Ako dostať smeti do koša? Je za tým veda

Smeti na verejných priestranstvách často končia na zemi. Týka sa to najmä cigaretových ohorkov, ktoré oveľa častejšie ako iné druhy odpadu fajčiari jednoducho odhodia na zem. Vedcom z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK sa podarilo vymyslieť spôsob, ako „presvedčiť“ až o tri štvrtiny fajčiarov pri jazere Štrkovec v Bratislave viac, aby svoj ohorok hodili do koša. Vyzerá to zdanlivo jednoducho, ale bola za tým skutočne „celá veda“, v tomto prípade behaviorálna.


22. 04. 2023 19.24 hod.
Od: Redakcia Našej univerzity

Jazero Štrkovec je obľúbenou rekreačnou plochou na veľkom bratislavskom sídlisku v Ružinove. Jeho brehy sú upravené na prechádzky či rekreačné behanie, je tam detské ihrisko, niekoľko bufetov a malá „lodenica“ s mólom, kde sa dá v lete požičať vodný bicykel. Napriek viacerým smetným košom rozostaveným po celom areáli sa smeti nachádzajú často aj na trávnikoch. V r. 2021 sa spoločnosť ENVI-PAK rozhodla skúsiť s tým niečo urobiť. Obrátila sa na komunikačnú spoločnosť Seesame a tí prizvali na pomoc odborníkov z Behaviorálneho labu Ústavu verejnej politiky FSEV UK. Ich úlohou bolo navrhnúť tzv. behaviorálne intervencie – spôsoby, ktorými by „postrčili“ ľudí hádzať viac odpadkov do košov.

Aj ohorky sú odpad

Behaviorálny tím na to išiel od základov. „Na začiatku sme urobili tzv. behaviorálny audit. Zisťovali sme, ako a kedy nastáva najväčší problém s odpadom, aké skupiny ľudí ho produkujú, v akom množstve, v akej štruktúre,“ hovorí Artsiom Klunin, vedúci projektu. Študenti a zamestnanci ústavu pravidelne v rôznych dňoch a časoch mesiac sledovali okolie jazera metódou tzv. pološtruktúrovaných pozorovaní – pozorovali správanie ľudí a robili krátke rozhovory s návštevníkmi areálu. Svoje pozorovania zapisovali do protokolu.

Na základe behaviorálneho auditu zistili, že najväčším problémom v oblasti znečisťovania areálu sú ohorky z cigariet. „Zistili sme, že mnohí nevnímajú ohorky ako odpad. Sú podľa nich príliš malé, bezvýznamné, iní si zase myslia, že sú neškodné a biologicky rozložiteľné. Identifikovali sme dve najviac znečistené zóny – lodenicu a časť pri športovej zóne, kde je skupina troch lavičiek. Tam boli trávniky doslova posiate ohorkami, hoci v blízkosti oboch miest sa nachádzali odpadkové koše, pri lodenici dokonca špeciálny kôš na ohorky. Sústredili sme sa preto na to, ako znížiť tento druh odpadu,“ hovorí Artsiom Klunin. V dvoch zónach potom spolupracovníci zo Seesame začali pravidelne počítať množstvo ohorkov na zemi. Dvakrát do týždňa počas troch týždňov vždy v pondelky a piatky chodili a zbierali ohorky, merali východiskový stav.

Miesto činu

Až potom nastal čas na behaviorálne intervencie. „Pri lodenici sme ohradili výraznými páskami tzv. miesto činu. Chceli sme zvýrazniť problém znečistenia ‚špakmi‘ a poukázať na akumulačný efekt. V druhej zóne s lavičkami sme na chodníky dali nálepky a šípky, ktoré chodcom ukázali počet krokov k najbližšiemu košu. Jedno z našich zistení totiž bolo, že ľudia sú často leniví a nechce sa im ísť s ohorkom ku košu, alebo ho nevidia. Naše nálepky im to uľahčili,“ opisuje postup A. Klunin. Po zavedení týchto intervencií znova potom počas štyroch týždňov dvakrát týždenne čistili zóny a rátali počet ohorkov. Potom na obe zóny pridali ďalšiu intervenciu. Pri lodenici pribudli nálepky s informáciou, že ohorky predstavujú jedovatý odpad a obsahujú viac ako 140 toxických látok. V zóne s lavičkami pridali hlasovací kôš – priehľadný kôš, v ktorom fajčiari mohli odhodením ohorka odpovedať na otázku Akú superschopnosť by si chcel/chcela mať? Rozhodnúť sa mohli pre lietanie a neviditeľnosť. Táto intervencia využívala prvok tzv. gamifikácie, hravosti. Znova počas štyroch týždňov rátali pri pravidelnom čistení počet ohorkov hodených na zemi v oboch zónach.

Intervencie mali efekt

Výsledok ich pozitívne prekvapil. „Akumulačný efekt oboch intervencií bol výborný. V lodenici sa počet ohorkov na zemi znížil oproti počiatočnému stavu viac ako o 60 percent, v zóne s lavičkami o takmer 75 percent,“ hovorí Artsiom Klunin. Výskumníci si dali záležať aj na tom, aby výsledky intervencií neboli skreslené inými faktormi. „Sledovali sme kontrolné premenné ako zrážky, rýchlosť vetra, konanie spoločenských podujatí v lokalite, prázdniny, školské dni. Zároveň sme nepridali na Štrkovci žiadne ďalšie koše. Aj hlasovací kôš tam už stál, ale bol zanedbaný a na nie veľmi vhodnom mieste. Tým, že sme ho presunuli, vyčistili a zmenili na ňom otázku, sa dostavil efekt.“ S minimálnymi finančnými nákladmi, len premyslenými a presne zacielenými zásahmi sa podarilo dosiahnuť zmenu správania návštevníkov lokality.

Nefunguje to vždy

Súbežne s intervenciami na Štrkovci sa snažili o zníženie odpadu mimo košov na námestí sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji. Jednou z navrhnutých intervencií boli šípky, ktoré smerovali ku košom a ľudí informovali, že celkovo sa na ploche námestia nachádza 16 smetných košov. Táto intervencia bola menej účinná ako na Štrkovci, odpad mimo košov sa znížil len o 20 percent. „Zistením pre nás bolo, že intervencie v podobe len poukázania na existujúcu infraštruktúru, ktorú môže človek využiť, nie sú postačujúce. Aj na Štrkovci po prvej intervencii, v ktorej boli len šípky s počtom krokov ku košu, sa neznížil počet ohorkov štatisticky významne. Ľudia potrebujú ešte ďalšie ‚postrčenie‘, v podobe napríklad toho prvku hravosti, ako pri hlasovacom koši, alebo v podobe dodatočnej informácie, ako bola tá o toxicite odpadu,“ vysvetľuje A. Klunin.

Samozrejme, aby drobné intervencie fungovali dlhodobo, je potrebné ich udržiavať – nahradiť zničené nálepky či tabuľky, pravidelne obmieňať otázku, aby hra na hlasovanie ohorkami bavila fajčiarov opakovane. Výsledky projektu behaviorálneho labu FSEV UK spoločnosť ENVI-PAK využíva pri školeniach pre samosprávy či iné organizácie na ukážku toho, ako je možné vhodne zvolenými a naplánovanými behaviorálnymi technikami zmeniť správanie ľudí želateľným smerom.

Výsledky projektu behaviorálneho labu FSEV UK využíva spoločnosť ENVI-PAK. „V spolupráci s Ústavom verejnej politiky FSEV UK sme vypracovali manuál o tom, ako môže podobný experiment realizovať ktorákoľvek samospráva a pre tie, ktoré sa do toho chcú pustiť už v blízkej dobe, sme zorganizovali workshop. Boli medzi nimi napríklad Trenčín, Nitra či Hlohovec,“ povedala Katarína Kretter z ENVI-PAK. Manuál je voľne dostupný na webstránke www. vezmisi.ma. „ Veríme, že rovnako, ako behaviorálne vedy nadchli nás, oslovia aj samosprávy a výsledkom bude, že pomocou malých nenápadných poštuchnutí bude Slovensko krajšie a čistejšie.“

Barbora Tancerová