integrity, ktorú Medzinárodné centrum pre akademickú integritu (International Center for Academic Integrity – ICAI 2020) definuje ako záväzok piatich základných hodnôt – čestnosti, dôvery, spravodlivosti, rešpektu a zodpovednosti. Tie sú základnými piliermi vedeckých komunít. Ciele akademickej výučby, vzdelávania a výskumu sa dajú dosiahnuť len v prostredí, v ktorom sa dodržiavajú etické normy.

Etický kódex a akademické správanie z neho plynúce sú založené na podpore zamestnancov a študentov, ktorí sú ochotní spoločne prijať zodpovednosť za čestné (a preto i kvalitné) štúdium, ako aj opatrenia na zabezpečenie akademickej integrity univerzity, v duchu ktorej majú študenti povinnosť osvojiť si také stratégie štúdia a spôsoby konania, ktoré zodpovedajú poslaniu vysokoškolského vzdelávania, a naopak, obmedziť také konanie, ktoré je v rozpore s akademickou etikou (Academic 2019).

Lucia Lichnerová

V r. 1999 ukončila štúdium knižničnej a informačnej vedy a nemeckého jazyka a literatúry na FiF UK. Odvtedy pôsobí na katedre knižničnej a informačnej vedy. V r. 2007 získala titul PhD., v r. 2018 bola menovaná za docentku. Vo svojej pedagogickej a vedeckej činnosti sa venuje problematike dejín autorského práva, bibliografie a bibliografickej kontroly, dejín knihy, knižníc a knižnej distribúcie, ako i vydavateľstva a kníhtlačiarstva, písania záverečných prác, mennej katalogizácie a manažmentu informačných inštitúcií. Od r. 2019 zastáva funkciu prodekanky FiF UK pre bakalárske a magisterské štúdium.

Ľudmila Hrdináková

V r. 1989 absolvovala štúdium vedeckých informácií a knihovníctva na FiF UK. V r. 1990 získala titul PhDr. Na katedre knižničnej a informačnej vedy, kde v r. 2017 úspešne obhájila dizertačnú prácu, pôsobí od r. 1996. Vo svojej pedagogickej činnosti sa zameriava na typológiu dokumentov, knižnično-informačné zdroje a fondy, manažment knižnično-informačných fondov, literatúru pre deti a mládež, knižnú ilustráciu a metodiku práce s detským čitateľom.

Zoznam bibliografických odkazov

Academic ethics (students) [online], 2019. [Johns Hopkins University, Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health] [cit. 2019-03-04]. Dostupné na: https://www.jhsph.edu/offices-and-services/office-of-academic-affairs/_docs/academic-ethics-students.pdf

ICAI [online], 2020. ICAI [cit. 2020-08-08]. Dostupné na: https://www.academicintegrity.org/

ISON, David C., 2014. Does the Online Environment Promote Plagiarism? A Comparative Study of Dissertations from Brick-and-Mortar versus Online Institutions. In: MERLOT Journal of Online Learning and Teaching [online]. June 2014, vol. 10, no. 2, [cit. 2020-08-13]. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/263618522_Does_the_Online_Environment_Promote_Plagiarism_A_Comparative_Study_of_Dissertations_from_Brick-and-Mortar_versus_Online_Institutions

MARTIAL,1897. The Epigram of Martial. London: George Bell and Sons, odstavec LII.

MC COMBES, S., 2018. Common knowledge: to cite or not to cite?. In: Scribbr [online]. November 20 [cit. 2020-07-30]. Dostupné na: https://www.scribbr.com/plagiarism/common-knowledge/

NEVILLE, C., 2010. The complete guide to referencing and avoiding plagiarism. Maidenhead, New York: Open University Press. 978-0335241033.

Plagiátorstvo – Ako sa vyhnúť plagiátorstvu?. Informačná a mediálna gramotnosť [online], ©2015. Filozofická fakulta UK, Akademická knižnica UK, ©2015 [cit. 2020-08-13]. Dostupné na: https://midas.uniba.sk/?page_id=194

ROIG, M., 2006. Avoiding plagiarism, self-plagiarism, and other questionable writing practices: A guide to ethical writing [online]. New York: St. John’s University, Department of Psychology [cit. 2020-08-18]. Dostupné na: http://facpub.stjohns.edu/~roigm/plagiarism/Index.html

SIBOMANA, E., NDAYAMBAJE, I. a E. UWAMBAYINEMA, 2018. Plagiarism in higher education environment: causes and solutions. In: Rwandan Journal of Education [online]. Vol. 4, no. 2 [cit. 2020-08-13]. Dostupné na: https://www.ajol.info/index.php/rje/article/view/175119

STREEFKERK, R., ©2019. The best plagiarism checkers of 2019 (in-depth comparison). In: Scribbr [online]. July 23 [cit. 2019-03-13]. Dostupné na: https://www.scribbr.com/plagiarism/best-plagiarism-checker/

theses.cz [online], [bez dátumu]. Fakulta informatiky MU [cit. 2020-07-31]. Dostupné na: https://theses.cz/

What Doesn't Need to Be Cited? SJSU [online], [bez dátumu]. [cit. 2020-08-01]. Dostupné na: https://libguides.sjsu.edu/plagiarism/what-does-not-need-to-be-cited

What you don't need to cite. Emory Libraries & Information Technology [online], [bez dátumu]. Emory University [cit. 2020-08-04]. Dostupné na: https://guides.libraries.emory.edu/c.php?g=49955&p=323973

When you don't need to cite. E.H. Little Library [online], [bez dátumu]. Davidson College Library [cit. 2020-07-20]. Dostupné na: https://davidson.libguides.com/c.php?g=349327&p=2361764#10825369

Zákon č. 185/2015 Z. z., Autorský zákon.