Svetový chemik Ben Feringa, tvorca molekulového nanoauta, príde na Slovensko

Bratislava 4. septembra 2019: Nositeľ Nobelovej ceny za chémiu holandský profesor Ben L. Feringa z Univerzity v Groningene navštívi v dňoch 8. – 10. septembra 2019 Slovensko. V pondelok 9. septembra o 10.00 h mu rektor Univerzity Komenského v Bratislave Marek Števček v Aule UK udelí Veľkú zlatú medailu UK na návrh Prírodovedeckej fakulty UK. V utorok si v Starom Smokovci na 71. Zjazde slovenských a českých chemikov prevezme Zlatú medailu Slovenskej chemickej spoločnosti pri SAV a prednesie pozvanú prednášku.


Ben Feringa sa špecializuje na molekulárne nanotechnológie. V roku 2016 získal Nobelovu cenu za chémiu spolu s prof. Jean-Pierrom Sauvagom a sirom J. Fraserom Stoddartom za dizajn a syntézu molekulových strojov. Toto najvyššie ocenenie získali za prácu v oblasti návrhu štruktúry a syntézy molekúl s riadenými pohybmi, ktoré dokážu plniť určité úlohy, keď im je dodaná energia, a za vývoj tzv. molekulárnych strojov.

„Skúmanie naprieč hranicami poznania v chemických vedách ponúka obrovský neprebádaný priestor na prežívanie radosti z objavovania,“ myslí si Feringa. „V posledných dekádach dosiahli chemici mimoriadne úspechy v umení budovania miniatúrnych objektov, teda molekúl. Posúvanie sa od molekúl k dynamickým molekulovým systémom je zásadnou výzvou, ako kontrolovať a cielene využívať pohyb na nano-úrovni,“ hovorí nobelista. O svoje dojmy z cesty vo svete molekulových prepínačov a motorov sa podelí na UK.

Vo svojej vedeckej práci sa spočiatku venoval asymetrickej katalýze, čo je spôsob prípravy zlúčenín v konkrétnej geometrickej forme. „To je dôležité napríklad pri výrobe liečiv, keďže účinky liekov sa môžu líšiť práve od geometrickej formy, v akej sa nachádzajú,“ vysvetľuje organický chemik Radovan Šebesta, profesor Univerzity Komenského. Jeho tím spolupracoval s Benom Feringom práve v oblasti vývoja nových metód asymetrickej katalýzy.

Neskôr sa jeho výskum zameral viac na fotochémiu a molekulové prepínače a motory. Molekulové prepínače sú molekuly schopné reagovať na vonkajší podnet, napríklad zmeniť svoj tvar účinkom svetla. To viedlo k skonštruovaniu tzv. „molekulového nanoauta“, čo je „automobil“ pozostávajúci z jedinej molekuly schopnej pohybu určitým smerom. „Objavy Bena Feringu sú dôležité pre efektívnu prípravu liečiv a vývoj tzv. múdrych liekov, reagujúcich materiálov a konštrukciu tzv. mäkkých robotov,“ objasňuje Radovan Šebesta.

Uplatnenie týchto objavov je veľmi široké predovšetkým v medicíne. Uvažuje sa o cielenom a veľmi špecifickom účinku liekov v určitom čase a na konkrétnom mieste v tele. Ďalšou oblasťou využitia sú pokročilé materiály, ktoré budú schopné meniť svoje vlastnosti, alebo odpovedať na nejaký vonkajší podnet.

„Zmyslom vedy je hľadať odpovede a objavovať nové cesty k lepšiemu a zdravšiemu životu a uľahčovať bežné činnosti. Vedecká práca profesora Feringu je presne o tom. Veda nemôže zostať v laboratóriu, veda musí žiť,“ hovorí rektor UK Marek Števček. „Na našej univerzite sa robí veda na európskej úrovni. Dôkazom toho je aj spolupráca našich odborníkov s odborníkmi okolo Bena Feringu. Nesmierne sa teším, že vedec tohto formátu navštívi našu univerzitu,“ dodal.

Ben L. Feringa je na Slovensku na pozvanie Slovenskej chemickej spoločnosti. Jeho pobyt na Slovensku podporujú Univerzita Komenského v Bratislave, Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva na Slovensku a Nadácia ESET v rámci projektu ocenenia ESET Science Award.

Podujatie v Aule UK dňa 9. septembra 2019 bude simultánne tlmočené z angličtiny do slovenčiny a naopak.

Pridajte sa k udalosti na Facebooku UK.

Účasť je potrebné potvrdiť na rsvpuniba.sk.