Zo skúšky na koncert, z plesu na štátnice: Medici z Martina našli záľubu v umení

Študentská kapela Musica Accessoria z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine dokazuje, že aj popri náročnom štúdiu medicíny sa dá tvoriť, hrať a baviť ľudí. Šesťčlenné zoskupenie – Aneta Krchňavá (spev), Adam Duchovič (spev a gitara), Valér Kuffa (klavír), Adrián Kňažovický (basová gitara), Martin Rehák (elektrická gitara) a Samuel Majerčák (bicie) – vzniklo pôvodne ako jednorazový projekt na beániu. Dnes kapela pravidelne vystupuje na plesoch, fakultných aj verejných akciách. Hudba im pomáha odreagovať sa od štúdia, a svojimi vystúpeniami tak vytvárajú nezabudnuteľnú atmosféru pre všetkých študentov.


Spojila vás hudba alebo škola? Mali ste hudobné ambície ešte pred nástupom na medicínu? 

Adrián: V našom prípade to bola kombinácia oboch faktorov. Pred tromi rokmi nás oslovil vedúci ročníka, ktorý vedel, že ja a Valér hráme. Poprosil nás, aby sme vytvorili kapelu na medické beánie – ples, ktorý organizujú tretiaci. Chcel, aby sme pripravili hudobné číslo na toto podujatie. Postupne sa k nám pridali Adam a Samo a spoločne sme odohrali náš prvý koncert. Keďže mal veľký ohlas, rozhodli sme sa pokračovať a v nasledujúcom roku prišli Maťo a neskôr Aneta. Z jednorazového vystúpenia vznikla kapela, ktorá funguje dodnes. 

Valér: Viacerí z nás sa hudbe venovali už pred nástupom na medicínu – či už v menších kapelách, alebo na ZUŠ. Keď sme zistili, že máme podobný hudobný vkus a chuť spolu hrať, založenie kapely bolo prirodzeným nasledujúcim krokom. Hudbou sme sa nechceli živiť. Zvolili sme si medicínu, no hudba bola vždy dôležitou súčasťou našich životov. Vďaka kapele si ju vieme zachovať aj popri štúdiu. 

Aký žáner najčastejšie hráte? 

Aneta: Najčastejšie sa pohybujeme v žánri pop-rocku. Tento štýl nám prirodzene sedí a zároveň funguje aj na študentských akciách, plesoch či spoločenských podujatiach. Snažíme sa vyberať skladby, ktoré ľudia poznajú a ktoré majú energiu, aby si ich publikum mohlo zaspievať spolu s nami. 

Skúšate tvoriť aj niečo vlastné?

Martin: Áno, máme aj vlastnú tvorbu. Zložil som niekoľko pesničiek a jednu z nich sme už zaradili do repertoáru. 

Kde a ako často skúšate? 

Adam: Skúšky sa musia prispôsobovať rozvrhu a povinnostiam na fakulte. Veľkou výhodou je, že môžeme skúšať priamo vo fakultných priestoroch, takže zostávame v prostredí, ktoré je pre nás prirodzené. Frekvencia skúšok je rôzna – niekedy sa stretneme viackrát, najmä pred väčším vystúpením, inokedy je to náročnejšie pre skúškové obdobie. Napriek tomu udržiavame pravidelný kontakt s hudbou, aby sme boli vždy pripravení na koncert. 

Pomáha vám hudba zvládať stres zo skúšok? 

Samuel: Jednoznačne áno. Medicína je náročné štúdium a každý z nás občas potrebuje oddych od kníh. Hudba je ventil, ktorý nám pomáha odreagovať sa a na chvíľu myslieť na niečo úplne iné. Dokonca sa už stalo, že sme mali vystúpenie len pár dní pred štátnicami. Práve vtedy nám hranie pomohlo uvoľniť sa a nabrať novú energiu. Po koncerte sa človek vracia k učeniu s oveľa čistejšou hlavou. 

Kto z vás je najväčší perfekcionista? 

Valér: Pravdepodobne náš gitarista Maťo Rehák. Má veľmi citlivé ucho na detaily a často upozorňuje na drobnosti, ktoré by iným unikli. Vďaka tomu kapela funguje lepšie, pretože nás to núti napredovať a snažiť sa, aby každé vystúpenie bolo čo najlepšie. 

Kto najčastejšie meškáva na skúšku? 

Adrián: Každá kapela má niekoho, kto občas príde neskôr, a ani my nie sme výnimkou. U nás je to najčastejšie Adam. Väčšinou za to môže škola alebo iné povinnosti, takže to berieme skôr s humorom. 

Stalo sa vám niekedy, že ste po skúške išli rovno na koncert? 

Adam: Áno, stalo sa to viackrát. Ako študenti medicíny máme často veľmi nabitý program, takže sa skúšky, praktické cvičenia a koncerty niekedy prekrývajú. Už sa nám stalo, že sme mali praktickú skúšku a krátko po nej sme sa presúvali na vystúpenie. Je to adrenalín, ale aj pripomienka, že popri štúdiu sa dá venovať tomu, čo človeka baví. 

Kde všade vystupujete? 

Martin: Najčastejšie na študentských akciách, ako sú medicínske beánie, rôzne párty alebo fakultné podujatia. Mali sme príležitosť hrať aj na svadbe, čo bola pre nás zaujímavá skúsenosť. Jedným z najvýraznejších momentov bolo vystúpenie na galavečere Medifutura v septembri 2025, pod záštitou Ministerstva zdravotníctva SR. Bola to pre nás veľká česť. 

Ako sa vám vystupovalo na fakultnom plese? 

Aneta: Atmosféra na lekárskom plese v Martine je vždy výnimočná, pretože hráme pred ľuďmi, ktorých poznáme z každodenného života na fakulte. 

Podporuje vaše aktivity aj fakulta? 

Samuel: Áno, a to si veľmi vážime. Fakulta je k našim aktivitám otvorená a podporná. Umožňuje nám skúšať vo svojich priestoroch a pozýva nás na podujatia. 

Adrián: Veľkú podporu cítime aj zo strany vedenia fakulty, vrátane pani dekanky, tajomníčky a pána Milana Kovalčíka. Takýto prístup umožňuje, aby študentská kapela prirodzene fungovala priamo v akademickom prostredí. 

Pamätáte si na najsilnejší moment z vystúpenia? 

Valér: Najsilnejšie bolo naše prvé väčšie vystúpenie na medickej beánii. Hrali sme počas večere a spočiatku sme si mysleli, že ľudia budú sedieť a rozprávať sa. V jednej chvíli sa však stalo niečo, na čo budeme dlho spomínať – ľudia vstali, prestali jesť a postupne sa k nám pridali. Spievali, tancovali a vytvorili neuveriteľnú atmosféru. Práve takéto momenty sú pre nás najväčšou odmenou. 

Stretli ste sa niekedy s komplikáciami tesne pred koncertom? 

Martin: Áno, občas sa to stane. Raz v deň vystúpenia dostala speváčka angínu a zároveň sa necítil dobre ani spevák. Bola to stresujúca situácia, ale koncert sa napokon uskutočnil. Takéto momenty nás učia improvizovať a držať spolu ako tím. 

Plánujete pokračovať ako kapela aj po ukončení štúdia? 

Adam: Každý z nás pôjde inou cestou v medicíne, takže sa pravdepodobne rozídeme do rôznych miest a nemocníc. Napriek tomu chceme, aby kapela nezanikla. Predstavujeme si, že sa aj po rokoch občas stretneme, zahráme si spolu a pripomenieme si študentské roky. Hudba nás spojila počas štúdia a veríme, že nás bude spájať aj naďalej.

Vanessa Massayová