Analýza siete defibrilátorov u nás ukázala nedostatky
Na Slovensku máme prvú komplexnú analýzu situácie s automatickými externými defibrilátormi. Jej autorom je Adrián Fabiny z Kliniky urgentnej medicíny a medicíny katastrof Lekárskej fakulty UK. Vyplýva z nej, že hoci samotných prístrojov máme dostatok, problémom je ich typ a umiestenie. Štúdiu v januári 2026 uverejnili Bratislavské lekárske listy (Bratislava Medical Journal), najstarší odborný medicínsky časopis u nás.
Adrián Fabiny vyučuje študentov všeobecného lekárstva predmety prvá pomoc a urgentná medicína. Osem rokov pracoval v posádke záchrannej zdravotnej služby, vďaka čomu má bohaté skúsenosti s kardiopulmonálnou resuscitáciou (resuscitáciou osoby s náhlym zlyhaním dýchania a krvného obehu). „Pri použití defibrilátora rozhodujú minúty. Defibrilátory na verejných miestach by mal preto každý laik vedieť rýchlo nájsť a okamžite použiť u akéhokoľvek pacienta. Vo svojej analýze som zisťoval, či je to v praxi naozaj tak,“ hovorí.
Zákonná povinnosť pre obce
Zákon z roku 2023 uložil všetkým obciam nad 500 obyvateľov povinnosť zabezpečiť automatický externý defibrilátor (AED) a umiestniť ho na verejne dostupnom mieste. Tento termín uplynul koncom roka 2024. Vďaka tomu je dnes na Slovensku evidovaných 4 484 zariadení v Národnom registri AED, ktorý spravuje Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. Ak niekto kontaktuje tiesňovú linku 155 alebo 112, operátor ho dokáže okamžite nasmerovať k najbližšiemu AED.
Zamknuté, nevyhrievané, ťažko dostupné
Analýza Adriána Fabinyho však odhalila viacero nedostatkov. Až 28 % defibrilátorov nie je dostupných nepretržite (24/7). Väčšina zariadení (57,5 %) sa nachádza v interiéroch budov, kým v exteriéri je umiestnených len 35,8 %. Mobilné prístroje vo vozidlách tvoria 5,1 %, no chýbajúce GPS sledovanie znemožňuje operátorom ich efektívne využitie. Zároveň je len 54 % vonkajších AED umiestnených vo vyhrievaných skrinkách; zvyšným hrozí vplyvom mrazu zlyhanie batérií či elektród. „Medzinárodné odporúčania ERC 2025 zdôrazňujú, že prístup k AED musí byť bezprekážkový. U nás je však 7 % zariadení zabezpečených mechanickým zámkom. Záchranca tak musí operátora tiesňovej linky žiadať o kód, čo predstavuje zdržanie a krok navyše. V mrazoch navyše tieto zámky zlyhávajú, čím sa AED stáva úplne nedostupným,“ vysvetľuje doktor Fabiny.
Keď obce dostali zákonom povinnosť defibrilátory umiestniť tak, aby boli občanom dostupné), vybrali miesto podľa vlastného uváženia, pretože zákon neurčil žiadne štandardy. „Zistil som, že pri ich umiestňovaní nemyslíme na deti ani na telesne znevýhodnené osoby, ak by potrebovali poskytnúť prvú pomoc. Videl som verejne dostupný defibrilátor umiestnený vo výške skoro dva metre nad zemou, kam mnoho ľudí nedočiahne,“ opisuje svoje prieskumy v teréne.
Jedným z najzavážanejších zistení prieskumu je nízky počet prístrojov, ktoré disponujú detským režimom. Z tých, ktoré sú dostupné nepretržite, je to len 4,9 %.
Lepšie definované pravidlá
Adrián Fabiny verí, že dáta z jeho výskumu pomôžu lepšie nastaviť pravidlá, napríklad prostredníctvom novelizácie príslušného zákona. „AED predstavujú pre obce povinný náklad, a to nie malý. Zakúpenie prístroja stojí od 1 800 do 4 000 eur, pričom batéria v hodnote približne 350 eur vydrží štyri roky a následne sa musí vymeniť. Zákon však nestanovil základné štandardy pre ich typ, umiestnenie ani označovanie. Ak už máme zákonom stanovenú povinnosť vybudovať hustú sieť AED, prístroje by mali byť vhodné pre celú populáciu a nikoho nediskriminovať,“ hovorí.
Vo výskume plánuje pokračovať priestorovou analýzou. Chce zistiť, či sa prístroje nachádzajú na miestach s reálnym výskytom náhleho zastavenia obehu. „Cieľom je, aby AED nechýbali tam, kde je dojazd záchrannej zdravotnej služby dlhší. Nemali by sa kumulovať na miestach, kde nie sú až také potrebné či už preto, že je tam záchranná zložka veľmi rýchlo, alebo sa tam prípady zástavy srdca štatisticky nevyskytujú,“ vysvetľuje Fabiny.
Barbora Tancerová