Štúdium farmácie ma naučilo, že dokážem viac, než si myslím
Aktívna študentka 5. ročníka Farmaceutickej fakulty UK so zdravou dávkou nadhľadu Karin Malenovská sa rozhodla ísť študovať lieky a liečivá, lebo ju na strednej bavila chémia a túžila pomáhať ľuďom. Ako však sama po rokoch štúdia priznáva, to, že niekoho baví chémia, nie je zárukou, že zvládne aj extrémne náročné štúdium farmácie. Okrem toho je činorodá aj v Slovenskom spolku študentov farmácie a brigáduje vo farmaceutickej firme. Na stáži v Berlíne sa starala o pijavice a endorfíny naberá vo fitku a v skupinových cvičeniach
K štúdiu farmácie ju priviedla aj fóbia z krvi
„Pôvodne ma lákala aj medicína, no fóbia z krvi ma utvrdila v tom, že si dám prihlášku na farmáciu,“ smeje sa sympatická Karin, ktorá si voľbou štúdia farmácie zvolila neľahkú cestu za titulom. Farmácia sa dá študovať výlučne dennou formou a len ako prvý a druhý spojený stupeň, teda bakalár – farmaceut z vás nikdy nebude. Predmety napĺňajú šesť oblastí. Biologická oblasť zahŕňa štúdium farmakológie (teda účinok liekov, mechanizmy účinku liekov a rozdelenie všetkých liečiv), ďalej sú to oblasti ako fyziológia, patológia, farmakognózia (teda spoznávanie liečivých rastlín) a chémia rozdelená na Karininu obľúbenú organickú, farmaceutickú a analytickú chémiu. A napokon je to technológia a sociálna farmácia – v tejto oblasti sa učia najmä zákony, riadenie lekárne, marketing, pretože, ako nás poučila mladá študentka, dobrý lekárnik musí byť aj dobrý manažér, ekonóm aj právnik. Spomínané oblasti na fakulte zabezpečuje jedenásť katedier. Najviac ju zaujala klinická farmácia, v ktorej je alfou a omegou schopnosť vedieť prepájať teóriu s praxou. „Riešime prípadové štúdie na príkladoch konkrétnych pacientov, interakcie liekov so zdravotným stavom pacienta, teda to, či tomu pacientovi môžeme dať ten a ten liek, a ak áno, prečo áno, ak nie, prečo nie. Tieto kazuistiky vymýšľajú učitelia,“ vysvetľuje Karin a dodáva, že stretnutie s reálnym pacientom v lekárni býva oveľa stresujúcejší zážitok, pretože zrazu pred ňou stojí človek z mäsa a kostí, nielen imaginárny pacient.
Výučba je rozdelená na povinné, povinne voliteľné predmety, ktoré sú zväčša odporúčané pre konkrétny ročník, a voliteľné predmety. „Výhodou je, že vyučujúci ponúka v rámci jedného predmetu viac termínov, a tak si môžeme vyskladať rozvrh tak, ako nám to vyhovuje. Samozrejme, boj o najlukratívnejšie termíny predmetov býva krutý,“ približuje študentský život Karin. Má za sebou aj dva semestre každotýždenných 9-hodinových labákov. „No a keď si konečne vydýchneme, že je semester na konci, prichádza obdobie skúšok. A tie sú masaker,“ hovorí Karin a priznáva, že vtedy je jej jediným spojencom káva obohatená o kofeínové tabletky a partner – študent medicíny, ktorý asi ako jediný okrem jej spolužiakov chápe, čo počas skúškového prežíva.
Počas skúškového študent farmácie absolvuje v priemere štyri až päť skúšok. Karin vyzdvihuje to, ak študent tomu, čo sa učí, aj reálne rozumie a vie poznatky usúvzťažňovať a interpretovať. Najmä pri kazuistikách. No sú aj skúšky, na ktoré sa učivo jednoducho musia naučiť naspamäť. „Na skúšku z ,gnózy‘ (tak študenti hovorovo nazývajú predmet farmakognózia – teda rozpoznávanie liečivých rastlín) som sa učila presne 26 dní. Za všetko jeden príklad: vezmime si – na prvý pohľad celkom neškodný – symptóm bolesti brucha. Na skúške musíme vedieť vymenovať, ktoré rastliny k tomuto symptómu patria, pričom názvy rastlín je potrebné ovládať po slovensky aj po latinsky. Musím vedieť čeľaď – tiež po slovensky aj po latinsky, obsahové látky či mechanizmus účinkov obsahových látok. Celkovo je tých rastlín asi 900 a prirovnala by som to k tomu, ako keby ste sa museli naučiť Zlaté stránky. Ani som to na prvýkrát nedala,“ priznáva sa čestne Karin a dodáva, že odkedy je na univerzite, číta výlučne študijnú literatúru a Netflix sa stal jej najlepším kamarátom. „Občas totiž treba vypnúť, chodím tiež rada do fitka a na rôzne skupinové cvičenia. Dobrým relaxom je napríklad joga,“ vyzdvihuje nutnosť vyvažovať množstvo štúdia oddychom.
Zo štátnic má strach, hoci ju jej odvaha doviedla až do Thajska
„Uvažujem aj nad doktorandským štúdiom – buď tu na fakulte, alebo v zahraničí. Tiež zvažujem možnosť vycestovať za prácou do zahraničia,“ rozpráva o svojich ambíciách a snoch do budúcna. No ešte predtým ju čakajú štátnice a obhajoba diplomovej práce, na ktorej aktuálne usilovne pracuje. „Na farmácii máme dva termíny štátnic – zimné a letné. Dohromady máme päť štátnicových predmetov: v zimnom termíne je to farmakológia, farmaceutická chémia (čo sú chemické vzorce k liečivám) a farmakognózia. Na zimných štátniciach si z týchto troch predmetov ťaháme jednu otázku. V letných štátniciach musíme zvládnuť predmety technológia výroby liečiv a sociálna farmácia,“ vysvetľuje trošku nervózne Karin. Medzitým však musí obhájiť diplomovú prácu. I keď študuje tzv. tvrdú vedu, téma jej diplomovej práce sa zakladá na poznaní prevažne z humanitných smerov. Interdisciplinarita je teda evidentná aj vo svete farmácie. „Moja téma je trochu špecifická, diplomovku totiž píšem na katedre sociálnej farmácie. Konkrétne sa zaoberám alumni programom a upevňovaním kontaktov s absolventmi s apelom na tradíciu. Tieto programy fungujú najmä v USA – fakulty tam organizujú rôzne eventy, plesy, ponúkajú absolventom rôzne benefity. Na Slovensku nie je zatiaľ žiadny alumni program takto zabehnutý, je to v podstate ,diera na trhu‘ a má to veľký potenciál,“ vysvetľuje Karin so zápalom a dodáva, že práca bude založená najmä na kvalitatívnom výskume.
Karin je ten typ študentky, ktorá sa rozhodla naplno využiť možnosti štúdia či stážovania v zahraničí ponúkané fakultou, len priznáva, že nie vždy sa k študentom dostanú informácie v pravý čas. K nej sa dostali aj vďaka jej aktívnemu angažovaniu sa v Slovenskom spolku študentov farmácie, a tak mohla absolvovať stáž v Thajsku. Ako túto skúsenosť s odstupom času hodnotí? „To ani nebolo vystúpenie z komfortnej zóny, to už bola regulárna zóna paniky, no som nesmierne rada, že som to mohla zažiť,“ spomína so zmesou veselosti a nostalgie v hlase na prax v lekárni aj nemocnici v otrasných podmienkach mimo turistických zón. Oproti tomu v turistických oblastiach nájdeme špičkové súkromné nemocnice, ktoré dokážu konkurovať napríklad aj americkým, pretože, ako nám Karin porozprávala, Thajčania vo všeobecnosti zbožňujú Ameriku. Okrem exotiky tiež absolvovala mobilitu cez Erasmus+ v Berlíne, kde praxovala v nemocničnej lekárni. „Berlín je úžasné mesto a veľmi som si ho zamilovala. Páčilo sa mi, že to nie je také typické Nemecko, je veľmi internacionálny. Skúsiť prácu v zahraničí bolo cenné aj preto, že okrem toho, že som sa napríklad naučila pracovať s novými prístrojmi na výrobu liekov, zažila som to, čo človek doma bežne nezažije. Úplnou novinkou pre mňa bolo, keď som sa tu starala o pijavice,“ spomína.
Praxuje v odbore, no neváhala si privyrábať v posilke či ako čašníčka
Aj napriek tomu, že Karin aktuálne absolvuje povinnú 6-mesačnú prax v lekárni, počas celého náročného štúdia zvládala aj brigádovať. Skrátka práca s ľuďmi je pre činorodú mladú študentku a bývalú hráčku tenisu jej životným poslaním. „Pracovala som ako recepčná v posilke, barmanka v divadle, teraz sa mi podarilo nájsť si prácu v odbore v jednej farmaceutickej spoločnosti, kde sa venujem analýze spotreby liekov,“ ozrejmuje. „Je to úplne iné ako práca čašníčky, teraz viac sedím za počítačom a zdokonaľujem sa v práci s excelom,“ smeje sa.
Veľmi zaujímavé výsledky však priniesla jej analýza spotreby kyseliny listovej na Slovensku. Dokonca bola pre ňu táto analýza natoľko inšpiratívna, aby sa prihlásila do ŠVOK. A oplatilo sa: Karin vyhrala fakultné kolo. So svojou šéfkou z firmy tému prezentovali aj na Ministerstve zdravotníctva SR na farmakoekonomickej konferencii: „Vyvolali sme veľmi plodnú diskusiu, výsledky boli fascinujúce. V konečnom dôsledku sme však nevysvetlili, prečo máme takú vysokú spotrebu kyseliny listovej,“ priznáva. Aktuálne Karin pracuje na analýze spotreby antibiotík, čo je dnes veľká téma nielen u nás, ale na celom svete. „Už sa nám podarilo potvrdiť, že na Slovensku máme enormne vysokú spotrebu antibiotík. V porovnaní s Holandskom, ktoré má najnižšiu spotrebu v Európskej únii, sa snažíme zistiť, prečo je u nás spotreba antibiotík taká vysoká a čo v tomto smere robia Holanďania inak,“ vysvetľuje so zápalom v hlase.
V súčasnej farmácii je veľa problémov, no štúdium sa oplatilo
Mladá nádejná lekárnička za najväčší problém vo svete farmácie považuje to, že lekárne sú v rukách súkromníkov, a taktiež to, že sa množstvo pacientov lieči pomocou „doktora Google“. „No i tak ľudí pozorne počúvame, a ak nám niekto povie, že mu na istý problém zabral napríklad zinok, skúsime ho odporučiť aj iným pacientom s podobným problémom,“ vysvetľuje. Vie ju rozčúliť, keď ľudia lekárnikov považujú skôr za predavačov liekov než za odborníkov, ktorí päť rokov tvrdo študovali. „Problém je v legislatívnom nastavení, keď sú lekárnici platení od hodiny a nie podľa odbornej spôsobilosti komunikovať s pacientom,“ vysvetľuje. Veľký potenciál vidí v novovznikajúcej profesii pre absolventov farmácie s názvom klinická farmácia. Podľa jej slov ide o lekárnika – špecialistu, ktorý sa priamo v nemocnici stará o farmakoterapiu pacienta, pretože lekári často na to nemajú čas.
Po takmer piatich rokoch štúdia Karin bilancuje, že štúdium farmácie ďaleko prekročilo jej očakávania. „V prvom rade som nečakala, že to bude až také ťažké,“ smeje sa. No to, čo jej škola dala vedomostne a do života, ju utvrdilo, že si vybrala správne. „Naučila som sa hlavne zadeliť si čas a zmanažovať organizáciu dňa podľa priorít. Vysoká škola je tiež o disciplíne, no zároveň som si uvedomila, že mám na viac, než si myslím. Skrátka, človek v krízových situáciách odhalí v sebe, čo sa všetko dokáže nielen naučiť, ale aj zvládnuť,“ hovorí. Najväčšie plus univerzity vidí v rôznorodom spektre možností, ktoré sa študentom otvárajú nielen počas štúdia, ale aj po ňom.