Pri koronavíruse sme, našťastie, zareagovali pomerne rýchlo
Od vypuknutia epidémie na Slovensku je dennodenne v centre diania. Spolu s medikmi z našej univerzity stojí v prvej línii v boji s novým koronavírusom, ktorý už celé mesiace ochromuje svet. S docentkou Alexandrou Bražinovou, epidemiologičkou z Lekárskej fakulty UK, sme nielen zosumarizovali dôležité informácie o COVID-19 vrátane účinnej prevencie a karanténnych tipov, ale opýtali sme sa jej i na kolektívnu imunitu či očakávania spojené s druhou vlnou ochorenia, ktoré si vo svete vyžiadalo tisícky obetí.
Na začiatok si skúsme zadefinovať, čo ten koronavírus vlastne je, ako sa prenáša a prečo predstavuje takú hrozbu.
Poznáme viacero kmeňov koronavírusov, väčšina z nich spôsobuje časté ochorenia zvierat. U ľudí dlhodobo spôsobovali nevýznamné hnačkové ochorenia alebo postihnutie horných ciest dýchacích s príznakmi bežného prechladnutia.
V roku 2002 sa však zjavilo u ľudí najmä v Ázii veľmi nákazlivé a vo veľkej miere smrtiace ochorenie SARS (z angl. Severe Acute Respiratory Syndrome = ťažký akútny respiračný syndróm), ktoré spôsobil koronavírus označovaný SARS-CoV. V dôsledku tohto ochorenia zomrelo viac ako 700 ľudí. V roku 2012 sa na Strednom východe objavili prípady ochorenia dýchacích ciest MERS (z angl. Middle East Respiratory Syndrome Coronavirus), opäť spôsobené koronavírusom, označovaným ako MERS-CoV. Na to zomrelo postupne 450 ľudí.
V súčasnosti nás trápi koronavírus, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, vírus sa označuje SARS-CoV-2. Pôvodne sa vyskytoval len u zvierat, v roku 2019 sa mu však podarilo mutáciou tak zmeniť, že je schopný napádať ľudí a spôsobovať u nich respiračné ochorenie.
Prenáša sa kvapôčkovou infekciou, preto sa ľahko a rýchlo šíri. Je pre nás nebezpečný pre to, že je nový (preto ho označujeme ako nový koronavírus) – náš organizmus ho nepozná, zatiaľ o ňom nevieme všetko, nemáme účinný liek a nepoznáme presný priebeh ochorenia u jednotlivca a detaily šírenia v populácii.
Aký je z pohľadu epidemiológie rozdiel medzi koronavírusom a chrípkou?
Nový koronavírus sa rovnako ako chrípka šíri kvapôčkovou infekciou. Pri jednom zakašľaní vyprodukujeme až 3000 kvapôčok, pri kýchnutí ešte viac. Tieto môže blízko stojaci človek vdýchnuť, zachytávajú sa na povrchoch okolo nás, na oblečení či pokožke ľudí v našej blízkosti. Prenos tohto ochorenia je preto veľmi ľahký a rýchly. Najmenšie z týchto čiastočiek zostávajú vo vzduchu ešte niekoľko hodín. Okrem vdýchnutia sa môže človek nakaziť aj tak, že sa dotkne povrchov, ktoré sú kontaminované, čiže sú na nich zaschnuté kvapôčky s vírusmi, a potom si znečistenou rukou pretrie oči, nos či ústa.
To, ako sa epidémia šíri, závisí od toho, koľko ľudí každý infikovaný nakazí. Toto sa volá reprodukčné číslo, označované R0, je to priemerný počet ľudí, ktorých nosič vírusu nakazí.
COVID-19, ochorenie spôsobované novým koronavírusom, patrí medzi rýchlo sa šíriace ochorenia. R0 je pri ňom 2 – 4, čiže infikovaný vie nakaziť dvoch až štyroch ľudí, pri chrípke je to priemerne 1,3, čiže jeden infikovaný nakazí jedného ďalšieho človeka.
Ďalší dôležitý faktor určujúci rýchlosť šírenia epidémie je tzv. seriálový interval, ten je pri chrípke aj pri COVID-19 podobný – asi štyri dni. Je to doba od prejavenia sa príznakov u prvého človeka po prejavenie sa príznakov u druhého človeka, ktorého ten prvý infikoval.
Problém je, že ochorenie spôsobené novým koronavírusom prebieha často bez príznakov alebo len s veľmi miernymi príznakmi, pripomínajúcimi prechladnutie. Medzi najčastejšie patrí zvýšená teplota a suchý kašeľ, nádcha, sťažené dýchanie, bolesti svalov a kĺbov, bolesti hrdla. S takýmito príznakmi však človek zvyčajne nezostáva doma, ale pohybuje sa na verejnosti a vďaka spomínanej vysokej nákazlivosti tak ľahko nakazí ďalších ľudí. Navyše príznaky sa prejavia až po niekoľkých dňoch, zatiaľ čo človek je infekčný aj predtým, než sa prejavia, a môže tak ochorenie nevedomky šíriť.
Ďalší rozdiel v porovnaní s chrípkou je, že nový koronavírus zrejme vo väčšej miere napáda dolné dýchacie cesty a spôsobuje zápal pľúc, čo je nebezpečné najmä u rizikových skupín obyvateľov – starších ľudí, ľudí s chronickým ochorením (kardiovaskulárnym, onkologickým, cukrovkou, astmou a podobne) a ľudí so zníženou imunitou.
Pripomeňme si však, že väčšina prípadov ochorenia – až 80 % – sa prejavuje miernymi príznakmi, ktoré sa podobajú prechladnutiu, asi 15 % stredne závažnými až závažnými príznakmi a iba 5 % veľmi závažnými, ktoré vyžadujú urgentnú a intenzívnu zdravotnú starostlivosť. Veľmi závažné príznaky sú zlyhávanie dýchania či iných orgánov.
Zaznievajú domnienky, že s príchodom leta a teplejšieho počasia sa situácia zlepší. Je to len zbožné prianie alebo medzi teplom a šírením vírusu bola potvrdená kauzalita? Alebo inými slovami: vieme, či má koronavírus rovnako ako chrípka sezónny charakter?
Toto ešte nevieme. Sezonalita pri šírení nového koronavírusu doposiaľ nebola potvrdená a napriek tomu, že sa objavujú názory, že s príchodom teplého počasia by malo jeho šírenie spomaliť až ustať, už teraz vieme, že prípady nákazy sa objavujú aj v krajinách, kde je momentálne teplé počasie.
O účinnej prevencii toho už zaznelo veľa, ale nezaškodí si to zopakovať. Na čo by sme si mali dávať pozor?
Keďže sa nákaza šíri vzduchom, je potrebné minimalizovať pohyb na verejnosti, kde sa nachádzajú aj ďalší ľudia, ktorých môžem infikovať ja alebo ktorí môžu infikovať mňa. Ak sa už pohybujem medzi ľuďmi, musím si chrániť dýchacie cesty, čiže nos a ústa, a to rúškom, respirátorom, prípadne šatkou. Je potrebné si často umývať ruky a nedotýkať sa rukami tváre, aby sme zabránili prenosu z kontaminovaných povrchov na sliznicu očí, nosa či úst. Doma je potrebné zvýšiť dezinfekciu najčastejšie používaných povrchov – kľučiek, dverí, pultov, stoličiek atď.
Je dobré pripomenúť si, že momentálne sa všetci bojíme, že sa nakazíme od niekoho iného. Ukazuje sa však, že je účinnejšie, keď prístup otočíme: správajme sa všetci tak, ako by sme boli sami infikovaní, a snažme sa robiť všetko pre to, aby sme nákazu nešírili na iných.
Ako postupovať v prípade, že u seba vypozorujeme príznaky ochorenia? Je nevyhnutné ísť do nemocnice?
To závisí od príznakov. Ako som spomínala, môže sa stať, že ochorenie prebehne bez príznakov a často prebieha len s miernymi príznakmi, ktoré vyzerajú ako prechladnutie – nádcha, kašeľ, bolesť hrdla, teplota až horúčka, môže sa pridať bolesť svalov a kĺbov. Ak sú to takéto príznaky, liečba prebieha doma – ako pri prechladnutí či nekomplikovanej chrípke. Pokiaľ má človek možnosť sa na dva týždne s týmito príznakmi izolovať, nie je potrebné, aby sa niekde hlásil. Samozrejme, v prípade zhoršenia príznakov môže človek konzultovať liečbu telefonicky so svojím všeobecným lekárom a pri závažnom priebehu môže volať rýchlu zdravotnú pomoc na čísle 112 alebo 155.
Ako by sme sa mali zodpovedne správať v domácej karanténe, zvlášť ak zdieľame domácnosť s ďalšími ľuďmi?
Domáca karanténa znamená zdržiavať sa 14 dní doma, čo zodpovedá inkubačnej dobe ochorenia. Tá pri novom koronavíruse trvá od dvoch dní do dvoch týždňov, u väčšiny nakazených sa však príznaky prejavia po piatich až šiestich dňoch po kontakte s pozitívnou osobou. U niektorých to však môže byť trochu kratšie či dlhšie.
Karanténu nemusíme absolvovať v mieste trvalého bydliska, je to na každom, ako si to vie zariadiť. Z epidemiologického pohľadu ide o to, že potrebujeme, aby na tých odporúčaných či nariadených 14 dní bol človek niekde zatvorený, čím sa minimalizuje riziko, že sa nakazí on, ale i že on nakazí iných ľudí, ak je potenciálnym nosičom ochorenia. Ideálne je, ak je človek v mieste karantény sám, to je však často nereálne. V prípade, že zdieľa domácnosť s ďalšími ľuďmi, je potrebné dodržiavať niekoľko pravidiel. Dôležité je, aby sa členovia domácnosti od seba čo najviac izolovali, aby sa zabránilo prípadnému prenosu vírusu, čiže každý má samostatnú spálňu a pri pohybe v spoločných priestoroch má každý prekryté dýchacie cesty, čiže nos a ústa, a to rúškom alebo šatkou. Dôležitou prevenciou infikovania sa je časté dôkladné umývanie rúk dezinfekčným alebo obyčajným mydlom a časté, nárazové vetranie miestností. Predmety, ktoré sa v domácnosti často používajú, ako kľučky, ale i rôzne povrchy typu kuchynská linka, je potrebné dezinfikovať častejšie prípravkami s obsahom chlóru alebo alkoholu. Je vhodné používať jednorazové papierové a vlhčené utierky, každý člen rodiny má mať svoj vlastný uterák, vlastný riad a príbor. Každý člen rodiny by mal urobiť maximum pre to, aby k prípadnému prenosu ochorenia neprišlo. V prípade nevyhnutnej potreby môže jeden člen domácnosti vyjsť von – urobiť nákup, vyniesť smeti, vyvetrať psa a podobne. Nie však ten, čo má tzv. štátom nariadenú karanténu, čiže po príchode zo zahraničia, alebo karanténu nariadenú regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Vhodné je ísť do obchodu v čase, keď tam nie je veľa ľudí, a pobyt vonku minimalizovať.
Okrem toho je potrebné sledovať svoj zdravotný stav, a ak sa objavia príznaky ako horúčka, kašeľ, dýchavičnosť, je potrebné kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva a ten rozhodne o potrebe odberu vzorky na test na prítomnosť nového koronavírusu.
Vyhlásenie mimoriadnej situácie so sebou prinieslo zákaz organizovania verejných podujatí, zatváranie letísk, škôl, sociálnych a kultúrnych zariadení, barov, reštaurácií... Malí i veľkí študenti sú doma, viaceré inštitúcie a firmy prešli na home office. Nikto z nás momentálne nevie, koľko to bude trvať. Ľuďom sa radí, aby nerobili paniku, no čo to presne znamená? Majú ísť do obchodu a zásobiť sa alebo nie? Majú sa doma zabarikádovať a rezignovať na akýkoľvek kontakt s okolím? Resp. aké chyby podľa vás ľudia v tejto situácii – možno aj pod vplyvom paniky – najčastejšie robia? A ako zvládnuť túto spoločenskú izoláciu, na ktorú nie sme zvyknutí?
Áno, je to veľmi ťažká situácia. Je však potrebné vydržať, sledovať nariadenia vlády a krízového štábu a dôsledne ich dodržiavať. Zásobovať sa vo veľkom nie je potrebné, zatiaľ sú obchody otvorené, ale vždy je dobré mať zásoby na týždeň-dva. Môže sa stať, že človek zostane doma chorý, prípadne sa situácia zmení, predĺži sa karanténa a obmedzia sa otváracie hodiny v obchodoch.
Chyba, ktorú už teraz vidíme, je, že ľudia, ktorí nie sú v povinnej karanténe (a možno aj niektorí z tých, čo sú), chodia von do prírody a nedodržiavajú základy prevencie pred nákazou. Občas vyjsť na čerstvý vzduch a slnko je vhodné, je však potrebné zabezpečiť, aby človek neprišiel do priameho kontaktu s inými ľuďmi, aby sa nedotýkal potenciálne kontaminovaných povrchov, aby sám neinfikoval verejné plochy. Čiže je potrebné aj vonku nosiť rúško či šatku, ktorými prekryjeme nos a ústa, dať si ich dolu môžeme len na odľahlých miestach, kde naozaj nikto nie je. Ďalej po návrate domov si treba poriadne umyť ruky, prípadne aj počas pobytu vonku príručným dezinfekčným gélom, ak sa dotýkame povrchov, ktoré môžu byť infikované – ako napríklad preliezačky, brány, dvere, výťahové gombíky a podobne.
Otázke, ako zvládnuť túto spoločenskú izoláciu, sa už začínajú venovať odborníci – psychológovia, psychoterapeuti. Je dobré, že zverejňujú rady a návody. Základom je zostať aktívny, urobiť si denný režim, venovať sa činnostiam, ktoré ma bavia a zároveň sú prospešné pre zdravie. Tiež je dôležité neizolovať sa úplne, byť v kontakte s blízkymi prostredníctvom telefonátov a e-mailov.
Dá sa vôbec určiť, aká situácia musí nastať, aby sme si mohli povedať, že to máme pod kontrolou a môžeme sa vrátiť do bežnej „prevádzky“? Alebo inak: dá sa predpovedať, v akom štádiu ochorenia sa momentálne nachádzame?
To je veľmi ťažké predpovedať. Bolo už zverejnených viacero možných scenárov. Ak by sme nerobili tie reštriktívne opatrenia, šli by sme rýchlou cestou, za pár mesiacov by bola celá populácia infikovaná, mali by sme veľa vážne chorých a tiež veľa úmrtí. To by bola obrovská záťaž na zdravotníctvo a tragický dopad na spoločnosť. My sme si, našťastie, zvolili scenár rýchlych, už v počiatkoch zavedených preventívnych opatrení, ako je povinná karanténa, odporúčaná práca z domu, obmedzenie združovania sa na verejnosti, povinnosť nosiť vonku rúška a ďalšie. To je veľmi rozumný prístup, ako sa ukazuje pri porovnaní s krajinami, kde takéto obmedzenia zaviedli v neskoršom štádiu epidémie. Šírenie infekcie novým koronavírusom sa tým v populácii spomalí, bude menej infikovaných než pri prvom scenári a tým aj menej závažných dôsledkov a úmrtí, menšia záťaž pre urgentnú starostlivosť. Znamená to však, že to celé potrvá dlhšie. Teraz sme ešte stále len v štádiu narastania počtu prípadov, nevieme, kedy príde vrchol a postupné zmenšovanie počtu pribúdajúcich prípadov. Ako dlho to celé potrvá, to nikto povedať nevie. Určite mesiace.
Niektoré krajiny v boji s koronavírusom minimálne spočiatku razili inú, menej reštriktívnu taktiku, odvolávajúc sa na budovanie kolektívnej imunity. Ako kolektívna imunita vlastne funguje? A dáva takýto postup v prípade boja s vírusovým ochorením, na ktoré momentálne neexistuje vakcína, z pohľadu epidemiológie zmysel?
Kolektívna imunita sa dá získať dvomi spôsobmi – jeden je, že väčšina populácie sa infikuje daným patogénom, v tomto prípade novým koronavírusom, a ten sa postupne z populácie vytratí, lebo bude preň stále ťažšie sa šíriť, nájsť si nového hostiteľa. Je pravda, že u väčšiny ľudí by bol priebeh mierny alebo by mali len stredne závažné príznaky. Bolo by však aj veľa prípadov s ťažkým priebehom ochorenia, čo by systém zdravotníctva nestíhal zvládať, a tak by bolo aj veľa úmrtí. To určite nechceme. Druhá možnosť získania kolektívnej imunity je zaočkovanie väčšiny populácie, vakcína proti koronavírusu však ešte nie je k dispozícii.
Čoraz častejšie sa začína spomínať aj druhá vlna koronavírusu, ktorá by mohla prísť na jeseň. Predpokladáte to? Resp. je to naozaj tak, že obavy z ďalšieho šírenia tohto ochorenia nadobro umlčí len účinná vakcína?
Je ťažké čokoľvek predpovedať, keďže ide o nový patogén a nepoznáme všetky detaily jeho šírenia v populácii. Podľa situácie v iných krajinách, kde táto epidémia vznikla skôr, však vidíme, že budeme musieť byť veľmi opatrní pri uvoľňovaní reštrikcií, ako je povinná karanténa, zatvorenie škôl, prevádzok, verejných podujatí, povinnosť nosiť rúška. Musíme byť disciplinovaní a počúvať odborníkov.
Alexandra Bražinová
V r. 1996 absolvovala štúdium na 3. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Následne nastúpila na doktorandské štúdium na Lekárskej fakulte UK, ktoré úspešne ukončila ziskom titulu PhD. zo sociálneho lekárstva v r. 2003. V r. 2017 bola menová za docentku na 3. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V súčasnosti pôsobí na Ústave epidemiológie LF UK a na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave. Špecializuje sa na epidemiológiu, ochranu a podporu zdravia. Je autorkou a spoluautorkou mnohých vedeckých publikácií a členkou viacerých národných i medzinárodných expertných skupín a odborných spoločností.
Erika Hubčíková