Ohlas diela

Ohlas diela J. A. Komenského sa na Slovensku šíril od r. 1620, keď po krutých represáliách nekatolíkov príslušníci Jednoty bratskej, českí evanjelici a novokrstenci nachádzali svoj nový domov na území dnešného Slovenska. Vo vzťahu Komenského ku Slovensku môžeme za jeho života určiť tri obdobia: 1. obdobie pred príchodom do Uhorska v r. 1650, 2. obdobie počas blatnopotockého pobytu v r. 1650 - 1654, 3. obdobie po odchode z Uhorska do konca jeho života v r. 1670. Komenského meno bolo na Slovensku známe už v prvej polovici 17. storočia, keď sa na naše územie dostali jeho diela. Praxis pietatis bola prvýkrát tlačená na Slovensku v r. 1633 a Praecepta morum v r. 1677. Známe jazykové učebnice Komenského Janua a Vestibulum prispeli na Slovensku k oboznámeniu sa s menom Komenského. Prenikali do školského vyučovania v tunajších školách. V 17. stor. vyšlo na Slovensku Vestibulum, viac ako tridsaťkrát, a to nielen v evanjelických tlačiarňach, ale aj v jezuitskej tlačiarni na používanie v jezuitských školách. Početné boli edície učebnice Janua, levočská tlačiareň ju vytlačila dvadsaťkrát. Známe sú vydania Januy v Bardejove. Vydania jazykových učebníc mali väčšinou i český text, čo dokumentuje skutočnosť, že boli určené pre slovenské školy, ale aj nemecký a maďarský text, teda hlavné jazyky Uhorska.

Súčasne s vydávaním jeho diel a s ich používaním v školskej praxi udržiaval korešpondenciu s tunajšími zbormi Jednoty bratskej. Do Sarospataku za ním chodili slovenskí študenti, ktorí sa s ním stretávali aj v Elblagu (1642-1648). Slovenskí protestantskí študenti študovali na nemeckých protestantských univerzitách, kde bola tradícia Komenského živá, takže posilňovali ohlas ideí Komenského aj u slovenských humanistov, pietistov a osvietencov. Na Slovensku boli priami žiaci a stúpenci Komenského medzi učiteľmi a rektormi škôl. Slovenskú kultúru neobišiel ani blahodarný vplyv intenzívnej duchovnej aktivity J. A. Komenského.

J. Čečetka určil dve počiatočné veľké obdobia, kedy sa rozvíjala tradícia Komenského na Slovensku. Prvé obdobie od 40. rokov 17. stor. do polovice 18. stor., druhé od polovice 18. stor. do polovice 19. stor., nazývané J. Čečetkom „zlatým storočím slovenskej pedagogiky“.

Na Slovensku prekvitala v 17. a v 18. stor. pedagogická teória i prax, súčasne i filologické úsilie a v komeniánskej línii aj úsilie filozofické. Medzi priamych pokračovateľov Komenského môžeme zaradiť Daniela Sinapia Horčičku (1640 - 1688), vydavateľa diela Orbis pictus v r. 1685. Kliesniteľmi nových tendencií vecného encyklopedizmu boli Ján Bühringer a Matúš Rakšány. Najväčšmi ovplyvnil Komenský reformné úsilie filozofov a pedagógov mestskej latinskej školy v Prešove Jána Bayera a Izáka Cabana. Ani pri vzniku a formovaní pietizmu nechýbala podnetná účasť diela Komenského, prejavujúca sa v odsudzovaní neznášanlivosti a hašterivosti ortodoxných teológov. Pietisti na Slovensku priblížili jeho stúpencov k pedagogickému realizmu J. A. Komenského, čo sa prejavilo nielen v používaní Komenského učebníc, ale aj v prístupoch k riešeniu pedagogických problémov v školskej praxi, v pestovaní materinského jazyka, v zdôrazňovaní prírodných vied, vo výučbe moderných jazykov, v starostlivosti o zdravie žiakov a v prehĺbení humanizácie obsahu a procesu výučby a výchovy.

Matej Bel - Funtík (1684 - 1749)  sk.wikipedia poznal Komenského učebnice latinčiny, ale neodporúčal ich používať pri školskom vyučovaní. Napriek tejto kritike uplatňoval vo svojom študijnom pláne z r. 1714 na bratislavskom ev. gymnáziu Komenského zásady. Za základ vyučovania považoval materinský jazyk, zavádzal vyučovanie reálnych predmetov, francúzštiny a hudby.

Najvýznamnejšími komeniánskymi autormi poslednej štvrtiny 18. stor. na Slovensku boli Samuel Tešedík (1742-1820), Daniel Lehocký (1759-1840) a Juraj Ribay (1754 - 1812).

Devätnáste storočie môžeme nazvať storočím renesancie J. A. Komenského v slovenskej pedagogike. Pre šírenie Komenského myšlienok vykonal záslužnú prácu Ján Kollár (1793 - 1852) sk.wikipedia, veľký básnik a hlásateľ idey slovanskej vzájomnosti. Komenského vplyv sa prejavil v jeho učebniciach a vo filozofických náhľadoch sa odzrkadľuje Komenského humanizmus a jeho požiadavka školy ako dielne ľudskosti.

Ľudovítovi Štúrovi  (1815-1856) sk.wikipedia bol Komenský blízky ideálom všeľudskosti, myšlienkou zkonaľovania človeka pomocou výchovy, prebúdzaním národného povedomia, láskou k materinskému jazyku a starostlivosťou o národné a vyššie školstvo. V 19. stor. nevznikajú na Slovensku väčšie samostatné teoretické diela z pedagogiky a pedagogická tvorba sa odzrkadľuje predovšetkým v slovenských pedagogických a spoločensko-kultúrnych a politických časopisoch a novinách. Komenského poznal a hlásil sa k nemu prvý riaditeľ a profesor slovenského patronátneho ev. gymnázia v Revúcej August Horislav Škultéty (1819 - 1892). Kladné hodnotenie diela Komenského poznáme z učebnice pedagogiky Samuela Ormisa (1824-1875) Výchovoveda pre seminaristov a rodičov (I. diel 1871, II. diel 1874). Komenského pedagogické idey našli svoje uplatnenie okrem revúckeho gymnázia aj na matičných gymnáziách v Turčianskom sv. Martine a v Kláštore pod Znievom.

V druhej polovici 19. stor., v čase veľkého sociálneho a národnostného útlaku slovenského ľudu zo strany maďarských vládnucich tried, slovenské národne uvedomelé učiteľstvo obracia svoju pozornosť ku Komenskému. Vracia sa k nemu na stránkach slovenských pedagogických časopisov.

300. výročie narodenia J. A. Komenského v r. 1892 bolo podnetom na zvýšenie komeniologických aktivít na Slovensku. Významnú úlohu v tomto smere mal pedagogický časopis Dom a škola, ktorý v r. 1891-1892 priniesol cenné príspevky o Komenskom, ktorých autormi boli Ján Zigmundík a Karol Salva. Pri tomto výročí K. Salva preložil a vydal vlastným nákladom Informatórium školy materskej (1892). Jubilejný rok bol inšpiráciou aj pre slovenských básnikov, ktorí napísali na Komenského oslavné básne (Pavel Ország – Hviezdoslav, Svetozár Hurban Vajanský, Samo Bohdan Hroboň).

V druhej polovici 19. stor. vzniká na Slovensku hlboký vedecký záujem o Komenského dielo, ktorý reprezentujú dve významné osobnosti slovenskej vedy a kultúry: Ľudovít Vladimír Rizner (1849-1913) ako zakladateľ slovenskej vedeckej komeniologickej bibliografie a Ján Kvačala (1862-1934), zakladateľ modernej komeniológie. Z jeho komeniologických prác si zasluhuje osobitnú pozornosť veľký nemecký spis Johann Amos Comenius. Sein Leben und seine Schriften (1892).

V prvej Československej republike sa venovala J. A. Komenskému na Slovensku malá pozornosť. Okrem J. Kvačalu Slovensko nemalo významnejšieho komeniológa a v uvedenom období tu nevyšiel ani jeden jeho pedagogický spis. Bratislavská univerzita (1919) dostala v tom istom roku názov Univerzita Komenského. Jej zriadením sa vytvorili predpoklady pre poznávanie pedagogického dedičstva Komenského. Pri príležitosti 250. výročia úmrtia J. A. Komenského Univerzita Komenského 20. novembra 1920 organizovala univerzitnú slávnosť, na ktorej rektor univerzity prof. MUDr. Kristian Hynek v prejave poukázal na pôsobenie univerzity v duchu J. A. Komenského. Slovenskej komeniológii sa veľmi poškodilo tým, že Ján Kvačala sa po návrate na Slovensko nestal profesorom Filozofickej fakulty. Z českých profesorov pedagogiky pôsobiacich na Univerzite Komenského osobitne treba uviesť komeniológa prof. dr. Josefa Hendricha (1888-1950), ktorý prišiel na Slovensko ako výborný znalec a prívrženec Komenského. Tu sa mu ďalej venoval a propagoval ho v slovenskom prostredí.

Obdobie vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) neprialo Komenskému. Univerzita Komenského bola premenovaná na Slovenskú univerzitu (1940). Duch Komenského však neprestal žiť na slovenských školách ani v tomto ťažkom období.

Po oslobodení Československa v r. 1945 sa komeniologický výskum na Slovensku sústredil predovšetkým na Katedre pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (v r. 1954 sa bratislavská univerzita vracia k pôvodnému názvu) a na Katedre pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V r. 1964 vznikla na Slovensku Slovenská pedagogická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied, ktorá prevzala do svojho programu časť komeniologických aktivít. Komeniologické aktivity oživovali na Slovensku okrúhle výročia: 300 rokov od vydania Opera didactica omnia, 300. výročie úmrtia Komenského (1970), 300. výročie českého (slovenského) vydania Komenského diela Orbis sensualium pictus (1985). Slovenskí komeniológovia sa zameriavali na vydávanie diel (spisov) Komenského, teoreticko-metodologický rozbor jeho pedagogických názorov a projektov a na propagáciu, šírenie odkazu medzi slovenskými učiteľmi.

Prvý spis Komenského, ktorý vyšiel na Slovensku po r. 1945 v slovenskom jazyku, bol Labyrint sveta a raj srdca (1952). V r. 1954 vyšlo základné pedagogické dielo Komenského Veľká didaktika. Z latinčiny do slovenčiny ho preložil Miloslav Okál. V r. 1956-1959 vyšli v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave Vybrané spisy II (1956), Vybrané spisy III (1957) a Vybrané spisy IV (1958). V r. 1958 vyšiel Orbis sensualium pictus quadrilinguis ako fotolitografický pretlačok jeho štvorrečového vydania (latinského, nemeckého, maďarského a českého), vydaného v Levoči v r. 1685. V r. 1965 vyšlo v slovenskom preklade E. Kettnera Informatórium školy materskej pre potreby žiačok pedagogických škôl a pre vzdelanie učiteliek materských škôl. Toto dielko vydala v jubilejnom roku 300. výročia smrti Komenského (1970), v preklade Jozefa Mistríka, Univerzita Komenského. Pozitívne treba hodnotiť aktivity Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove, kde sa konala v r. 1970 medzinárodná konferencia na tému Jan Amos Komenský a Slovensko. Po prvýkrát sa zhodnotilo jeho dedičstvo vo vzťahu ku Slovensku. Ďalšie komeniologické konferencie v Prešove sa konali v r. 1972, 1975, 1980. Slovensko sa dôstojne zapojilo do svetových osláv 400. výročia narodenia Jana Amosa Komenského. Jubileum, bolo príležitosťou na bilancovanie komeniologických bádaní a na vydanie viacerých prác Komenského (Veľká didaktika, Vševýchova, Výber z potockých spisov a rečí Jana Amosa Komenského, Gentis felicitas, Informatórium školy materskej, Predpisy pre dobre organizovanú školu). D. Čapková, popredná svetová komeniologička vydala v SPN prácu Učiteľ učiteľov (1992).

Centrálne oslavy na Slovensku organizovala Univerzita Komenského, ktorá bola aj organizátorkou medzinárodnej konferencie Jan Amos Komenský a slovenská kultúra. Jej cieľom bolo v čo najširšom kontexte zhodnotiť vplyv Komenského diela na rozvoj slovenskej kultúry. Z vydavateľských aktivít Univerzity Komenského treba uviesť zborník z tejto konferencie s rovnomenným názvom (1993).

V r. 1998 sa v Púchove – Belušských Slatinách konalo medzinárodné komeniologické kolokvium na tému Duchovný odkaz Jana Amosa Komenského Slovensku. Jeho hlavnou organizátorkou bola Katedra pedagogiky Filozofickej fakulty UK a uskutočnilo sa vďaka pochopeniu a podpore Mestského úradu v Púchove, Ing. Štefana Rosinu, predsedu predstavenstva a. s. Matador, Mgr. Miroslava Sojčáka, riaditeľa Inštitútu vzdelávania a. s. Matador Púchov. Cieľom kolokvia bolo prispieť k zhodnoteniu duchovného odkazu J. A. Komenského na Slovensku a k rozvoju pramenného komeniologického výskumu v archívoch a v knižniciach u nás.

Posledným komeniologickým podujatím na Univerzite Komenského bola medzinárodná konferencia De rerum humanarum emendatione consultatio catholica a odkaz Jana Amosa Komenského pre tretie tisícročie 13.-14. novembra 2000. Univerzita Komenského v Bratislave organizovala toto vedecké podujatie pri príležitosti 330. výročia úmrtia Učiteľa národov s cieľom analyzovať jednotlivé časti Všeobecnej porady. Prínosom konferencie bolo kritické vyrovnanie sa s ohlasom na český preklad Všeobecnej porady (1992). Poradu treba vykladať v dobových súvislostiach na základe poznatkov dejín filozofie 16.-17. storočia. Myšlienky vyjadrené v jednotlivých dieloch Porady oslovujú aj v našej súčasnosti. Naznačujú smer, východiská z labyrintov osobných i spoločenských. Medzinárodné dorozumenie a život ľudí celého sveta v mieri je hodnotou, o ktorú sa usiluje celé svetové spoločenstvo.

Slovenskí pedagógovia počas troch storočí prejavovali veľký záujem o dielo Komenského a rozvíjali jeho pedagogický odkaz. Komenského pedagogický realizmus vtlačil svoju pečať celému vývinu pedagogického myslenia na Slovensku. Slovensko malo koncom 19. stor. Jána Kvačalu, komeniológa svetového formátu, ktorý sa stal jedným zo zakladateľov svetovej komeniológie. J. Kvačala, ale aj ďalší slovenskí komeniológovia: F. Karšai, Ľ. Bakoš, J. Čečetka, V. Ružička, J. Mikleš, J. Mátej, P. Vajcik, J. Čaplovič, A. Čuma, J. Schubert, M. Hamada, F. Kalesný, I. Kišš, L. Bernát, V. Žbirková, J. Pšenák a ďalší sa pričinili o to, že pedagogické dedičstvo J. A. Komenského sa na Slovensku rozvíjalo a propagovalo. Myšlienkové bohatstvo Komenského diela sa stalo trvalou súčasťou slovenskej kultúry.


© 2008 prof. PhDr. Jozef Pšenák, CSc.
© 2008 Centrum informačných technológií UK