Na Univerzite Komenského o holokauste a extrémizme
Holokaust a extrémizmus. Naozaj sme sa poučili z dejín? Seminár s týmto názvom zorganizovali dňa 29. novembra 2017 na pôde najstaršej slovenskej univerzity Právnická fakulta UK, Filozofická fakulta UK a Izraelské veľvyslanectvo na Slovensku. Na podujatí sa zúčastnil aj prezident Slovenskej republiky Ing. Andrej Kiska.
Erudovaní odborníci z Univerzity Komenského, Múzea Yad Vashem v Jeruzaleme a Európskeho židovského kongresu objasnili príčiny a priebeh holokaustu na Slovensku a v Európe, dôvody radikalizácie spoločnosti a vysvetlili právne možnosti boja proti extrémizmu.
"Sloboda a demokracia nie sú automaticky garantovanými hodnotami. Je na nás, aby sme ich chránili a rozvíjali. Stretávame sa na našej akademickej pôde aj v zmysle slov Jána Amosa Komenského, ktorého meno nesie v názve naša univerzita - školy sú dielne ľudskosti -, aby sme čo najkomplexnejšie rozumeli histórii a vyvarovali sa tak možnému opakovaniu jej nehumánnych a tragických dôsledkov. Univerzity prispievajú do svetovej pokladnice poznania, ale sú aj dôležitým centrom ľudskosti, hlbokých morálnych a etických hodnôt," povedal na otvorení rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.
Účastníkov seminára pozdravil aj izraelský veľvyslanec Zvi Aviner Vapni: "Dnešok je pre nás veľmi výnimočným dňom, hoci sme to takto ani neplánovali. Presne dnes je tomu 70 rokov, čo OSN prijalo rezolúciu č. 181, vďaka ktorej vznikol Izraelský štát. Stalo sa tak aj vďaka podpore Československa," vyzdvihol veľvyslanec na margo udalostí z 29. novembra 1947. "Československo stálo na správnej strane dejín a sme za to vďační," dodal izraelský veľvyslanec.
"Dnešný odborný seminár je pre mňa dôkazom toho, že si uvedomujeme, že situácia v spoločnosti sa mení. Na sociálnych sieťach, vo verejnej diskusii, v politickom dialógu sa stretávame so spochybňovaním alebo popieraním ústavných princípov," upozornila verejná ochrankyňa práv prof. JUDr. Mária Patakyová, PhD. "Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že na pôde Univerzity Komenského v Bratislave sa zachováva historická pamäť, umožňuje a chráni sa otvorená akademická diskusia," dodala ombudsmanka.
Dôležitosť témy podporil svojou účasťou aj prezident SR Ing. Andrej Kiska: "Prečo by sme o holokauste mali hovoriť a pripomínať si ho, je, že by sme nikdy nemali dovoliť, aby sa takáto minulosť stala budúcnosťou našich detí." Extrémizmus podľa hlavy štátu často vzniká aj ako prejav vzdoru: "Ľudia sa k extrémizmu uchýlia ako k preukázaniu sklamania, hnevu či frustrácie z toho, ako spoločnosť funguje. Preto stále vyzývam, aby nám extrémizmus nerástol, že je úlohou každého z nás, ktorému záleží na rozvoji našej krajiny, aby sme vo svojom okruhu uvažovali o tom, ako môžeme pomôcť. Najväčšiu silu majú politici. Je to však aj úloha cirkvi. Ale i úloha pre učiteľov, profesorov, akademickú obec, aby vysvetľovali mladým ľuďom, aby už aj deti na základných školách vedeli o tom, ako má vyzerať krajina, čo je dobro a čo zlo," apeloval prezident SR.
V prvej časti seminára Holokaust: transporty smrti, deportácie Židov a cesta k ľudáckemu režimu vystúpili Joel Zisenwine z Múzea Yad Vashem, doc. Mgr. Miroslav Lysý, PhD., z Právnickej fakulty UK a prof. PhDr. Eduard Nižňanský, CSc., z Filozofickej fakulty UK. V druhej časti o súčasnom extrémizme, antisemitizme, ich príčinách a možnostiach trestať zločiny predniesli príspevky prof. PhDr. Darina Malová, PhD., z Filozofickej fakulty UK, Benjamin Fischer z Európskeho židovského kongresu a doc. JUDr. Eduard Burda, PhD., z Právnickej fakulty UK.
Bližšie informácie prinesieme v januárovom čísle časopisu Naša univerzita.
Viac fotografií nájdete na Facebooku UK.