Keď sa sťahuje univerzita
Leto v roku 1936 bolo pre dve fakulty našej univerzity náročné. Filozofická a právnická fakulta a aj rektorát sa z rôznych priestorov po meste sťahovali do novostavby na Šafárikovom námestí. Rozdelenie budovy medzi fakulty spred 90 rokov v podstate funguje dodnes.
Od: Redakcia Našej univerzity
Univerzita Komenského od svojho založenia v roku 1919 bojovala s priestorovými problémami. Prvé budovy prevzala po krátko fungujúcej Alžbetínskej univerzite. Dekanát lekárskej fakulty sa usídlil v Aspremontovom letnom paláci v dnešnej Medickej záhrade, rektorát, právnická a filozofická fakulta v budove na Kapitulskej ulici.
Ako sa univerzita a jej fakulty postupne rozvíjali, priestory predstavovali jeden z najpálčivejších problémov. Na Kapitulskej ulici právnická fakulta postupne obsadila viacero budov, vznikla tam aj prvá aula. Filozofická fakulta mala učebne, knižnice a ústavy v štyroch budovách po meste.
Škole veľmi chýbali vlastné priestory. Jej predstavitelia sa o ne od začiatku snažili bojovať, pravidelne žiadali vládu v Prahe o pridelenie financií. V 20. rokoch univerzita získala pomerne rozsiahle pozemky na Lafranconi, kde vyrástol moderný internát (dnes budova FTVŠ UK). Na voľných plochách sa plánovali ďalšie univerzitné budovy pre rektorát, lekársku, právnickú aj filozofickú fakultu, športoviská aj kliniky, čím by vznikol celý kampus. Sľubne sa rozvíjajúce plány stopla svetová hospodárska kríza. Československý štát nevládal financovať plánovanú výstavbu univerzít v Prahe, Brne aj v Bratislave.
Lobing za budovu
V dvadsiatych rokoch štát na výhodnom mieste v centre mesta, na mieste zbúraných obytných budov, hostinca a potravinárskeho daňového úradu, začal stavať veľkú budovu tzv. štátneho obilného paláca. Zavedením štátneho obilného monopolu sa však veľká časť budovy plánovanej pre obilnú burzu uvoľnila. Predstavitelia univerzity sa koncom roku 1934 rozhodli, že štát požiadajú o priestory takmer dokončenej budovy pre potreby univerzity. Hoci sa ťažko vzdávali myšlienky nového kampusu na Lafranconi, prevládol nakoniec pragmatizmus – radšej nečakať na kompletný kampus, ale riešiť problém aspoň čiastočne tým, čo bolo k dispozícii.
Vtedajší rektor Antonín Kolář začal rokovania s politikmi z rôznych strán vtedajšieho politického spektra, apeloval najmä na tých, ktorí pochádzali zo Slovenska ako boli minister spravodlivosti Ivan Dérer, minister poľnohospodárstva Milan Hodža a bývalý minister školstva Anton Štefánek. Intervenoval však aj u vtedajšieho ministra školstva Jana Krčmářa, predsedu vlády Jana Malypetra či krajinského prezidenta Jozefa Országha.
Rokovania boli úspešné, v roku 1935 štát rozhodol, že budova obilného paláca sa pred dokončením upraví tak, aby slúžila univerzite. Zmeny urobil autor pôvodného návrhu, architekt František Krupka. Do projektu zakomponoval novú reprezentačnú aulu pre akademické zhromaždenia a slávnosti. Práve tá zdržala úplné dokončenie stavby. Kým väčšina miestností bola hotová už v roku 1936, na dokončenie auly sa čakalo do roku 1937. Oficiálne bola budova slávnostne otvorená 11. marca 1937, aula potom 21. apríla 1937. V ten deň v nej univerzita udelila čestný doktorát prezidentovi Československa Edvardovi Benešovi.
Rozdelenie poschodí
Univerzitným predstaviteľom bolo od začiatku jasné, že obilný palác nie je riešením pre lekársku fakultu, ale pomôže právnickej a filozofickej. Tie sa museli o budovu rozdeliť. Už na zasadnutí Akademického senátu Právnickej fakulty UK v marci 1935 jej predstavitelia navrhli, aby „právnické fakultě (byla) přidelena pevně I., II., a III. poschodí, a filosofické pak poschodí IV. a V.“ Toto rozdelenie v zásade pretrvalo do dnešných dní. Právnická fakulta je na prvých troch poschodiach, na štvrtom sú dodnes historici, filozofi a sociológovia.
V júni 1936 rektor oznámil dekanom oboch fakúlt, že sa majú sťahovať do novej budovy ešte pred prázdninami a uvoľniť doterajšie priestory na Kapitulskej ulici pre rímsko- katolícku bohosloveckú fakultu, založenú rok predtým. Predstavitelia fakúlt skúšali protestovať, argumentovali tým, že „nová budova jest dosud nehotová budova“. Napriek tomu sa sťahovanie začalo a v školskom roku 1936/1937 sa vyučovalo už v novostavbe na Šafárikovom námestí.
V suteréne budovy sa pôvodne mal nachádzať krajinský archív, čoskoro však došlo k zmene rozhodnutia, pretože archívu by „v suterénu hrozila zkáza v případe zátopy“. Miestnosti tam dostali študentské spolky. V októbri 1936 previezli z Kapitulskej aj súsošie Jana Amosa Komenského od sochára Františka Bílka.
Čakanie na prístavbu
Akonáhle sa začalo uvažovať o prebratí obilného paláca univerzitou bolo jasné, že bude potrebné ho rozšíriť o prístavbu, do ktorej mala prejsť celá právnická fakulta, rektorát a knižnica. František Krupka už pred 2. svetovou vojnou túto prístavbu aj nakreslil. K realizácii došlo však až o 40 rokov neskôr a postavili ju v modernom štýle podľa návrhu Vladimíra Karfíka a kolektívu.
Spracované podľa: Csáder, Viliam: Sídla Právnickej fakulty Univerzity Komenského. In: Vlková, Eva (Ed.) Právnici na Univerzite Komenského v Bratislave. 85 rokov činnosti Právnickej fakulty (1921 – 2006).
Barbora Tancerová