Úvod k cyklu profesorských prednášok

Pod pojmom „univerzita“ sa v tradičnom slova zmysle rozumejú vysoké školy zamerané na veľmi široké spektrum študijných a vedeckých odborov, pričom ich vedecká a vedecko-bádateľská funkcia je nerozlučne spojená s ich vzdelávacím poslaním. Pri dnešnom stave a diverzifikácii vedy sa prítomnosť úplného spektra študijných a vedeckých odborov na univerzite prakticky sotva dá splniť, ale v každom prípade by mali byť pod strechou univerzity prichýlené viaceré a podľa možnosti od seba vzdialené odbory tak, aby mali lepšiu možnosť vzájomnej komunikácie, mnohostranného čerpania z myšlienkových prúdov a bohatstva poznatkov. Univerzita má teda veľa spoločného s univerzalitou, čo je okrem iného všestrannosť. Univerzalita univerzít má obrovské výhody nielen pre svojich študentov a učiteľov, ale aj pre svoje okolie. Počnúc možnosťou vnútrouniverzitnej mobility pedagógov i študentov až po mobilitu myšlienok a možnosť interdisciplinárneho prístupu k výučbe i vedeckému bádaniu. Takáto univerzita má aj viac možností priniesť pozitívne prvky v mieste a okolí svojej pôsobnosti. Nakoniec, kľúčové slová k pochopeniu vzniku európskych univerzít sú: sloboda, láska k blížnemu, šťastie, všeobecný blahobyt a poznanie. Zakladatelia európskych univerzít si už od r. 1088, kedy bola založená prvá studium generale v Bologni, nepredstavovali univerzity len ako centrá poznania a šírenia faktických vedomostí. Uložili im aj pestovanie a šírenie všeľudských hodnôt, mravných a etických princípov, humanizmu a tolerancie. Toto významné posolstvo univerzít sa počas stáročí nezmenilo, ba dokonca sa domnievam, že v súčasnosti ešte posilnilo. Aj preto profesorské prednášky na Univerzite Komenského.
         Prítomnosť vysokej školy v meste je nesporne prínosom a to nielen z demografického hľadiska, hoci aj to je dôležité. Okrem toho, že okolo vysokých škôl sa grupujú vzdelanci a za vzdelaním prichádzajúci mladí ľudia, obohacuje sa tým kultúrna úroveň mesta a okolia a do istej miery sa v ňom mení aj atmosféra. Preto niet sa čo čudovať, že naše mestá sa chvályhodne usilujú o to, aby mali svoje vysoké školy. Pravda, ich zakladanie a budovanie by nemalo byť postavené na politických čachroch a tlakoch, ale malo by vychádzať z reálnej potreby, materiálneho zázemia a intelektuálneho podhubia, ktoré jediné môže takúto školu v meste udržať pri živote, dať jej patričnú úroveň a punc kvality.
         Prínos vysokej školy pre kultúrnu úroveň jej sídla nespočíva len na skutočnosti, že miestne obyvateľstvo je obohatené o stálu či prechodnú prítomnosť pedagógov a štúdia a vedychtivých študentov, ktorí svoj čas vypĺňajú inak ako väčšina ich nevybúrených a nepodchytených rovesníkov. Vysoká škola musí do svojho okolia vnášať aj citeľný prvok kultúrnosti a vzdelania aj bez toho, aby to malo nejakú oficiálnu edukačnú formu. Musí presvedčiť, že vo veciach vedy a vedeckého poznania je autoritou aj arbitrom. Musí byť schopná sprostredkovať vedecké poznatky aj tej časti verejnosti, ktorá sa na vedu pozerá podozrievavo ako na nebezpečnú hračku v rukách hŕstky čudákov a uprednostňuje povrchné a nakašírované konštrukcie pseudovedcov. Navyše to musí robiť prístupným, príťažlivým a zrozumiteľným spôsobom. Šírenie vedeckých poznatkov by malo totiž byť pre vysoké školy povinnosťou. Kde absentuje veda, vzniká živná pôda pre mýtotvorcov, šarlatánov a iných podvodníkov, ktorí sa tvária vedecky a pritom nehorázne ťažia z dôverčivosti mnohých ľudí. Bohužiaľ, burina rastie rýchlejšie a nemá také nároky na opateru ako kultúrna plodina a ťažko sa vykorení. Aj preto profesorské prednášky na Univerzite Komenského.
         Univerzita Komenského si túto svoju morálnu povinnosť voči spoločnosti uvedomuje a podľa vzoru popredných svetových univerzít zaviedla inštitút profesorských prednášok. Sú určené nielen pre vysokoškolských pedagógov a študentov, ale aj pre širokú verejnosť, medzi ktorou začínajú mať čoraz lepšiu odozvu. Univerzita poveruje nimi svojich popredných profesorov a to predovšetkým takých, ktorí vniesli do svojho odboru nové pohľady bez ohľadu na pretrvávajúce tradície.
         Má z čoho vyberať. Stať sa profesorom na UK nie je vôbec jednoduché a ľahké. Znamená nielen splnenie všetkých zákonom daných požiadaviek a absolvovanie predpísaného procesu pred komisiou a vedeckou radou patričnej fakulty, splnenie pomerne náročných kritérií včítane pozitívneho hodnotenia najmenej tromi zahraničnými posudzovateľmi, ale aj povinnosť uchádzača vystúpiť pred vedeckou radou UK s presvedčivou prezentáciou vlastných prínosov pre vedný odbor. Rozdielnosť zamerania dvanástich fakúlt UK a diverzita odborov sa odzrkadľuje aj v zložení VR UK, čo znamená, že uchádzač musí nielen dokázať svoju zrelosť umožňujúcu mu nadhľad nad problematikou, schopnosť zasadiť svoje dielo do širšieho kontextu, ale aj presvedčiť členov vedeckej rady, nech už akokoľvek sú vzdialené ich vlastné vedné odbory. Univerzitný profesor totiž podľa našich vnútorných kritérií musí byť nielen vynikajúcim pedagogickým, vedeckým pracovníkom a odborníkom, ale aj sprostredkovateľom vedeckého poznania zo svojho odboru, ktorý vie osloviť ľudí, ktorí v tomto odbore nepracovali, teda musí vedieť „z profesorského“ nadhľadu odovzdať svoje vedomosti širokému okoliu dvíhajúc tým kultúrny a vzdelanostný etalón celej našej spoločnosti. Aj preto profesorské prednášky na Univerzite Komenského.
         Ich odozva bola doteraz jednoznačne pozitívna. Predovšetkým asi tým, že vari každý účastník z nich odchádzal duševne obohatený, inšpirovaný novými pohľadmi a stimulmi, ktoré sú pre vedeckého pracovníka živinou pre jeho ďalšiu prácu a pre laika otvárajú nové svety. Aj preto profesorské prednášky na Univerzite Komenského.
         Je potešujúce, že myšlienky, koncepcie a názory ktoré v nich odzneli a ešte odznejú neodveje vietor, ale že vďaka záujmu redakcie OS budú publikované na stránkach tohoto časopisu. Budú tak sprístupnené aj pre tých, ktorí sa nedostali v patričnom čase do Auly UK a možno aj prilákajú na budúce profesorské prednášky ďalších záujemcov. Naše poďakovanie preto nepatrí len prednášajúcim profesorom ale aj redakcii OS.

V Bratislave 12.3.2000

Prof. Ing. Ferdinand  Devínsky, DrSc.,
rektor UK v Bratislave