Mikuláš, Dedo Mráz, Santa Claus? Každý má svoju parketu
V predvianočnom a vianočnom čase to niekedy v slovenských domácnostiach vyzerá bizarne. Z balkóna visí plastový Santa Claus s mechom darčekov, 6. decembra na okne stoja vyčistené čižmičky, ktoré čakajú na nádielku od svätého Mikuláša a mnohí si Vianoce nevedia predstaviť bez ruskej rozprávky, v ktorej Mrázik zachráni a obdaruje chudobnú Nastenku. Skrátka, fungujú u nás súčasne až traja predvianoční darcovia. Prebieha medzi nimi „súboj“? Ak áno, ktorý z nich víťazí? Sú ohrozené naše tradície? Fenomén bytostí, ktoré v zime nosia dary, skúmala profesorka Marta Botiková z Katedry etnológie Filozofickej fakulty UK.
Otázka tradície a zmeny je jednou zo základných, ktoré etnológovia vo svojich výskumoch sledujú. Mikuláš, Dedo Mráz a Santa Claus sú výborným materiálom, na ktorom sa dajú dokumentovať významné zmeny, ktorými prešla slovenská spoločnosť od druhej svetovej vojny. „Dokopy tvoria akúsi grotesknú trojicu v taviacom kotli globalizovaných tradícií. Ako boli u nás akceptovaní alebo vítaní? Ako sa menili v konkrétnom spoločenstve? A ako funguje vzťah medzi domácimi a cudzími kultúrnymi fenoménmi, medzi tradíciou a zmenou?“ pýta sa profesorka Botiková.
Svätý Mikuláš je u nás už stáročia
Najdlhšiu tradíciu obdarúvania v predvianočnom čase má u nás svätý Mikuláš. Známa legenda hovorí, že biskup Mikuláš z mesta Myra v Malej Ázii v 4. storočí n.l. zachránil tri chudobné dievčatá pred prostitúciou tým, že ich otcovi potajomky dal v noci cez okno mešec s peniazmi na veno a dievčatá sa tak mohli počestne vydať. Úcta k tomuto svätcovi siaha u nás do stredoveku, je patrónom mnohých kostolov. Keďže Mikuláš bol tiež uctievaný ako patrón študentov, sviatok 6. decembra využívali študenti na divadelné predstavenia o jeho živote. Tie sa niekde menili na veselé pochody mestom v kostýmoch a maskách, ktoré žobrali peniaze a občas aj niečo „potiahli“ v navštívených domoch. Po sťažnostiach cirkvi a počestných občanov cisár Jozef II. koncom 18. storočia zakázal bujaré mikulášske pochody a nariadil, že mikulášska partia môže mať naviac troch členov – Mikuláša, anjela a čerta.
Postupne sa Mikuláš v mestskom aj vidieckom prostredí „stiahol“ z verejného priestoru do rodín a prevládol jeho výchovný rozmer. Rodičia si „objednali“ Mikuláša a čerta do domácnosti, aby ich deťom uštedril výchovnú lekciu. „Výskumné dáta potvrdzujú, že maskovaná trojica sa presadila tak v religióznych rodinách, ako aj v sekulárnych rodinách. Predovšetkým v mestskom prostredí. Deti recitovali Mikulášovi krátku básničku alebo modlitbu a za odmenu dostali darček. Výchovný odkaz dobrého starého muža, ktorý odmení deti za dobré správanie, sa stal stabilnou súčasťou zimy,“ hovorí prof. Botiková.
Vo vidieckych obchôdzkach, ktoré zdokumentovali staršie etnografické výskumy z prvej polovice 20. storočia, Mikuláš nemal v maskovaní všetky biskupské atribúty a spolu s inými maskami navštevoval dievčence pri príležitosti priadok. Avšak modlitbičky k nemu, hoci aj žartovné, obsahovali jednu z Mikulášových dobročinností, totiž nájsť pre dospievajúce dievčatá počestného ženícha.
| Prof. PhDr. Marta Botiková, CSc. |
|---|
pôsobí na Katedre etnológie FiF UK. Medzi hlavné oblasti jej záujmu patria historické a súčasné rodinné štúdie, životný cyklus, problematika rodu v kultúre a vizuálna etnológia a antropológia. Je autorkou a spoluautorkou množstva vedeckých publikácií, napríklad kníh Tradície slovenskej rodiny a Dievčatá, ženy na Slovensku a v Maďarsku (1955-1989). |
Dedo Mráz ako sovietsky import
Po druhej svetovej vojne a prevzatí moci komunistami aj v Československu sa svätý biskup Mikuláš stal ideologicky nepohodlným, boj voči všetkému náboženskému bol oficiálnou štátnou doktrínou. V Sovietskom zväze však komunisti našli náhradu – Deda Mráza. Ten sa pôvodne v Rusku vyvinul z literárnej postavy z 19. storočia, zosobňoval silu prírody, dobrého vládcu mrazu zo Sibíri, ktorý prichádza so Snehulienkou a obdarúva deti. Oblečený bol zvyčajne v bielom kožuchu a bielej baranici. „Do Československa prišiel Dedo Mráz ako sovietsky import v 50. rokoch 20. storočia. Hodil sa ako postava nezaťažená náboženským pozadím, v tom čase určite ‚politicky korektná‘ Snehulienka sa zase hodila ako náhrada za anjela,“ hovorí profesorka Botiková.
Dedo Mráz však v Československu zaujal len verejné priestranstvá. Prichádzal na saniach alebo koči rozsvecovať stromčeky na námestiach, rozdávať darčeky na schôdzach odborárov alebo pionierskych „posedeniach pod jedličkou.“ Nedokázal však preniknúť do rodín. Etnologický výskum potvrdzuje, že tam stále – a to aj v rodinách komunistov – deťom 6. decembra nosil sladkosť alebo ovocie Mikuláš. „Tradícia Mikuláša, anjela a čerta pre vybraný okruh rodín nadobudla miestami až charakter odporu voči oficiálnemu režimu,“ hovorí profesorka Botiková.
Santa Claus a Amerika
Výrazná zmena v osobe predvianočného darcu nastala po páde komunizmu v Novembri 1989. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa k nám s prienikom tovaru zo Západu dostal aj Santa Claus. Červenou farbou odevu pripomína Mikuláša, zimným kožuchom a bradou zase Deda Mráza. „Napriek jeho menu nie je s výzorom a aktivitami Santa Clausa spojené nič špecificky kresťanské – nie je to biskup, ani svätec, ale akýsi tajomný elf a je prijímaný vo všetkých etnických skupinách v USA. Viac ako výchovná funkcia odmeny za dobré správanie sa v legende o sobovi Rudolfovi skôr zdôrazňuje tradícia amerického sna – vysmievaný malý sobík s červeným nosom nakoniec dosiahne úspech,“ hovorí Marta Botiková.
Santa Claus je u nás v čase Vianoc všadeprítomný a často sa objavujú lamentácie, že „vytláča“ nášho tradičného svätého Mikuláša a Ježiška a je rovnakým cudzím importom ako sovietsky Dedo Mráz. Podľa etnologičky je však prijímanie Santu do nášho kultúrneho okruhu výberové. „V USA je Santa Claus vianočný darca. 25. decembra príde na soboch a dole komínom hodí darčeky do pripravených pančúch, ktoré sú zavesené na krbovej rímse. Na tento príbeh ale u nás nie sme pripravení, a to nielen tým, že nemáme tradíciu krbov v bytoch. V našich končinách zatiaľ Santa Claus ‚neprebíja‘ silnú kresťanskú tradíciu vianočného darcu, ktorým je Ježisko.“ Santa Claus sa u nás vyskytuje ako postava spojená s predvianočným nakupovaním – sedí v obchodnom centre a deti sa s ním môžu odfotiť.
Každý má svoj priestor
Koexistenciu všetkých troch postáv a zároveň Ježiška u nás umožňuje podľa etnologičky skutočnosť, že tradície zimného obdarúvania máme rozložené v čase. Svätý Mikuláš obdarúva 6. decembra, Ježiško na Vianoce večer 24. decembra. „Termín medzi 6. decembrom a vianočnými prázdninami je takpovediac „voľný“ pre Santa Clausa v nákupných centrách. Ani Dedo Mráz od nás neodišiel. Je tu cez vianočné prázdniny v televízii prostredníctvom populárnej rozprávky, ktorej „hlášky“ zľudoveli. Ako keby si našli každý svoju parketu. Žiadny z nich teda neodchádza do zabudnutia, podobnosti víťazia nad rozdielmi. Alebo sa rozdiely prejavujú v rozdielnych priestoroch, v ktorých sa vyskytujú,“ myslí si profesorka Botiková.
Najmä mladí rodičia majú niekedy dilemu, ako riešiť komplexnosť predvianočných a vianočných darcov pre svoje malé deti, ktoré ešte veria na tajomných nositeľov darčekov. Čo by im poradila etnologička? „V čase rodičovstva prežívame opäť svoje detstvo a svoje spomienky, hľadáme model, ktorý v nás vyvoláva pozitívne emócie a spomienky. Tak prečo ho nezopakovať? Deťom sa dá vysvetliť, že ‚u nás‘ je to takto, inde takto. Zachovať rodinné tradície. Dieťa to akceptuje, a iné darcovské bytosti berie už len ako doplnok. A vôbec mu nevadí, ak dostane sladkosť viackrát.“
Barbora Tancerová