Berme začiatok nového akademického roka ako začiatok procesu ozdravovania
Príhovor rektora UK Mareka Števčeka pri príležitosti začiatku akademického roka 2020/2021.
Milé študentky a milí študenti, milé kolegyne a milí kolegovia,
v mojich študentských časoch hrávali rádiá pieseň od jednej nemeckej skupiny. Skupina je už dávno zabudnutá, no mne utkvel v pamäti refrén. Znel takto: „Každá generácia má svoju vlastnú chorobu.“
Dnes sa o zdraví a chorobe rozprávame často. Nosíme na tvárach rúška, dodržiavame odstupy, dezinfikujeme si ruky. Tento rok sme prišli o konferencie, cestovanie, ale aj letné festivaly, hokejové majstrovstvá sveta či olympijské hry – po prvýkrát od druhej svetovej vojny. Mnohí z Vás, študentov, od marca nevideli prednášajúcich inak ako cez obrazovku svojho počítača či smartfónu... Zamestnanci našej univerzity zas nevídajú tak často, ako boli zvyknutí, svojich kolegov a študentov – a za seba hovorím, že si na to nezvykám ľahko, pretože fantastický kolektív mojej domovskej Katedry občianskeho práva PraF UK mi skrátka chýba, rovnako ako „živý“ kontakt s Vami, študentmi. Žiaľ, vyzerá to tak, že najbližšie týždne sa to pravdepodobne nezlepší.
COVID-19 však nie je jedinou chorobou, ktorej v dnešnej dobe čelíme. Tou druhou je kríza expertízy, resp. nedôvera vo výsledky vedeckého bádania korelujúca s rastúcou slepou dôverou v zaručené „pravdy“ prezentované na rôznych internetových portáloch. Predstavte si návrat v čase – nemuseli by to byť storočia, stačilo by sa vrátiť len o 25 rokov späť. Ľuďom žijúcim v roku 1995 by ste prezradili, že v roku 2020 budeme mať všetci vo vrecku telefóny – bez šnúry, s malou obrazovkou a takmer neobmedzeným prístupom na internet. Ľudia roku 2020 si cez tieto zariadenia môžu vyhľadať a prečítať ktorúkoľvek vedeckú štúdiu, zverejnenú kdekoľvek na svete. Ľudia roku 1995 by si azda mysleli, že vďaka tomuto zázračnému vynálezu ľudstvo zmúdrie. My však už vieme, ako to dopadlo – žiaľ, nestalo sa tak, aspoň nie v takej miere, ktorá by zodpovedala pokroku vo výskume.
Žijeme v dobe, keď mnohí z nás, ľudí žijúcich v racionalisticko-osvietenskej paradigme vlády rozumu, veria, že Zem je plochou doskou, Mesiac je umelou vojenskou základňou a pri testovaní na COVID-19 nám temné sily inštalujú do hláv mikročipy.
Akoby už skutočná expertíza a veda založená na dôkazoch nebola zaujímavá a príťažlivá, akoby si ľudia spochybňovaním racionálna kompenzovali stále väčší nedostatok „tajomna“, toho mysteriózneho priestoru, ktorého tmavé zákutia dokážeme čoraz viac presvetľovať racionálnymi teóriami s náležitou empirickou evidenciou. Akoby vraveli: len nám neberte príťažlivé a vzrušujúce „tajomno“ a krásu nepoznaného suchými faktmi a „akousi vedou“.
Súčasná kríza racionality nám bráni lepšie riešiť aj krízu spôsobenú koronavírusom. Príklady azda ani nemusím spomínať. Hlas polovzdelaných ignorantov modulovaný s dostatočnou razanciou či vášnivou emóciou dokáže prevalcovať hlas výskumníkov, ktorí dlhé roky poctivo a disciplinovane zbierali dáta ako dôkazy svojich predpokladov.
Dnes sa začína akademický rok s poradovým číslom 102. Študentky a študenti, kolegyne a kolegovia, máme pred sebou náročný semester, možno najťažší v novodobej univerzitnej histórii. Ale skúsme sa na to pozrieť optimisticky. Naša univerzita už zvládla všeličo. Prešla si rôznymi režimami, prežila vojnu, okupáciu, revolúciu. A ja som presvedčený, že zvládne aj problémy, ktoré nám narobil koronavírus.
Každá generácia má svoju vlastnú chorobu. Tá dnešná má hneď dve. COVID-19 má jasné symptómy, vieme ho relatívne dobre diagnostikovať. Najlepším postupom, ako sa tejto chorobe brániť, je starostlivo odlišovať hoaxy od vedeckých faktov a disciplinovane sa držať odporúčaní expertov. S tou druhou chorobou – krízou expertízy – je to veľmi podobné. Tiež je istý čas bez symptómov, ale už ju aspoň vieme diagnostikovať. Najúčinnejšou „liečbou“ je poctivé štúdium vedeckých postupov a dlhodobá disciplinovaná práca na empirickom overovaní predpokladov. Presne toto sa deje počas prednášok, seminárov, laboratórnych cvičení. A je vcelku jedno, či sa tak deje v prednáškových sálach, laboratóriách alebo vo virtuálnych miestnostiach rôznych softvérových nástrojov.
Berme teda začiatok nového akademického roka ako začiatok procesu ozdravovania.
Začíname netradične, a verte mi, aj ja som len s ťažkým srdcom prijal fakt, že otvorenie akademického roka nebude tradične v Aule Univerzity Komenského, slávnostne a za zvuku Suchoňových fanfár. A už teraz sa teším na najbližšiu možnú akademickú slávnosť. Verme, že to bude čoskoro.
Želám Vám pevné zdravie, chuť vzdelávať či byť vzdelávaný a vzdelávaná a vieru vo videnie sveta, ktoré razí naša alma mater už viac ako storočie: čestné, poctivé vedecké bádanie, trpezlivosť pri objavovaní a spoločenskú zodpovednosť jednotlivcov a inštitúcií pri presadzovaní týchto ideálov.
A aby som nezabudol: do skorého videnia, priatelia!