Slovenské univerzity: namiesto reforiem boj o prežitie?

Bratislava 1. februára 2022: Slovenské univerzity stáli dva roky v popredí boja proti pandémii, rok 2022 však začínajú s vážnymi obavami o vlastné prežitie. Avizované a opakované znižovanie výšky štátnej dotácie, výpadky iných príjmov a najmä radikálne zvýšenie cien energií prichádzajú v čase, keď musia s vypätím všetkých síl zvládnuť bezpečný návrat k prezenčnej výučbe, naplnenie prísnych požiadaviek nových akreditačných štandardov v podobe vnútorného systému kvality a prípravu zásadných zmien v systémoch vnútornej správy. To všetko v situácii, keď do parlamentu prichádza kontroverzná novela zákona o vysokých školách.


Slovenské univerzity v roku 2022 dostanú zo štátneho rozpočtu o 27 miliónov eur menej ako vlani, pričom ďalších 18 miliónov je v rozpočte viazaných na excelentné pracoviská. Priamu podporu excelentných pracovísk samozrejme vítame, malo by však ísť o dodatočné zdroje, nie viazanie existujúcej dotácie. Ďalším problémom je prudký nárast cien energií a materiálov, ktoré komplikujú bežnú prevádzku univerzít a výrazne ohrozujú aj rozbehnuté projekty európskej úrovne. V sumáre podľa prvotných výpočtov chýba verejným vysokým školám viac ako 12 miliónov eur iba na energie. Len Univerzita Komenského zaplatí tento rok na energiách o vyše 5 miliónov eur viac, ako počas minulého roka. K znižovaniu dotácie a radikálnemu nárastu cien energií sa pridávajú výpadky príjmov z podnikateľskej činnosti v dôsledku pandémie COVID-19.

Univerzity tak čaká škrtanie rozvojových projektov a rekonštrukcií, zvyšovanie cien za bývanie na internátoch, rušenie študijných programov a prepúšťanie zamestnancov. Ekonomická situácia slovenských vysokých škôl je alarmujúca a bude mať nemalé sociálne dosahy predovšetkým na študentov. To všetko v čase, keď musia vysoké školy nasadiť všetky sily na zvládnutie nových, prísnejších podmienok akreditácie. Vo februári navyše Národná rada SR začne rokovať o novele vysokoškolského zákona, proti ktorej verejné vysoké školy ostro protestovali.

„Naša univerzita pripravuje okrem iných profesií lekárov, sudcov, farmaceutov, psychológov, logopédov, učiteľov, informatikov či historikov. Naši experti sekvenujú genómy vírusov či vypočítavajú modely šírenia pandémie. Výpadok financovania verejných vysokých škôl môže spôsobiť nenávratné škody celej slovenskej spoločnosti. Ak raz niektorý odbor či program zanikne v dôsledku ekonomických reštrikcií, pravdepodobne sa ho už nikdy nepodarí obnoviť. To platí predovšetkým pre veľkostne lokálne odbory, ktoré sú však v slovenských podmienkach nezastupiteľné. Ak raz zaniknú, na Slovensku sa už nebudú dať študovať vôbec – čo spôsobí iba ďalší odlev slovenských študentov do zahraničia, no i zákonitú absenciu internacionalizácie, keďže ani k nám nebudú prichádzať zahraniční študenti,“ povedal Marek Števček, rektor UK. „Politici deklarovali túžbu reformovať vysoké školy. V takýchto podmienkach sa však nedá zabezpečiť rozvoj, len bojovať o holé prežitie,“ dodal rektor najväčšej slovenskej vysokej školy.

„Slovenská technická univerzita začala tento rok v rozpočtovom provizóriu, nepoznali sme výšku pridelenej dotácie ani pravidlá rozdelenia štátnej dotácie slovenským univerzitám na rok 2022,“ povedal Oliver Moravčík, rektor STU. „Toto nie je dobré východisko pre zlepšovanie kvality. Vyzývame ministerstvo školstva a vládu Slovenskej republiky, aby zabránili destabilizácii akademického prostredia. Pre našu ekonomiku je kľúčové poskytovať kvalitné technické vzdelanie a pripravovať schopných informatikov, architektov, strojárov či potravinárov. V súčasnej situácii však ani najlepší manažér nemá v rukách nástroje na zabezpečenie rozvoja,“ hovorí.

Obavy o situáciu slovenských verejných vysokých škôl okrem rektorov UK a STU už vyjadrili aj všetky tri zákonné reprezentácie vysokých škôl:

  • Rada vysokých škôl zásadne nesúhlasí so znížením dotácie, považuje ho za likvidačné a spôsobujúce kritické ohrozenie kvality vzdelávania a tvorivej činnosti.
  • Slovenská rektorská konferencia vyjadrila pobúrenie nad návrhom rozpisu dotácie, ktorý spolu s nárastom cien energií považuje za likvidačné, pretože priamo ohrozuje základný chod univerzít. Podľa SRK takýto deštrukčný zásah nemá obdobu v histórii vysokých škôl po roku 1989.
  • Študentská rada vysokých škôl uviedla, že zníženie financovania verejných vysokých škôl bude mať vplyv na odlev študentov, čo je v rozpore s programovým vyhlásením Vlády SR.

Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita preto vyzývajú Národnú radu Slovenskej republiky, aby dobre zvážila negatívny potenciál súbehu dosahov navrhovanej novely a silných ekonomických reštrikcií v oblasti vysokých škôl na slovenskú spoločnosť.