Čo prinesie ďalší univerzitný TEDx?
Obe sú doktorandky na našej najmladšej fakulte, obe sa so zanietením venujú sociálnej a pracovnej psychológii, obe ich priatelia oslovujú menom Nika. To však nie je jediné, čo majú spoločné. Obe sa totiž i tento rok podieľajú na organizácii inšpiratívneho podujatia TEDxUniverzitaKomenského, ktoré sa po minuloročnom úspechu na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK už o pár týždňov presťahuje do priestorov univerzity na Šafárikovom námestí. Čo môžeme čakať od tohtoročných spíkrov? Ako sa vlastne hľadajú autentické a silné príbehy? A patrí TEDx vôbec na akademickú pôdu? Aj o tom sme sa porozprávali s Nikoletou Kuglerovou a Nikolou Vorelovou.
Čím je vlastne výnimočný konferenčný formát TEDx?
NV: Počas štúdia som veľakrát zažila, ako sa pred nás prednášajúci postavil a čítal nám zo svojich poznámok. Konferencie TEDx na to idú úplne inak: každý spíker si vyberie jednu-dve kľúčové myšlienky a hľadá tú najlepšiu cestu, ako ich odovzdať publiku. Cieľom je priniesť pestrú paletu inšpirujúcich myšlienok hodných šírenia z rôznych oblastí – od povedzme alternatívneho umenia cez právnu vedu, gastronómiu či dizajn až po lekárske technológie. Zároveň sa spíkri snažia motivovať svojimi vlastnými príbehmi, snažia sa byť otvorení a autentickí. Výsledkom je zážitkami nabitý deň s bohatým sprievodným programom, ktorý prináša inšpiráciu aj skvelé príležitosti pre networking s originálnymi osobnosťami.
Niektorí konferenciám TEDx vyčítajú prílišné zjednodušenie komplexných fenoménov. Prečo podľa vás tento formát patrí na akademickú pôdu?
NV: V prvom rade, TEDx sa ani netvári ako vedecká konferencia. Skôr sa tu dozviete zaujímavosti z iných odborov, než je ten váš, rozšírite si všeobecný prehľad. Dávame si veľký pozor, aby sme na našom TEDx neprinášali pseudovedu ani prílišné zjednodušovanie. Podľa mňa je to skôr cesta, ako vedu popularizovať motivovanému a vnímavému publiku. Za komplexnejšími vedomosťami sa potom už vydajú vlastnou cestou, môžu kontaktovať spíkrov, vyhľadať si ďalšie publikácie či vedecké štúdie. Niekedy sa však podarí aj akademický networking v pravom zmysle slova: môj školiteľ raz na spriatelenom podujatí TEDxBratislava oslovil rečníka z Kalifornie a vznikol z toho spoločný výskumný projekt.
Na základe akých kritérií vlastne vyberáte spíkrov? Ako hľadáte tie „autentické a silné príbehy“?
NK: Výber rečníkov je náročná, ale zároveň i veľmi príjemná úloha. Už minulý rok sme si ako organizátori určili striktné pravidlá: vopred sme vylúčili banálnych motivačných rečníkov bez zásadnejšieho obsahu, akékoľvek rýchlokvasené celebrity či témy zaváňajúce pseudovedou. Práve voľba ústrednej témy ročníka je v mnohom rozhodujúca. K témam sa snažíme nájsť inšpiratívne osobnosti, ktoré majú čo povedať. Mnohí sa nám ponúkajú sami, ale je len minimálna šanca, že takéto návrhy prijmeme. Skôr si pozývame hostí, ktorých by sme si sami radi vypočuli, prípadne tušíme, že ich prezentácia zanechá silný dojem. Absolvujeme s nimi niekoľko stretnutí, dbáme na to, aby pochopili, čo je naším cieľom, a pomáhame im tému uchopiť.
Ste pri výbere spíkrov niečím limitovaní? Existujú pre TED prednášky vôbec nejaké tabu témy?
NK: TED vyžaduje, aby všetky vedecké tvrdenia boli podporené dôkazmi, rečníci nesmú zneužívať vedu na propagovanie vlastnej agendy. Zakázané sú aj prejavy s polarizujúcou politickou či náboženskou agendou. Rovnako je vylúčená priama propagácia vlastných produktov, kníh či iných komerčných aktivít. A, samozrejme, všetky prezentácie musia byť v súlade so zákonmi o autorských právach. Do toho vstupuje ešte otázka zamerania – niekedy sa vám rečník napriek všetkým svojim kvalitám jednoducho nehodí k téme.
Ako vlastne vznikla myšlienka priviesť tento formát na našu univerzitnú pôdu?
NV: Formát TEDx je na univerzite ako doma, veľa vyučujúcich totiž využíva videá z konferencií TED a TEDx na spestrenie výkladu či na iniciovanie diskusií so študentmi. Môj školiteľ Rado Masaryk bol predtým rečníkom na TEDxTrenčín, spolupracoval s TEDxBratislava, a keď sa dozvedel o možnosti získať univerzitnú licenciu, išiel hneď do toho. S prezentáciami vo formáte TEDx potom pracoval na svojich kurzoch, kde zapojil hlavne študentov psychológie na FSEV UK. Postupne vznikol organizačný tím. Onedlho som doň vstúpila i ja a Niki Kuglerová. Vnímala som to ako skvelú príležitosť spoznať fakultu, študentov aj vyučujúcich, keďže som na doktorandské štúdium prichádzala z inej fakulty. Vhupla som do procesu príprav a už ma to nepustilo.
NK: Vedenie našej fakulty veľmi podporuje rôzne študentské aktivity. Ja som napríklad spoluorganizovala náš študentský festival FSEV Fest, čo ma neskutočne nadchlo a bavilo. Rovnako som spolupracovala aj na ďalších fakultných eventoch. No a potom prišiel prvý ročník doktorandského štúdia, niektorí ľudia vypadli z tímu, a Rado mi ponúkol možnosť byť súčasťou najužšieho tímu. Odvtedy je pre mňa univerzitný TEDx srdcovkou, keďže sme stáli pri jeho „zrode“. Nebola iná možnosť, museli sme v tom tento rok pokračovať. (smiech)
Z vášho rozprávania človek nadobudne dojem organizátorskej selanky: dostavil sa nápad, okamžite sa našiel nadšený tím, úspech bol neodvratný. Predpokladám však, že príprava univerzitného TEDx bola a je o čosi zložitejšia. Začnime od začiatku. Čo za podmienky vlastne treba splniť na získanie licencie TEDx?
NV: Selanka to v žiadnom prípade nie je. Je to tvrdá práca. Naším tímom prešlo veľa ľudí – mnohých priláka známa značka, poznajú videá, chcú byť pri tom, chcú realizovať svoje nápady. Keď však zistia, čo všetko obsahuje práca na takomto veľkom podujatí, odchádzajú. Je náročné udržať dlhodobo motiváciu v tíme, ktorý pracuje na dobrovoľnom základe. Ale získať základnú licenciu nebolo až také ťažké – vyplnili sme formulár, presvedčili TED, že vieme, čo robíme, spísali našu predstavu a licenciu sme dostali pomerne rýchlo. Tento rok sa nám ju podarilo rozšíriť, podmienkou bola účasť na niektorej z veľkých konferencií TED.
Ako dlho vlastne trvá pripraviť takéto podujatie?
NK: Závisí to od práce a nasadenia tímu, nemalú rolu zohrávajú skúsenosti s organizáciou podobných podujatí. Minulý rok sme sa do organizácie pustili niekedy uprostred letného semestra, pričom frekvencia našich stretnutí priamoúmerne narastala s blížiacim sa termínom. Tento rok sme začali niekedy začiatkom mája. Po prvom ročníku už máme lepšiu predstavu, do čoho ideme, a tiež stabilnejší tím, v ktorom si každý člen na základe predchádzajúcej skúsenosti vie povedať, čo ho baví, čo mu ide, a podľa toho dostane aj dostatočný priestor na realizáciu. Vieme si lepšie premyslieť a naplánovať jednotlivé kroky.
Prezradíte nejaké „highlighty“ z organizátorského zákulisia z minulého ročníka? Je niečo, čo by ste v rámci organizácie spravili, resp. robíte teraz inak?
NV: Náš partner nám zabezpečil profesionálne pódium, ozvučenie aj osvetlenie. Boli sme nadšení. Akurát to osvetlenie bolo na našu malú fakultnú aulu profesionálne až príliš. Niektorým spíkrom nezvyknutým na pódiové reflektory to ostré svetlo vadilo, utekali pred ním. Osvetľovač ich však našiel. Utiekli na opačnú stranu pódia, svetlo išlo za nimi. Miestami to pripomínalo nočnú poľovačku. (smiech) Tohto roku musíme osvetlenie vyriešiť decentnejšie.
Čo vám participácia na organizácii dala/dáva po osobnej stránke? Je niečo, v čom ste sa pri organizovaní vyslovene našli?
NK: Dáva nám to neskutočne veľa. Vieme lepšie komunikovať, spolupracovať, koordinovať, delegovať úlohy a robiť rýchle a efektívne rozhodnutia. Spoznávame a posúvame hranice toho, čo dokážeme a na čo máme. Vyberáme si ľudí do tímu, udržiavame ich motiváciu, zabezpečujeme im príjemné prostredie, snažíme sa ich vzdelávať, ale i ponúkať výzvy.
Ja osobne som sa v tejto role naozaj našla, najviac v komunikácii a koučovaní spíkrov. Aj preto môžem ostatným študentom túto skúsenosť len odporúčať – je to skvelá príležitosť zistiť, v čom všetkom sa ešte dokážete rozvíjať, ako vyzerá takéto podujatie „z druhej strany opony“, na čo všetko treba myslieť. A hlavne je to veľká škola zodpovednosti a cenný tréning organizačných a komunikačných schopností.
NV: Vidím to podobne. Často je to o tom, naučiť sa, ako viesť ľudí a zároveň nebyť v pozícii „šéfa“. Ukázať im, že vám na nich záleží, že chcete počuť ich názor, spoločne hľadať a nájsť vzájomne vyhovujúci systém práce. Ďalšou veľkou výzvou je pre mňa koučovať spíkrov. Ako už spomenula Nika, často sú to osoby, ktoré veľa dokázali. Mám k nim prirodzený rešpekt, ale aj akýsi osobný záväzok voči nim i účastníkom, ktorí sa na náš výber hostí spoliehajú. Tie rozhovory s nimi a spoločná príprava ich prezentácie je veľmi obohacujúc proces, po ľudskej aj odbornej stránke. Vzájomne sa učíme, ako robiť veci lepšie.
Skúsme sa pristaviť pri tom koučovaní spíkrov. Čo presne to znamená?
NV: Každý z rečníkov má čo povedať. Výzvou je povedať to pútavo, za pár minút. Čo najmenej slovami vyjadriť silnú myšlienku hodnú šírenia. Veľa závisí od skúseností – ak rečník nemá veľa skúseností, tak ho učíme, ako sa na pódiu postaviť, trénujeme výslovnosť, tempo reči, očný kontakt s publikom, neverbálnu komunikáciu, pomáhame im pripraviť vizuálnu stránku. Dlhé roky hrávam divadlo, takže pár tipov a trikov ovládam. Mnohí spíkri však už isté skúsenosti majú, vtedy sa sústredíme skôr na to, v čom je TED prednáška odlišná od iných žánrov. Napríklad univerzitných pedagógov a výskumníkov sa snažíme viesť k tomu, aby z toho neurobili vysokoškolskú prednášku či príspevok na konferencii.
Ktorá z minuloročných TED prednášok bola pre vás osobne najinšpiratívnejšia? A aký je váš najlepší zážitok z minulého ročníka, na ktorý rady spomínate?
NK: Pre mňa osobne boli dve: silou osobnosti a obrovskou energiou ma už tradične nabudil Aleš Neusar, český psychológ, lektor, jazykový mentor a freelancer, ktorý pomáha ľuďom a sebe na ceste – na ceste k životu; a slovenská tanečnica burlesque Šárka Nohelová, ktorú odvtedy aktívne sledujem a inšpiruje ma dennodenne. Samozrejme, každá prednáška bola pre mňa v niečom zaujímavá a inšpiratívna. A najlepší zážitok? Ten euforický pocit po skončení. Na druhý deň sa cítite až trošku prázdno – zrazu nezvoní stále telefón, máte niečo ako „absťák“. Ale to rýchlo prejde, keď začnete pripravovať ďalší ročník. (smiech)
NV: Ja som tiež mala veľkú radosť zo Šárky, pretože som bola jej koučka a spoločne sme sa toho veľa naučili. Myslím si, že výsledok stál za to. Druhá prezentácia, ktorá ma inšpirovala, bola od športovca Mária Šľachtiča. O zdraví, o jeho mieste v živote a o dôležitosti starať sa o seba, aby sme mali na zvládnutie častých stresových situácií aj dostatok fyzickej rezervy.
Aké ste vlastne mali ohlasy na minuloročný TEDx?
NV: Minulý rok bol pre mňa neskutočným povzbudením. Mali sme úplne vypredané. Podujatie prebehlo bez problémov, spíkri zvládli svoje prezentácie skvele a aj sprievodné aktivity a catering sa stretli s mimoriadne pozitívnou spätnou väzbou. Dovolím si tvrdiť, že každý jeden účastník si so sebou odnášal okrem darčekov aspoň jeden inšpiratívny zážitok. A o to nám išlo. Veľkým zadosťučinením bola i podpora od rečníkov, ktorí neskrývali nadšenie z toho, ako sme dokázali zorganizovať podujatie na takej profesionálnej úrovni.
Ústrednou témou tohto ročníka sú zmeny. Pre podujatie je nemalou zmenou i presťahovanie sa z priestorov FSEV UK do auly na Šafárikovom námestí, ktorá bola počas svojej histórie svedkom množstva príbehov zmien na osobnej i celospoločenskej úrovni. Veľkou symbolikou sa vyznačuje aj zvolený dátum, v ktorý sa konferencia koná – 17. november. Ako ste dospeli k tejto téme? A čím bude ešte tento ročník výnimočný?
NK: Minulý ročník sa konal 18. novembra 2018, v nedeľu, keďže sme chceli mať budovu sami pre seba. Po skončení sme si zrazu uvedomili, že budúci rok tento termín pripadne priamo na nedeľu 17. novembra, deň 30. výročia nežnej revolúcie. Je to silný moment, hlavne preto, že našou spoločnosťou za ostatné mesiace otriasli mnohé zistenia, ktoré iniciovali celospoločenské debaty na dôležité témy. Zažili sme veľké zmeny na rôznych úrovniach. Takže hlavná téma bola jasná. Ďalej sme ju rozdelili do štyroch oblastí: planéta, spoločnosť, technológie a umenie. Zameraniu prednášok sme prispôsobili aj sprievodné aktivity, ktorými sa snažíme účastníkov i seba povzbudiť k väčšej všímavosti voči okoliu. A ani tento rok sme nepodcenili našu zodpovednosť voči životnému prostrediu – podľa vzoru minulého ročníka chceme vygenerovať len minimum komunálneho odpadu, všetky jednorazové misky, taniere, príbory aj poháre budú kompostovateľné.
Postupne sa dozvedáme viac o tohtoročných spíkroch. Už prvé mená sú prísľubom inšpiratívneho podujatia. Máte spomedzi rečníkov svojho tajného favorita?
NV: Veľmi sa teším na Braňa Tichého z neziskovej organizácie Človek v ohrození. Robia naozaj záslužnú prácu, ktorú by sme mali podporovať, a to nielen slovami, ale konkrétnymi činmi. Zároveň sa na našom pódiu objavia aj veľmi mladí ľudia, ešte stále študenti, ktorí prišli s veľkými zmenami na celosvetovej úrovni – napríklad organizátor ekoprotestov Jakub Hrbáň alebo medik Martin Pekarčík, ktorý stojí za lekársko-technologickým zariadením S-Case.
NK: Určite sa je na čo tešiť. Niekedy ani samy neveríme, ako sme sa k niektorým veľmi inšpiratívnym osobnostiam dostali. (smiech) Nie je medzi nimi rečník, ktorého by som si rada nevypočula.
Ako ste už naznačili, TEDx nie je len o inšpiratívnych prednáškach, ale i bohatom sprievodnom programe. Nikola, práve vy máte v rámci organizačného tímu na starosti aktivity a zábavnú zónu. Skúste nám priblížiť, aké ďalšie aktivity sú súčasťou TEDxUniverzitaKomenského.
NV: Prvou zaujímavou zmenou bude vidieť priestory na Šafárikovom námestí inak. V rámci sprievodného programu totiž pripravujeme viaceré výstavy v spolupráci s oceňovaným dokumentárnym fotografom Borisom Némethom či dizajnérom a výtvarníkom Stanislavom Ondrušom, známym pod pseudonymom „Šťuka“. Zároveň sa naši účastníci môžu tešiť na workshop, ktorý pripravujeme so spoločnosťou Včeloobal, „swapovú“ výmenu oblečenia alebo básne na želanie. A to je len malá ochutnávka toho, čo ich čaká.
Nikoleta, vy máte na starosti marketing. Čo presne zahŕňa vaša agenda?
NK: Hlavným cieľom marketingu je, aby sa o akcii dozvedelo čo najviac ľudí a aby sme mali vypredané. Nechceme, aby nás dotovala univerzita, preto sa všetky finančné náklady snažíme pokryť z predaja lístkov a príspevkov sponzorov a partnerov. Vďaka nim je cena lístka asi polovicou skutočných priamych nákladov – a to pritom všetci rečníci aj celý tím pracuje bez nároku na odmenu. Takže ak máme informáciu o akcii rozšíriť medzi ľudí, potrebujeme vytvoriť grafiku zodpovedajúcu téme, rozbehnúť web, plniť ho pútavými textami, obsluhovať sociálne siete, udržiavať ich nažive. Snažíme sa budovať aj partnerstvá s médiami a osloviť aj ľudí mimo univerzity. K tomu mám na starosti tvorbu programu, posterov a tričiek, píšeme blogy a články. Občas mám pocit, že marketing je v dnešnej internetovej dobe jednou z najnáročnejších vecí. Hlavne, ak túto oblasť len postupne spoznávate a webové stránky ste predtým v živote needitovali. (smiech)
Univerzitný TEDx si naživo bude môcť vychutnať len limitovaný počet účastníkov. Myslíte aj na tých, ktorí sa nestihnú zaregistrovať – t. j. plánujete niekde zverejniť napríklad záznamy z prednášok?
NK: Odporúčame všetkým záujemcom zaobstarať si lístky čo najskôr, aby nič nezmeškali. Ale kto si nestihne kúpiť lístok, časom si bude môcť videá pozrieť cez službu YouTube.