Univerzita nie je firma, študent nie je v postavení zákazníka

Vaše odborné zameranie je naozaj široké – venujete sa filozofickej antropológii, dejinám etiky, systematickej a environmentálnej etike. Ktorá z týchto oblastí je vašou „srdcovkou“? 

Všetky spomenuté oblasti filozofie a etiky sú navzájom veľmi prepojené a hovoriť o jednej bez vzťahu k druhej je takmer nemožné. Ústrednou témou je v nich totiž vždy človek, jeho vzťah k svetu, prírode, ľuďom i sebe samému. V tomto zmysle je pre mňa „fenomén človek“ ontologicky, epistemicky aj axiologicky kľúčovým východiskom, a ak by som z tejto pozície mala pomenovať moju „srdcovku“, tak by to bola filozofická antropológia alebo filozofia človeka. Ide o človeka ako predmet skúmania, ktorý je zároveň subjektom tohto skúmania. Zaujímajú ma tak určujúce paradigmatické rámce, ktoré môžeme spojiť s určitými obrazmi o človeku ako bytosti, ktorá sa pýta, hľadá odpovede, ktorá sa raz s nimi uspokojuje, inokedy ich zasa odmieta, ktorá kráča, ba priam putuje dejinami tak, že ich sama tvorí, ale často aj deštruuje, ktorá obdivuje seba a svoje vlastné dielo, ale sa mu aj odcudzuje, ktorá raz nachádza, inokedy dáva alebo stráca zmysel svojej existencie a bytia ako takého. Je to človek, ktorý s touto existenciou a bytím zápasí, ktorý sa búri, revoltuje, bráni, a tiež pokorne prijíma, mlčí, odovzdáva sa. Človek so svojimi radosťami a starosťami, túžbami a snami, úzkosťou i nádejami, silou a bezmocnosťou, ale tiež aj geniálnosťou a primitívnosťou. Jednoducho je to človek so všetkou paradoxnosťou, ktorá k nemu patrí. No a to je aj presah k oblasti samotnej etiky a environmentálnej zvlášť, pretože východiskové určenie človeka je vždy prepojené s etickými a axiologickými otázkami, ktoré o ňom vypovedajú z aspektu univerzálne humánneho, z perspektívy jeho hodnotovej orientácie a mravných princípov či noriem. 

Okrem toho sa špecializujete na dielo francúzskeho mysliteľa Pierra Teilharda de Chardin. Čím vás zaujal? 

Jeho dielo mi pomyselne otvorilo cestu ku skúmaniu problematiky vzťahu vedy a náboženstva, a to z perspektívy filozofickej antropológie, ktorá podľa mňa tvorí most alebo platformu ich vzájomného porozumenia. Vďaka tomuto mysliteľovi som sa začala venovať aj otázkam biologickej antropológie, kozmológie a teológie, pochopiteľne z pozície ich významu pre filozofiu a hlavne pre pochopenie človeka. Ďalším inšpiratívnym momentom Teilhardovho myslenia je jeho chápanie lásky ako „evolučnej“ sily či tendencie, ktorá popri iných evolučných mechanizmoch (prírodný výber a mutácie) zohráva tiež svoju rolu. Sila tejto lásky spočíva v tom, že všetko zjednocuje, čo inými slovami znamená, že tvorí bytie. Bytie (esse) povstáva tak, že sa zjednocuje (unire). Teilhard tak inšpiratívnym spôsobom zdôvodňuje nie tradičnú metafyziku bytia, ale metafyziku zjednocovania. Táto má potom svoje ďalekosiahle dôsledky napríklad aj v interpretácii ľudského zjednocovania na celoplanetárnej úrovni. No a v neposlednom rade je pre mňa Teilhardovo dielo inšpiratívne v kontexte súčasnej globálnej kultúry a ekologickej krízy vzhľadom na jeho ucelenú víziu sveta a zodpovedné miesto človeka v ňom. Nazdávam sa totiž, že zjednotenie poznatkov prírodných a duchovných vied je v súčasnosti nevyhnutný predpoklad všetkých úvah o zodpovednom postavení človeka v rámci biosféry, ktorá v dnešnej dobe „antropocénu“ nemôže byť viac chápaná v paradigme dichotómie príroda verzus kultúra. 

Týmto ste mi vyslovene nahrali na ďalšiu otázku. Ako zodpovednej riešiteľke výskumného projektu Paradigmatické zmeny v nazeraní na vesmír a človeka z filozofickej, teologickej a fyzikálnej perspektívy sa vám totiž v duchu tohto Teilhardovho odkazu podarilo spojiť sily filozofov s lekármi, prírodovedcami i teológmi. Čo sú najväčšie výzvy takejto spolupráce? 

Najväčšou výzvou je dospieť ku koherentnému a konzistentnému pohľadu na problematiku evolúcie vesmíru a miesta človeka v ňom na pozadí interdisciplinárneho prieniku spomenutých perspektív. Aktuálnosť tohto pohľadu je znásobená nielen mnohovrstevnatosťou ľudského bytia, ale zvlášť jeho novovznikajúcimi dimenziami a s nimi spojenými ešte neprebádanými možnosťami, ako aj potenciálnymi rizikami. Mám na mysli predovšetkým vplyv moderných technológií na ľudské bytie a jeho radikálne premeny na úrovni telesnej, psychickej, kognitívnej, duchovnej a morálnej. Zároveň ide o aktuálne zmeny na individuálnej, spoločenskej i globálnej scéne, ktoré sa odohrávajú už nielen v tradičnom svete, ale aj vo svete virtuálneho bytia. Rovnako ide o problémy spojené s modernými kozmológiami, ktoré nastoľujú nové interpretačné možnosti (otázka multiverza, teória superstrún, supratekutého časopriestoru a pod.). V tomto kontexte nám ide o identifikáciu a preskúmanie paradigmatických zmien v historickom a súčasnom kontexte, ktoré sa realizujú v základnej konceptuálnej štruktúre: 1) od kozmogónie ku kozmológii; 2) od bodu k časopriestoru; 3) od biologického ku kultúrnemu; 4) od humánneho k transhumánnemu; 5) od offline bytia k bytiu online; 6) od Boha stvoriteľa k „hre na boha“. Spolupráca takto výskumne zameraného riešiteľského tímu je naozaj fascinujúca, navzájom inšpirujúca, ale aj radostná. 

To, že dokážete komunikovať s odborníkmi z rôznych oblastí, sa vám nepochybne hodí aj pri výkone funkcie predsedníčky AS UK. S akými víziami ste išli do tejto funkcie? 

Moja vízia zahŕňa výraznejšie prepojenie a spoluprácu medzi fakultami prostredníctvom ich fakultných senátov s univerzitným. V tomto kontexte som sa rozhodla navštíviť aj jednotlivé fakultné senáty (pokiaľ o to, samozrejme, prejavia tiež záujem), aby som aj ja získala lepšiu predstavu o tom, ako fungujú, aké problémy riešia a v čom môže byť aj univerzitný senát nápomocný. Často sa totiž stáva, že nikto zo zástupcov fakúlt v AS UK nie je členom fakultných senátov a prenos obojstranných informácií môže zlyhať. Pritom je veľmi potrebné koordinovať niektoré kroky pri predkladaní dôležitých materiálov do senátu a vnímať zároveň medzifakultné problémy, ako aj špecifiká jednotlivých fakúlt. 

Zo svojej funkcie chcem tiež viesť intenzívnu spoluprácu s vedením univerzity na základe kontrolnej, podpornej a opornej úlohy senátu, t. j. aby sa na správne rozhodnutia AS UK mohlo vedenie univerzity spoľahnúť. Ďalšou súčasťou mojej vízie je obnoviť čiastočne narušenú dôveru medzi senátormi, vniesť pokojnú atmosféru senátneho fungovania, kultúru jeho zasadnutí, kooperatívnosť a koncepčnú kreatívnosť. To si vyžaduje pestovať úsilie o múdrosť, praktické usudzovanie, rozumnú umiernenosť a slušnosť. Sú to hodnoty, o ktorých som hovorila pri predstavovaní svojej kandidatúry. Dúfam, že sa táto moja – stručne zhrnutá – vízia bude pomaly, ale isto napĺňať. 

Je akademický senát len poradným orgánom vedenia univerzity, navrhujúcim riešenia, či kontrolným orgánom, ktorý môže konfrontovať jeho kroky? Nakoľko vlastne zasahuje do riadenia univerzity? 

Predovšetkým musím povedať, že postavenie a právomoci akademického senátu sú dané zákonom o vysokých školách, Štatútom UK a inými vnútornými predpismi UK. Akademický senát je predovšetkým kontrolným orgánom voči vedeniu UK (rektorovi a prorektorom) a vedúcim zamestnancom UK (riaditeľom nefakultných súčastí UK, kvestorovi), ale zároveň je to veľmi významné fórum na prerokovanie problémov a otázok, ktorými žije UK a jej akademická obec. Významnou právomocou AS UK je tiež voľba a odvolanie rektora. Vzťah senátu a vedenia UK by však nemal byť konfrontačný, ale ani servilný. Keďže AS UK je kolektívny orgán, ktorý vykonáva svoju činnosť prostredníctvom zasadnutí, nemá možnosť zasahovať do riadenia univerzity, avšak schvaľovaním základných vnútorných predpisov UK a iných dokumentov zásadnej povahy plní istú koncepčnú úlohu.  

Čo sa týka ešte právomocí AS UK, tieto nie sú taxatívne stanovené, no zákon o vysokých školách umožňuje, aby vysoká škola vo vnútorných predpisoch určila senátu ďalšie úlohy. Náš platný Štatút UK rozšíril právomoci AS UK napríklad o každoročné schvaľovanie rozdelenia štátnej dotácie fakultám a ďalším súčastiam UK a tiež o kontrolu ubytovacieho procesu na našich internátoch. Ďalšia významná kontrolná právomoc je kontrola hospodárenia s majetkom a finančnými prostriedkami UK. Keďže na fakultách kontrolu hospodárenia vykonávajú akademické senáty fakúlt, AS UK sa pod mojím vedením v aktuálnom funkčnom období zameria skôr na kontrolu hospodárenia nefakultných súčastí UK (ktoré senáty nemajú), a to je Vedecký park UK, Centrum ďalšieho vzdelávania UK, Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra – Mlyny UK a Vysokoškolský internát Družba UK, ako aj na kontrolu hospodárenia rektorátu. 

Až 40 % AS UK tvoria zástupcovia študentov jednotlivých fakúlt. Ako vnímate ich pozíciu v senáte? 

Prínos zástupcov študentov na zasadnutiach senátu je nespochybniteľný. Študenti ako predstavitelia mladej generácie sa totiž na problémy univerzity pozerajú z inej perspektívy než zamestnanci. Témy, s ktorými zástupcovia študentov v AS UK prichádzajú, sa týkajú najmä študentského života (študijné problémy, kvalita ubytovania vo vysokoškolských internátoch), ale aj vnímania postavenia UK na Slovensku a v spoločnosti vôbec. To je nesmierne dôležité. 

V súvislosti so 40 % zastúpením študentov sa však pravidelne opakuje otázka, či študenti nie sú v akademických senátoch „nadzastúpení“ a či naozaj vedia posúdiť širšie súvislosti otázok, o ktorých AS UK často rokuje. Inými slovami, či mladosť a nedostatok životných skúseností je alebo nie je na ujmu rozhodovania o vážnych otázkach pre UK ako celok alebo či študenti majú napríklad voliť rektora. Nedávno podobné otázky formuloval aj profesor Peter Moczo, bývalý prorektor UK, vo svojom výročnom príhovore pre Učenú spoločnosť Slovenska. Dovolím si ho odcitovať: „Je správne, aby o tom, kto bude dekanom alebo rektorom, mohla rozhodnúť študentská časť senátu? Pri všetkej úcte k študentom, z ktorých viacerí budú vynikajúcimi vedcami a učiteľmi, je akademická a profesionálna skúsenosť študentov dostatočná na takéto rozhodovanie?“  

Treba totiž priznať, že v priemere úroveň uchádzačov prichádzajúcich študovať na UK dlhodobo klesá, a to nielen po stránke vedomostí a študijných predpokladov, ale v mnohých prípadoch aj po stránke osobnostnej vyzretosti a schopnosti niesť bremeno zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Osobne chcem však veriť, že mandáty v súčasnom senáte získali naozaj skvelí a zodpovední mladí ľudia, ktorým nejde iba o nejaký kariérny postup, ale o vážny záujem o prácu v senáte, ako aj o skutočný osobný rast, ktorého znakmi sú znalosti, zodpovednosť, úcta, dôvera a chuť riešiť aj náročné problémy bez nároku na nejaké študijné výhody alebo postavenie.  

Právo voliť akademické samosprávne orgány patrí k výsadám akademickej slobody, napriek tomu len málo študentov túto možnosť využíva. Čím to podľa vás je? 

Domnievam sa, že to môže byť spôsobené tým, že študenti nedostatočne poznajú princípy fungovania akademickej samosprávy. Pritom prostredníctvom svojich volených zástupcov na úrovni UK a fakúlt môžu naozaj ovplyvniť množstvo vecí, napríklad podobu nových študijných poriadkov, ktoré sa aktuálne na fakultách pripravujú a schvaľujú, otázky spojené s ich ubytovaním, fungovaním internátov a pod. Touto cestou by som rada povzbudila všetkých študentov, ktorým nie je ľahostajný „osud“ ich fakúlt a celej UK, aby využívali svoje právo voliť a byť volený do akademických senátov, ale tiež, aby si boli vedomí toho, že nebudú zastupovať len seba osobne, ale komunitu mnohých svojich spolužiakov. V tomto duchu je preto potrebné povzbudzovať tak kandidátov, ako aj voličov. Univerzita totiž nie je firma, študent nie je v postavení zákazníka, ale aktívneho spolutvorcu akademického prostredia a člena širšej akademickej komunity.