Študentka UK riešila v Bruseli simulovaný kybernetický útok
Sofia Šillerová študuje piaty ročník kombinácie práva a ekonómie na Právnickej fakulte UK a zároveň na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Spolu s ďalšími piatimi slovenskými študentmi sa zúčastnila simulácie rokovaní Rady Európskej únie (ConSIMium) v Bruseli, ktorá sa konala 8. a 9. apríla 2024. Mohla tak na vlastnej koži zažiť rokovania predsedov vlády, veľvyslancov, ministrov a expertov, alebo si vyskúšať úlohu novinárov na pôde Rady EÚ. Simulácie sa tematicky venovali digitálnej tranzícii, umelej inteligencii a kybernetickej bezpečnosti.
Prodekan Právnickej fakulty UK zaslal študentom výzvu, aby sa uchádzali o nomináciu na dvoch zástupcov do projektu. Celé rokovanie organizoval Generálny sekretariát Rady EÚ, na Slovensku je partnerom programu Slovenská rektorská konferencia. Každá univerzita mohla nominovať študenta a študentku, finálny výber robila Slovenská rektorská konferencia. „Mňa nominoval pán profesor Ondrej Blažo. Pôsobila som tu štyri dni, intenzívne rokovania trvali dva dni, od rána do večera. Po programe sme s celou delegáciou diskutovali o jednotlivých rokovaniach a pripravovali sme stratégie na ďalší deň,“ opisuje Sofia.
Univerzita Komenského nebola jedinou slovenskou univerzitou na tomto rokovaní. Svojich zástupcov mali aj Ekonomická univerzita, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovenská zdravotnícka univerzita, Trnavská univerzita či Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.
Prvoradá je bezpečnosť občanov
Na simulovaných rokovaniach mali študenti k dispozícii zákony, ktoré sa skutočne v danom čase prijímali, alebo už boli prijaté. V jednotlivých tímoch pôsobili študenti rôznych odborov, napríklad z politológie, medzinárodných vzťahov či práva. Sofia bola premiérkou SR (head of the government). Odpovedala na otázky novinárov, ktorým poskytla aj stanovisko. „V tíme som mala národného experta na Akt o kybernetickej bezpečnosti (Cyber Security Act, CSA) a národného experta na Akt o umelej inteligencii (Artificial Intelligence Act, AIA) a ministra, ktorý uzatváral Akt o umelej inteligencii. Okrem toho v našom tíme pôsobil aj veľvyslanec, ktorý pracoval v hlavnom prípravnom orgáne Rady a spájal politickú pozíciu Slovenska a pozíciu národných expertov. Ako delegácia sme spolupracovali na svojich prioritách a krokoch, predstavili sme národné ciele a na samite sme rokovali s ostatnými lídrami členských štátov. Slovensko nemalo jasne stanovenú pozíciu, keďže oba zákony sú technické témy, boli sme otvorení rokovaniam. Stretli sme sa so zastúpením SR pri EÚ, s národnými expertmi, ktorí reálne rokovali o týchto reguláciách. Išlo o jeden z aktov, ktorý bol sprevádzaný odborníkmi a profesionálmi z daných oblastí. Akt o kybernetickej bezpečnosti ako expert zastupoval študent SZU,“ vysvetľuje Sofia. Vďaka tomu, že mala v tíme študentov z rôznych odborov, získala Sofia rozličné riešenia daného problému.
Ako predsedníčka vlády sa Sofia snažila o silné postavenie malých a stredných podnikov na vnútornom trhu, aby ich ani jedna z európskych regulácií nepriviedla do krachu, ale aby naštartovala inováciu v odvetviach, akými sú napríklad poľnohospodárstvo či medicína. Umelú inteligenciu tu môžeme využiť na inováciu strojov. „Dotýka sa každého jedného odvetvia a každého z nás, preto je dôležité, aby sme prijali takúto reguláciu. EÚ chce, aby sa umelá inteligencia využívala v náš prospech. Vieme o tom, že ju študenti využívajú, preto by ju mali aj univerzity regulovať, aby bola využívaná správne,“ myslí si Sofia
Slovensko na samite predstavilo jednotlivé plány regulácie umelej inteligencie, aby bola súčasťou nášho každodenného života. Prioritou Slovenska bol digitálny humanizmus, vďaka ktorému môžu byť občania chránení pred rizikami umelej inteligencie – pred kybernetickými útokmi či sledovaním cez kamery. Kamery v jednotlivých inštitúciách zaznamenávajú a pomocou biometrie rozoznávajú tvár každého jednotlivca. Na jednej strane to môže pomôcť dolapiť páchateľa v prípade trestného činu, no predstavuje aj riziko v tom, že dôjde k zneužitiu osobných dát. „Veľmi rozoberanou témou bolo aj povolenie tvárovej biometrie. Občan by mal mať pocit bezpečia, aby nedošlo k zneužívaniu osobných údajov či kontrolovaniu pohybu. V našom akte sme prijali, aby sa jednotlivé vymoženosti umelej inteligencie, ktorých súčasťou je aj tvárová biometria, mohli využívať iba vo výnimočných prípadoch – napríklad pri hrozbe teroristického útoku,“ tvrdí Sofia.
Najdôležitejšie je chrániť občanov EÚ
Vďaka prijatým dokumentom môže Európska komisia prispôsobiť reguláciu nariadení vývoju umelej inteligencie, ktorý rýchlo napreduje. Akt o kybernetickej bezpečnosti má vytvoriť jednotnú platformu, kam môžu subjekty nahrávať jeho porušenie v prípade využitia umelej inteligencie, čo má kontrolovať celá EÚ. „Malo by to fungovať ako súťažné právo – štáty si môžu medzi sebou vymieňať všeobecné informácie (know how). Ak napríklad jeden štát zaznamená nejaké kybernetické nebezpečenstvo, informuje o tom aj ostatné štáty EÚ, aby sa mohli pripraviť na útok.“
Počas rokovaní študenti navrhli lepšiu definíciu pojmu umelej inteligencie v prijatých dokumentoch. Takisto musia byť jasnejšie zadefinované aj tzv. verejné priestory s kamerami (accessible public spaces), kde sa môže pohybovať ktokoľvek. „Chceli sme, aby bolo v zákone zadefinované to, že Akt o kybernetickej bezpečnosti je o zavedení priateľského a inovatívneho prostredia, ale aby objektom záujmu bola ochrana občanov. Okrem toho sme do dokumentov implementovali aj nástroje, vďaka ktorým sa môže kontrolovať testovanie nového startupu či inovácie. Ďalej sme sa uistili, že Európska únia bude podporovať výskum a inovácie v oblasti umelej inteligencie a poskytovať podporu univerzitám a výskumným centrám. Tie budú môcť v záujme napredovania inovácií pri výskumoch využívať takmer všetky formy umelej inteligencie,“ vysvetľuje budúca právnička.
Poskytla riešenia kybernetického útoku
Počas rokovaní museli študenti, ktorí zastávali rolu premiérov, riešiť simulovaný kybernetický útok, pri ktorom sa hackeri nabúrali na finančný trh. Ceny akcií začali rapídne klesať a kolísala aj hodnota celého finančného trhu. Študenti z každej krajiny museli do dvoch hodín predstaviť riešenie tohto problému. „Najskôr sme diskutovali o otázke, či daný problém budeme brať ako kybernetický útok. Dostali sme zložku o špecifikách našej krajiny, aké sú naše priority, s ktorými štátmi najviac spolupracujeme či na akom trhu sa nachádzame, aká je naša ekonomika. Každá krajina si na samite zvolila riešenie kybernetického útoku. Napríklad Nemecko nechcelo zadefinovať útok ako kybernetický, aby nevyvolalo paniku. Slovensko ho, samozrejme, chcelo identifikovať, pretože inak by sme nemohli obmedziť útoky v budúcnosti. Musí ísť o veľmi opatrné obmedzenia, aby sa subjekty na trhu nezľakli a nezačali rapídne predávať svoje akcie, čo by eskalovalo do ešte väčšej nestability na celom trhu.“
Celý pobyt v Bruseli bol pre Sofiu veľmi obohacujúci. Spolu s ďalšími inšpiratívnymi zahraničnými študentmi si medzi sebou vymieňali vedomosti, zdokonalila sa v angličtine a mohla na vlastnej koži zažiť, ako fungujú európske inštitúcie. „Každý jeden členský štát má možnosť povedať si svoj názor, zastáva svoju pozíciu, na nikoho nie je žiadny nátlak a všetko je o kompromisoch. Okrem toho sme boli aj na personálnom oddelení, kde nám poskytli tipy, ako napísať správny životopis, motivačný list a ako sa pripraviť na osobný pohovor. Zdokonalila som si aj prezentačné schopnosti, keďže som musela vystúpiť pred množstvom ľudí v anglickom jazyku,“ dodáva Sofia.
Radka Rosenbergová