Mier dosiahneme, ak vladári budú naozaj vzdelaní, veril Komenský
28. marca si pripomíname výročie narodenia Jána Amosa Komenského. Okrem rozsiahleho a významného pedagogického diela, vďaka ktorému je známy ako učiteľ národov, sa Komenský vo svojich spisoch zaoberal tiež otázkou, ktorú naliehavo riešime aj dnes – Ako dosiahnuť v spoločnosti mier?
J. A. Komenský žil v dobe konfliktu. Jeho celý život ovplyvnila tridsaťročná vojna a najmä náboženské konflikty medzi katolíkmi a protestantmi, ktoré spôsobili, že musel utiecť zo svojej vlasti a trpieť život emigranta v rôznych krajinách. „Komenský veľmi ťažko znášal konflikty svojej doby, ktoré ho vyhnali z domoviny,“ hovorí odborníčka na Komenského a jeho dielo Janka Medveďová z Katedry pedagogiky Filozofickej fakulty UK. „Príčinu konfliktov a nezhôd videl v tom, že v spoločnosti chýbala tolerancia - napríklad na uznanie iného náboženského názoru, úcta k blížnemu, ako základná kresťanská hodnota, dialóg a ochota riešiť veci s cieľom nájsť spoločný konsenzus.“
Úvahy o tom, ako predchádzať konfliktom a dosiahnuť, aby v spoločnosti panoval mier, zaberajú v jeho spisoch významné miesto. Riešenie videl najmä vo vzdelaní. „Vo svojom diele Všeobecná rozprava o náprave vecí ľudských tvrdí, že nástrojmi na zlepšenie ľudstva sú výchova a vzdelanie. Vzdelávanie považuje za kľúčové na dosiahnutie toho, aby sa ľudia navzájom rešpektovali, aby dodržiavali základné ľudské mravné hodnoty.
Podľa Komenského vzdelaný človek je múdry človek a múdry človek svoju múdrosť prejavuje múdrym konaním,“ vysvetľuje Janka Medveďová. Vzdelanie však nemá slúžiť len na osobný rast a rozvoj jednotlivca, od začiatku sa majú deti a vôbec všetci celoživotne vzdelávať preto, aby ich vedomosti pomáhali väčšiemu celku. Škola má byť „dielňa ľudskosti“ a učiteľ má vynaložiť všetko svoje úsilie na to, aby žiakov naučil kultivovať sa, aby ich viedol k zodpovednosti nielen za seba, ale aj za ostatných a spoločnosť navôkol.
„Múdrosť je tým, čím človek môže byť užitočný aj iným ľuďom, nielen sebe. Všetko naše konanie by malo slúžiť nielen vlastnému prospechu, ale aj prospechu iných...“ napísal vo svojom spise Schola pansophica.
Vzdelaný líder
Komenský sa osobitne zamýšľal nad postavením lídrov v spoločnosti, viacerým panovníkom tej doby aj písal listy. Vo Všeobecnej rozprave apeluje na štátnikov, aby práve oni boli morálnymi vzormi. „Ideálny vladár, ktorý zabezpečí pokoj pre svoju krajinu, by mal byť vzdelaný,“ hovorí Janka Medveďová. „Jeho vzdelanie má byť univerzálne, také, ktoré zabezpečí múdre a spravodlivé vedenie. Múdrosť sa prejavuje v tom, že koná, angažuje sa, ale nielen pre svoje blaho, ale aj pre blaho čo najširšieho okruhu ľudí okolo seba. Ako teológ pripomínal, že človek je stvorený na obraz Boží, a preto by sa mal pokúšať priblížiť k dokonalosti... lebo je obdarený dokonalým rozumom a dokonalou rečou, ktoré má korunovať dokonalým konaním.“
Nerezignovať, konať
Aj dnes mnohí cítia beznádej, pesimizmus, obavy z vývoja spoločnosti, skepsu z toho, že ľudstvo je nepoučiteľné a mier nedosiahnuteľný. Podliehal tiež i Komenský vo svojej dobe podobnej frustrácii? Podľa Janky Medveďovej to tak nebolo. „Ako teológ a kazateľ hľadal nádej vo viere v Boha a ako pedagóg ju tiež videl v škole, v dobrých učiteľoch, dobrých knihách a dobrých štátnikoch. Ak si odmyslíme teologický jazyk, Komenský vyznával základné demokratické hodnoty ako sloboda, rešpekt k druhým, spolupatričnosť, tolerancia. Toto všetko dokáže podľa neho urobiť spoločnosť lepšou.“
Vzorom nám podľa komeniologičky môže byť aj v tom, že neustále pracoval, aj keď zažil, zažil nechopenie či ničenie svojho diela. „Komenský sa nevzdával, hoci dostával údery zo všetkých strán, v osobnej aj profesijnej oblasti. Prišiel o rodinu, domov, o školy, ktoré zakladal, o podporovateľov. Dvakrát mu zhoreli všetky jeho knihy a spisy, ale on si knižnicu znovu vybudoval a spisy dokonca doplnil o skúsenosti, čo medzičasom získal. Stále šiel ďalej, pracoval, písal, napísal okolo 230 spisov. Oslovoval štátnikov, či už osobne, alebo listami. Na konci života ho veľmi frustrovala vojna medzi Holandskom a Anglickom, ale stále sa snažil sa intervenovať v prospech dohody. V tomto nám môže byť dnes vzorom − aby sme nerezignovali.“
Barbora Tancerová