Podcast Komunita – Andrea Ševčovičová: Genetická predispozícia je len zvýšená pravdepodobnosť, životným štýlom môžeme ovplyvniť, či sa choroba rozvinie
Gény, ktoré dostávame do vienka pri narodení, nie sú jediným strojcom nášho šťastia. Aj keď je ich podiel kľúčový, o našom budúcom živote rozhodujú aj iné faktory. Akú úlohu zohráva genetika vo vzťahu k nášmu zdraviu či k prostrediu, v ktorom žijeme, sme sa rozprávali s profesorkou Andreou Ševčovičovou z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
V jednom rozhovore ste uviedli, že genetika je fantastická vedná disciplína, pôvodne ste ale chceli študovať matematiku. Ako ste sa zamilovali do biológie, konkrétne genetiky? Bola to láska na prvý pohľad?
Máte pravdu, na strednej škole som viac inklinovala k predmetom, ktoré boli skôr logické. Ako aj jeden z najväčších matematikov Carl Gauss povedal, matematika je kráľovná všetkých vied a ja som sa orientovala práve na túto vednú disciplínu. V štvrtom ročníku som robila biologickú olympiádu, tá bola zameraná na genetiku a v nej som našla matematiku. Preto som sa rozhodla študovať biológiu.
Venoval sa niekto z rodiny biológii alebo matematike? Mali ste to, ako sa ľudovo povie, zapísané v génoch?
Asi to súviselo s tým, že môj brat v tom čase študoval na matematicko-fyzikálnej fakulte, a ja som nechcela, aby hovoril, že opakujem po ňom. Radšej som si chcela vybrať niečo zaujímavé a iné, kde by som zároveň vedela matematiku uplatniť.
Môže to však znieť ako šikovná výhovorka - mám to v génoch, mám to po rodičoch, tak idem tou istou cestou.
Áno, donedávna sme opakovali, že za to nemôžeme, lebo to máme v génoch. Bolo to veľmi pohodlné a mnohí ľudia to stále hovoria, ale dnes už je vedecky dokázané, že to neplatí. Na druhej strane nám to dáva veľkú zodpovednosť, ako s touto genetickou informáciou naložíme a ako ju budeme zveľaďovať.
Ako sa dozviem, že mám na niečo predispozíciu?
Dnes existuje veľmi veľa firiem, ktoré vám dokážu spraviť genetické testovanie. Vo výslednej analýze sa dozviete, či máte predispozíciu na vytrvalostné športy, či ste rýchlostný športovec alebo máte talent na hudbu. Nedávno napríklad vyšla štúdia, kde sa zamerali na genóm Beethovena a hľadali v ňom predispozície práve pre hudobné nadanie. Na základe analýzy našej genetickej informácie dnes vieme odhaliť predispozície. Na druhej strane je tam stále práca, ktorú musíme vynaložiť, aby sme predispozície naozaj vedeli pretaviť do nejakého talentu.
Čo je lepšie? Zostávať v sladkej nevedomosti a snažiť sa vybudovať si kariéru alebo život od nuly a ísť si za tým, čo ma baví, alebo si urobiť takýto test a ísť potom podľa informácií, ktoré dostanem?
Predispozícia nám len možno niečo umožní, ale keď na nej nebudeme pracovať a nebudeme rozvíjať náš dar, nikdy nedosiahneme také dobré výsledky. Dnes sa v mnohých krajinách už robia spomínané genetické testy. Rodičia zisťujú predispozície svojich detí na nejaké športy, aby vedeli, na aký krúžok ich majú zapísať. Veľakrát možno aj to dieťa, ktoré nemá danú predispozíciu, ale je usilovné a vytrvalo trénuje, tak môže dosiahnuť lepšie výsledky, ako jeho spolužiak, ktorý túto predispozíciu má a nerozvíja ju.
Existujú dobré alebo zlé gény? Dajú sa takto charakterizovať?
Vždy to závisí od uhla pohľadu. Rovnaký gén sa v jednom prostredí môže javiť ako negatívny a v inom prostredí môže jedincom udeľovať nejakú selekčnú výhodu. Napríklad genetické ochorenie kosáčiková anémia. V Európe sa často nevyskytuje, ale ak človek ochorie, má trošku skomplikovaný život. Dochádza pri ňom k zmene tvaru červených krviniek, tie potom nemôžu dobre prenášať kyslík a takisto upchávajú malé cievy, čo spôsobuje nositeľovi naozaj komplikácie. Na druhej strane, v Afrike sa toto ochorenie vyskytuje častejšie ako inde na svete. Zistilo sa, že títo ľudia sú zároveň rezistentní voči malárii. Čiže my sa na to ochorenie pozeráme negatívne, ale v Afrike zvýhodňuje nositeľov, pretože nedostanú maláriu, čo je veľmi nebezpečné ochorenie.
V novej epizóde podcastu Komunita sa tiež dozviete:
- čo genetická predispozícia znamená,
- k akým ochoreniam máme genetické predispozície na Slovensku,
- aké mechanizmy najčastejšie spôsobujú rakovinu,
- čomu sa venuje epigenetika,
- či vieme cielene ovplyvniť konkrétny gén,
- ako v rámci genetiky funguje transgerenačný prenos chorôb,
- prečo dochádza k mutácii genetických informácií,
- aká je špecializácia prof. A. Ševčovičovej v rámci genetiky,
- ktorú štúdiu z UK citovala Európska agentúra pre kontrolu potravín
- a aká bude budúcnosť genetiky a epigenetiky a ich potenciálny prínos pre ľudstvo.
Celú epizódu si môžete vypočuť na platforme Spotify.