Prekladať Dobšinského so študentmi bolo skvelé, hovorí hispanista Ulašin
Rozprávky Pavla Dobšinského oslovujú už generácie čitateľov. Hoci čerpal najmä z gemerského a malohontského folklóru, jeho rozprávky už dávno prekročili hranice Slovenska. Na knižnom preklade do španielskeho jazyka spolupracovali aj študenti a študentky pod vedením prof. Bohdana Ulašina z Katedry romanistiky Filozofickej fakulty UK (FiF UK).
Preklad do španielčiny však priniesol viacero výziev. Študujúci na UK museli napríklad riešiť, ako preniesť nárečové výrazy, špecifickú atmosféru a kultúrne nuansy tak, aby si príbehy zachovali svoju jedinečnosť. Spolupracovali pritom so svojimi rovesníkmi v Španielsku. Dve zbierky rozprávok sú dnes ďalším dôkazom toho, že dobré príbehy o boji dobra a zla dokážu osloviť čitateľov bez ohľadu na jazyk či krajinu.
Na ceste za prvou antológiou rozprávok
Nápad prekladať rozprávky priniesol ešte v roku 2000 španielsky lektor, Miguel Navarrete, ktorý istý čas pôsobil na FiF UK. Navrhol, aby sa na hodinách umeleckého prekladu pracovalo na projekte, ktorý bude mať reálny dosah. Jeho nápad začali na katedre romanistiky premietať do reality v roku 2010. „Využil som to, že na Univerzite Complutense v Madride, kde sa vyučovala slovenčina, bola slovenská lektorka, Zuzana Fráterová. Keďže sme sa poznali, dohodli sme sa, že Miguelov nápad obnovíme so snahou, aby preklad vyšiel aj knižne,“ hovorí vedúci Katedry romanistiky FiF UK, Bohdan Ulašin.
Prácu rozdelili medzi dve skupiny študentov a na preklade spolupracovali slovenskí španielčinári v Bratislave a španielski slovakisti v Madride. Študenti si texty vymieňali a vzájomne sa pod dozorom pedagógov redigovali.
Dostali sa tak ku klasickým príbehom, ako napr. Popolvár najväčší na svete, Lomidrevo, Zlatá podkovka, O troch grošoch, Soľ nad zlato, i k ďalším tradičným rozprávkam, ktoré poznali od detstva. Španielski slovakisti mali z práce na preklade zmiešané pocity, bolo to pre nich veľmi ťažké, pretože jazyk odrážal reálie tradičného predmoderného sveta, ktoré nepoznali. „Mladí ľudia často nemali v pasívnej slovnej zásobe starobylé výrazy, na druhej strane sa im však rozprávky veľmi páčili,“ dodáva Ulašin.
V tejto fáze sa do projektu zapojila aj slovakistka pôsobiaca v Madride Valéria Kováčová Rivera de Rosales, ktorá pomohla s výberom vydavateľstva. Prvá zbierka, ktorá obsahovala 16 rozprávok, sa stávala realitou. „Už bolo načase. V tom čase už existovali preklady do francúzštiny, nemčiny, holandčiny a dokonca aj do exotickejších jazykov, ako napr. osetčina, kirgizština, čínština či tatárčina. Španielčina ako veľký svetový jazyk medzi nimi chýbala, a tak sme v roku 2012 tento dlh konečne napravili,“ vysvetľuje hispanista. Na záver prešli texty ešte dôslednou jazykovou revíziou a úpravou vo vydavateľstve. Študenti dostali spätnú väzbu, keď videli finálny produkt a mohli si ho porovnať s pôvodným prekladom.
Vydavateľ čakal, ako na dielo zareaguje španielsky trh, keďže bola ešte kríza a ľudia šetrili, no našťastie sa kniha relatívne dobre predávala. Začalo sa preto uvažovať o vydaní druhého dielu.
Prekladateľské úskalia Dobšinského rozprávok
Druhý diel vyšiel až v roku 2023 a obsahoval 14 rozprávok, napr. Janko Hraško, Chudobných rodičov syn, Zlatý kľúčik, Smrť kmotra, Zázračný lekár, Nebojsa a pod. Niektoré z textov pochádzali ešte z predchádzajúcej fázy študentského prekladu, keďže do prvého dielu sa všetky nezmestili. O preklad sa tentoraz postaral vedúci projektu Bohdan Ulašin.
Pôvodné texty často obsahovali nárečové prvky, ktoré mu sťažovali preklad. Stredoslovenské výrazy musel neutralizovať, pretože v španielčine neexistuje ekvivalentná zbierka, ktorá by kanonizovala jazyk rozprávok tak, ako to urobil Dobšinský u nás v 19. storočí. „V Španielsku síce majú rozprávky z rôznych regiónov, ale nemajú takú ucelenú zbierku, ktorá by sa dala porovnať s Dobšinským, Grimmovcami v Nemecku alebo Afanasjevom v Rusku.“
Ďalším problémom boli kultúrne špecifiká a archaizmy, ako napr. halušky, valaška a pod., a pri prekladoch sa tiež museli vysporiadať s vlastnými menami, ktoré sú hovoriace alebo motivované, ako Lomidrevo, Valibuk, Brezeň, Lipeň. Napokon ich preložili, hoci sa im nie vždy podarilo zachovať ich poetickosť.
Do oboch knižných zbierok na konci Ulašin pridal rozbor rozprávkových motívov podľa medzinárodnej klasifikácie ATU (Arne-Thompson-Uther), ktorý mal u čitateľov pozitívnu odozvu. Rozprávkové motívy putovali spolu s rozprávačmi po celom svete, takže mnohé z tých, ktoré považujeme za slovenské rozprávky, sú zdieľané v celej Európe aj mimo nej. V rozprávkach nájdeme aj motívy z Tisíc a jednej noci a z iných častí sveta. Pri porovnávaní španielskeho a slovenského rozprávkového fondu B. Ulašin zistil, že existuje viacero podobných rozprávok. „Napríklad naše Tri citróny majú španielsky ekvivalent Tres naranjas (Tri pomaranče), Lomidrevo má ekvivalent v španielskej rozprávke Juan el Oso (Janko Medveď), Hadogašpar koreluje s rozprávkou María a Jašteričí princ (La joven María y el príncipe lagarto), Myšacia bundička so španielskou Troje šiat (Los tres trajes) a Nebojsa s Juan Sin Miedo,“ vysvetľuje.
Od prekladu k rozprávaniu príbehov
Vďaka vydaniu rozprávok sa dostal k jednému z najväčších rozprávačských festivalov na svete a pozvali ho na Maratón rozprávania príbehov v španielskej Guadalajare. „V roku 2012 na podujatie potrebovali vďaka veľkému európskemu projektu účastníkov z každej členskej krajiny EÚ. U nás rozprávanie príbehov nie je také rozvinuté ako napríklad vo Francúzsku, Španielsku či Taliansku. Natrafili na moje meno, skontaktovali ma a odvtedy som začal pravidelne rozprávať príbehy po španielsky pre tamojšie publikum.“
Niektoré Dobšinského rozprávky si medzitým viacerí rozprávači zaradili do svojich repertoárov. Moderní rozprávači majú vďaka prekladom možnosť vyberať si z celosvetového repertoáru, takže okrem japonských, polynézskych a afrických rozprávok rozprávajú aj slovenské rozprávky. Španielska televízia a rozhlas zaradili čítania týchto rozprávok do vysielania. „Pred pár rokmi sme získali aj európsky projekt Creative Europe, v rámci ktorého sme pripravili divadelné predstavenie so slovenskými príbehmi a odohrali sme ho v Španielsku, Francúzsku a u nás v Moyzesovej sieni v Bratislave,“ hovorí.
V španielskom jazyku doteraz vyšlo 30 rozprávok od Pavla Dobšinského. „Je ešte veľa krásnych kúskov, ktoré by bolo škoda nepredstaviť potenciálnemu trhu s veľkosťou pol miliardy ľudí, pre ktorých je španielčina prvým jazykom,“ dodáva B. Ulašin na záver.
Eva Kopecká