Čím sa riadiť pri výbere vhodného kandidáta?
Každý občan má vnímať volebné právo ako jednu zo svojich občianskych slobôd, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že žijeme v spoločenstvách, ktoré tvoríme ako vzťahové/spoločenské tvory svojimi vedomými a dobrovoľnými rozhodnutiami. Uplatnením volebného práva sa zúčastňujeme nepriamym, no aktívnym spôsobom na budovaní (demokratického) spoločenstva. K zvolenému kandidátovi sa má každý občan správať s primeranou úctou, ktorá vyplýva z úradu, do ktorého bol zvolený.
Právo voliť obsahuje v sebe aj povinnosť zúčastniť sa (parlamentných) volieb, ktorá občana zaväzuje vo svedomí minimálne vtedy, ak proti dobrému (vhodnému) kandidátovi stojí nedôstojný protivník. Nedôstojného kandidáta môže občan voliť len vtedy, aby zabránil voľbe ešte horšieho. Nikto nemôže tvrdiť, že jeho hlas nemá žiadnu váhu.
Každý občan má voliť podľa svojho správne formovaného svedomia. Kresťan katolík sa má vo svojej voľbe viesť Božím slovom (evanjeliom) a usmerneniami sociálnej náuky katolíckej cirkvi, ktorá priamo nezasahuje ani do volieb, ani do politiky. Každý občan má voliť takého kandidáta, ktorý vyniká bezúhonným mravným charakterom, žije čestne a spravodlivo. Neubližuje druhým, neklame, nekradne, žije v usporiadaných vzťahoch. Takýto kandidát predstavuje záruku, že bude v politike skutočne konať a rozhodovať pre spoločné/všeobecné dobro. Toto dobro v sebe zahŕňa súčasne: rešpektovanie dôstojnosti každej ľudskej osoby a jej práv, rešpektovanie práv jednotlivých spoločenstiev (manželstva a rodiny, národa, etnika a pod.), celkový rozvoj jednotlivcov a spoločenstiev, verejný poriadok a pokojné spolunažívanie. Toto sú základné kritériá na rozlíšenie vhodného kandidáta, ktorými by sa mali vo voľbách riadiť nielen kresťania.
Michal Vivoda, teológ, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK