Podcast Komunita – Matúš Hyžný: Kosti mladých tyranosaurov sú väčšinou v súkromných rukách, veda sa k nim nevie dostať
Súkromní zberatelia sa v ostatných rokoch čoraz viac zaujímajú o starodávne predmety. Patria medzi ne aj vzácne skameneliny dinosaurov. Vďaka rastúcej popularite týchto vyhynutých zvierat sa objavujú aj prípady, keď sa za milióny dolárov vydražia celé kostry. Pomáha to však vede? A čo ak sa pri predaji fosílií dinosaurov navyše porušia zákony krajiny exportu? Na tieto aj ďalšie otázky sme hľadali odpovede s docentom Matúšom Hyžným z Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zhovárala sa s ním Eva Kopecká.
Filmový trhák Jurský park, ktorý sme videli pred viac ako 30 rokmi, svojimi hrdinami zmenil nielen svetovú kinematografiu, ale aj vnímanie dinosaurov laickou verejnosťou. Bol to podľa vás prelomový film, vďaka ktorému stúpol záujem o týchto vyhynutých živočíchov?
Určite, pretože na tú svoju dobu išlo o pokrokovú záležitosť. Hlavne, čo sa týka animácie a zobrazenia dinosaurov. Dovtedy sme ich vnímali ako veľké ťažkopádne tvory, ktoré si nezaslúžia žiť a musia vyhynúť. Ale už od 70. rokov postupne vedci prichádzali na to, že dinosaury neboli iba také nejaké hromotĺcke, nezáživné tvory, ale boli to naozaj čulé organizmy. Vo filme sú samozrejme rôzne veci, ktoré sú menej presné, ako napríklad Dilophosaurus pľujúci jed, alebo Tyrannosaurus bežiaci deväťdesiatkou, ale ten základný obraz, že dinosaurus je niečo aktívne a zaujímavé, tak v tomto ten film bol rozhodne prelomový.
V akom období vášho života zachytil tento film vás? Pamätáte si to ešte?
Pamätám si to veľmi jasne. Jurský park prišiel, keď som mal nejakých 7-8 rokov, veľmi som sa naň tešil a bola to pre mňa veľká udalosť. Mňa totiž dinosaury zaujímali od útleho detstva. Paleontológiu som vyštudoval preto, pretože asi ako štvorročný chlapec som dostal od otca starú učebnicu z 50.-tych rokov, kde boli rôzne obrázky zvierat, vlastne také perokresby. Mňa najviac zaujali štyri perokresby venované vyhynutým tvorom, dinosaurom. Toto ma úžasne fascinovalo. Takže som vlastne už od škôlky nikdy neuvažoval nad ničím iným, ako byť paleontológom.
Ktoré múzeum alebo zbierku by ste nám odporučili navštíviť, ak chceme získať pekný obraz toho, ako vyzerajú fosílie dinosaurov?
Ak nechceme cestovať veľmi ďaleko, najbližšie je Viedeň. Prírodovedné múzeum vo Viedni má celú jednu sálu venovanú kostiam dinosaurov. Ak chceme vidieť toho viac, odporúčal by som múzeum v Berlíne a potom v Londýne. Ďalšie zaujímavé múzeá sú v Amerike, napríklad Fieldovo múzeum v Chicagu, múzeum v New Yorku, prípadne vo Washingtone. Ale možno, keby sme navštívili domácnosť nejakého súkromného zberateľa, boli by sme prekvapení.
To nás vlastne privádza k tomu, že kostry dinosaurov nevidíme iba v sálach múzeí, ale u súkromných zberateľov. S fosíliami týchto vyhynutých živočíchov sa často obchoduje. Prečo sa ľudia zaujímajú o tieto skameneliny alebo kosti?
Komerčný predaj fosílií a kostí nie je nový fenomén. Už Mary Anningová v 19. storočí predávala fosílie, ktoré našla. Takisto prvé exempláre archeopteryxov, prakticky všetky, ktoré sa nájdu, sú najprv v súkromných rukách a potom sa predávajú. Nie je to niečo, čo by bolo treba vidieť čierno-bielo, že je to zlá vec – jednoducho je to tu. Ľudí to láka, pretože ide, aj vďaka globalizácii, o prejav luxusu, ktorý môžem ukázať, respektíve neukázať. Veľa súkromných zberateľov si chce vzácne predmety nechať pre seba a svoju prestíž ukazujú povedzme iba svojim vybraným známym.
Sú aj súkromní zberatelia, ktorí sú ochotní poskytnúť svoj materiál na ďalšie vedecké štúdium?
Áno, napríklad nedávno bola vydražená takmer kompletná kostra stegosaura za 44,6 milióna dolárov. Pomenovali ho Apex. Miliardár Kenneth Griffin ju potom poskytol na ďalšie štúdium. Avšak je tam určitá lehota a potom ju zrejme stiahne.
Zostávajú niektorí títo zberatelia aj v anonymite?
Určite áno. Nedávno bol urobený prieskum toho, koľko zvyškov tyranosaura, konkrétne išlo o druh Tyrannosaurus rex, je vo verejných zbierkach, ktoré sú dostupné vedeckému skúmaniu, a koľko ich je v súkromných zbierkach. A vychádza to tak, že niečo vyše polovice je v súkromných zbierkach. Čo je problém, lebo práve pri tyranosaurovi väčšina materiálu, ktorý je v súkromných zbierkach, patrí mladým jedincom. A ak my vedci chceme študovať ontogenézu, vývin toho zvieraťa, ako rástol, ako sa menila jeho kostra počas života – to zviera malo v dospelosti 12 aj viac metrov, a kým narástlo do tých 12 metrov, tak si kadečím preskákalo – práve kostry tých mladých jedincov sú veľmi vzácne z vedeckého hľadiska. A práve tie sa vo veľkej miere nachádzajú v súkromných rukách a veľakrát sú to súkromníci, ktorí sú v anonymite, takže sa k nim veda už nevie dostať.
V podcaste Komunita sa tiež dozviete:
- v ktorých krajinách sa najčastejšie nachádzajú kosti dinosaurov,
- ako paleontológovia postupujú pri opise nového druhu, ktorý objavia,
- kde sa u nás našli stopy dinosaurov a kde ich dnes môžeme vidieť,
- aké druhy fosílií vieme bežne nájsť u nás a v Čechách a či si ich legálne môžeme zobrať domov,
- akú sú zákony o predaji skamenelín a kostí u nás,
- ako v Dánsku pestujú vzťah medzi vedcami a verejnosťou s cieľom dodržiavať zákony,
- prečo je dobré si naštudovať legislatívu krajín, v ktorých sa nachádzajú náleziská vyhynutých živočíchov
- a aký je príbeh záhadnej brazílskej fosílie.
Celú epizódu si môžete vypočuť na platforme Spotify.