Veda je o uspokojovaní túžby po poznaní
„Veda je zamestnanie, pri ktorom sa tešíte v pondelok do práce,“ tvrdí uznávaná vedkyňa Andrea Madarásová Gecková z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede, ktorý si pripomíname od roku 2016 a ktorý pripadá na 11. februára, sme sa rozhodli opýtať niekoľkých vedkýň z Univerzity Komenského, čo pre nich znamená veda a či sú podľa nich na Slovensku dobré podmienky pre kvalitnú vedu.
Andrea Madarásová Gecková, vedkyňa, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK
Čo pre Vás znamená veda?
Veda je pre mňa jeden zo spôsobov poznávania. Má svoje pravidlá, ktoré ak sa dodržia dávajú výsledkom takéhoto poznávania špecifickú váhu, umožňujú nám budovať naše porozumenie svetu. S veľkou pokorou k umeniu, k veľmi rozmanitej skúsenosti ľudí v rôznom veku, v rôznom kontexte si stále pripomínam, že to je len jeden zo spôsobov poznávania. Zhodou okolností je náplňou môjho povolania, čo mi umožňuje byť na výprave do neznáma každý deň. V kombinácii s faktom, že to znamená prácu s mladými ľuďmi prahnúcimi rozvinúť svoj potenciál, plnými energie, ktorá nabíja, je to zamestnanie, pri ktorom sa tešíte v pondelok do práce. Pre mňa osobne je to aj spôsob, ako sa postaviť na stranu tých, ktorí sú v núdzi, ako pretaviť ich hlas do dôkazov, argumentov, ktoré prinášajú viac porozumenia, viac láskavosti do našich životov. Umožňuje byť súčasťou širokej medzinárodnej komunity špičkových odborníkov, ktorí sú často inšpirujúcimi a vzácnymi ľuďmi a byť súčasťou takejto siete ma utvrdzuje v tom, že máme nádej.
Sú podľa Vás na SR dobré podmienky pre vedeckú činnosť?
To je otázka, na ktorú sa očakáva dlhý žalospev. Ale to už za mňa urobili iní a oveľa kvalifikovanejšie. Stále sa tu rodia a dospievajú ľudia s obrovským potenciálom, ktorých odhodlanie prejde skúškami a ktorí sa musia vypracovať v tak náročných podmienkach, že ak to zvládnu, potom dokážu nemožné. Nie, nemalo by to tak byť a to, k tomu, čo nám je darované sa správame macošsky, vyháňame ich z tejto krajiny a robíme im to tak ťažké, že k nám môžu chodiť na stáž z NAVY SEALS. Prežívajú to aj vďaka tomu, že tu stále existujú ostrovčeky normálnosti, ktoré sa snažia vytvárať ochranné bubliny, udržiavať väzby na medzinárodné komunity a bojovať s veternými mlynmi o prežitie. Erikom Eriksonom popísaný konflikt generativity vs. stagnácie je zápasom, ktorého výsledok rozhodne o osude tohto národa.
Daniela Ostatníková, vedkyňa a lekárka, Lekárska fakulta UK
Čo pre Vás znamená veda?
Veda je o uspokojovaní túžby po poznaní. A v medicíne aj o hľadaní odpovede na otázky ako lepšie a účinnejšie podporiť naše telesné a duševné zdravie a ako lepšie a účinnejšie liečiť a vyliečiť choroby bez vážnych vedľajších negatívnych účinkov. Je to beh na dlhé trate pre celosvetovú vedu, ktorej sme súčasťou.
Sú podľa Vás na SR dobré podmienky pre vedeckú činnosť?
Na Slovensku sa veda všeobecne borí s mnohými úskaliami a prekážkami. Ale nič dobré a správne sa neudeje o chvíľu a bez námahy a to nás zoceľuje a drží v mentálnej pohotovosti. Verím v silu kolektívu. Bola by som rada, keby mohla byť veda a vedecká práca u nás na Slovensku viac atraktívna pre múdrych, zvedavých, trpezlivých a poctivých mladých ľudí. Dobré tímy, t. j. kritická masa kreatívnych jedincov, ktorí zanietene riešia spoločný problém, sú predpokladom pre radosť z vedeckého bádania a tým aj pre úspešne riešenie vedeckých výziev.
Jana Plevková, vedkyňa, Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine
Čo pre Vás znamená veda?
Veda je pre mňa spôsob spoznávania sveta. Hľadania odpovedí na otázky, ktoré môžu a majú v zásade zlepšiť kvalitu života ľudí. Keďže sa pohybujem vyše 20 rokov v oblasti medicínskeho výskumu, veda je pre mňa nástrojom zlepšovania možností prevencie, diagnostiky a liečby chorôb. V čase spochybňovania vedeckých poznatkov je pre mňa veda aj metaforou objektivity, nakoľko využíva presne definované metódy v presne definovaných podmienkach. Je to pre mňa aj umenie správneho kladenia otázok a spôsob uvažovania istej, mne veľmi blízkej komunity ľudí s prirodzenou zvedavosťou a túžbou po poznaní. Mnohí kolegovia, lekári sa zaujímajú ako vedci aj o iné vedné odbory – čo je presne dôkazom ich „esencie vedca“ – je to otvorenosť k inováciám a podpora vedeckej komunity ako takej, či už sa venuje skúmaniu vesmíru, psychológie, hudby, či technológií.
Sú podľa Vás na SR dobré podmienky pre vedeckú činnosť?
Vedecká činnosť na Slovensku zápasí s mnohými problémami. Vidíme sami, že entuziazmus vedcov sa denno-denne konfrontuje s nedostatkom financií a administratívnymi procesmi, ktoré ja osobne vnímam ako veľmi zaťažujúce. Problémom slovenskej vedy sú aj „kolegovia“, ktorí naháňajú tituly za každú cenu a konajú v rozpore s etickým kódexom, ktorý ako vedci máme nasledovať. Vytvárajú tým precedensy, ktoré nie sú dobrým príkladom pre novú generáciu mladých vedcov. Problémom vedy na Slovensku je aj postoj niektorých politikov, ktorí by mali ako autority štátu verejne deklarovať, že dôverujú slovenskej vede a vedcom a ostro sa vyhraniť voči informáciám, ktoré sú nevedecké, nechcem ich rovno nazvať konšpiračné. Ja som nenapraviteľný optimista a preto by som chcela hlavne vyzdvihnúť, že slovenská veda má neskutočný potenciál v podobe mladých ľudí, talentovaných, zanietených, mnohí z nich sa venujú vedeckej činnosti na stredných a vysokých školách už počas štúdia a týchto ľudí je potrebné podporiť. Nielen materiálne a finančne, ale hlavne príkladom, pozitívnou motiváciou, medializáciou ich úspechov a vytvorením prostredia (komunity), kde budú ich inovatívne postupy akceptované a rovnako tak budú akceptovaní a ohodnotení aj oni /ony ako osobnosti – to sú v mojom ponímaní „influenceri“, ktorých by mali mladí nasledovať.
Katarína Gubíniová, vedúca Katedry marketingu a obchodu, Fakulta managementu UK
Čo pre Vás znamená veda?
Veda pre mňa osobne znamená nekonečné možnosti objavovania, hľadania odpovedí na otázky, na ktoré máme pocit, že ich poznáme, ale opak je pravdou. Tým sa človek neustále posúva dopredu, získava nové poznatky a nadhľad. Ďalším rozmerom vedy je v prepájaní oblastí, ktoré zdanlivo nesúvisia a výsledkom, môže byť vytváranie príležitostí pre spoluprácu – na Univerzite Komenského v Bratislave napríklad medzi Fakultou managementu a Právnickou fakultou alebo Farmaceutickou fakultou.
Sú podľa Vás na SR dobré podmienky pre vedeckú činnosť?
Z hľadiska podmienok pre vedeckú činnosť som presvedčená, že na úrovni univerzity a fakulty podmienky vytvorené sú, z hľadiska širšieho kontextu má každý svoje vlastné, nie vždy výlučne pozitívne skúsenosti. Druhé „miesto“, kde okrem pracoviska musia byť vytvorené vhodné podmienky pre vedeckú prácu, je rodina. Mám to šťastie, že tam tú podporu mám tiež a som úprimne rada, že v tejto oblasti je snaha o zvyšovanie povedomia o podpore rodiny. Nedá mi ako milovníčke kníh nespomenúť fakt, ako som úprimne rada, že aj na Slovensku vychádzajú knižky, ktoré deti od útleho veku vedú k potrebe chápať význam a postavenie žien vo vede (Andrea Kellö Žačoková – Príbehy výnimočných žien z našej histórie alebo Maria Isabel Sanchez Vegara – Marie Curie).
Radka Rosenbergová