Ako využiť právo v boji proti dezinformáciám?
Kto a prečo má tendenciu tvoriť alebo šíriť dezinformácie a kto je náchylný im veriť? Môže právo pomôcť zastaviť šírenie dezinformácií? Odpovede na tieto otázky hľadali účastníci panelovej diskusie Využitie práva v boji proti dezinformáciám, ktorú zorganizovali na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Diskusie 10. marca 2025 v Amfiteátri Právnickej fakulty UK sa zúčastnili odborníci z rôznych akademických oblastí: filozof Filip Tvrdý z Filozofickej fakulty UK, analytik Jozef Michal Mintal z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela a právnici Matúš Mesarčík a Jozef Čentéš z Právnickej fakulty UK.
V úvodnom vystúpení profesor Jozef Čentéš poukázal na komplexnosť fenoménu šírenia dezinformácií. Zdôraznil, že nie každý, kto tieto informácie šíri, tak robí so zlým úmyslom – často ide o jednotlivcov, ktorí sa nevedome podieľajú na šírení informačného chaosu. Prístup k relevantným a spoľahlivým informáciám nie je samozrejmosťou pre každého, čo má významný dopad na oblasti ako verejné zdravie, politika či životné prostredie. Výzvou ostáva nájsť rovnováhu medzi reguláciou slobody slova na jednej strane a ochranou základných práv a slobôd na strane druhej.
Profil šíriteľa dezinformácií
Diskutujúci sa zaoberali profilom tvorcu a šíriteľa dezinformácií – kto a prečo tvorí a šíri dezinformácie? Kľúčovú úlohu pri podliehaní dezinformáciám podľa nich zohráva systémová neznalosť, často spôsobená kombináciou ignorancie a presvedčenia o vlastnej kompetentnosti. Na motiváciu na šírenie dezinformácií vplývajú rôzne faktory, vrátane politických cieľov, finančného zisku, či sociálno-emočnej potreby získavať uznanie a validáciu od komunity.
Diskutujúci sa tiež venovali otázke, ako presvedčiť skupiny ľudí, ktoré nemajú dostatočné znalosti v danej oblasti, aby dokázali rozlišovať medzi pravdivými informáciami a dezinformáciami. Jedným z hlavných problémov je tzv. backfire efekt – ľudia, ktorí sú presvedčení o určitej interpretácii reality, môžu byť odolní voči racionálnym argumentom a dokonca sa vo svojich presvedčeniach ešte viac utvrdzovať. Dôvera občanov v štátne inštitúcie zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní vnímania informácií. Štát má však len obmedzené zdroje na boj proti dezinformáciám a mal by sa zamerať najmä na skupiny ľudí, ktorí sú otvorení diskusii a ochotní meniť svoje názory na základe faktov. V uvedenej súvislosti diskutujúci však zdôraznili ten esenciálny fakt, že určenie cieľovej skupiny ľudí je v uvedenom prípade problematické, nakoľko sila presvedčenia osôb o určitom názore nie je vždy zjavná. Z uvedeného dôvodu je potrebné cieliť na všetkých, ktorí sú ochotní počúvať.
Nie nové trestné činy, ale regulácia platforiem
Diskutovalo sa aj o existujúcich možnostiach postihovania šíriteľov dezinformácií na individuálnej úrovni, napr. prostredníctvom trestnoprávnych a občianskoprávnych mechanizmov na ochranu osobnosti. Dôležitá je najmä potreba systémových riešení, ktoré by riešili samotnú infraštruktúru šírenia dezinformácií. Jedným z hlavných problémov je spôsob, akým digitálne platformy vyberajú obsah, ktorý sa používateľom zobrazuje. Algoritmy sociálnych sietí môžu neúmyselne podporovať šírenie dezinformácií tým, že uprednostňujú obsah, ktorý vyvoláva emocionálne reakcie.
Účastníci diskusie sa zhodli na tom, že namiesto zavádzania nových skutkových podstát trestných činov či priestupkov je potrebné sústrediť sa na reguláciu samotných platforiem, ktoré zo šírenia dezinformácií profitujú. Otázkou zostáva, do akej miery môžu regulačné orgány zasahovať do fungovania digitálnych platforiem a či je možné ich mechanizmy ovplyvniť legislatívnou cestou.
Limity práva
Účastníci konštatovali, že pri riešení uvedeného problému právo naráža na svoje limity. Vytvorenie regulačných mechanizmov môže priniesť viac škody ako úžitku, najmä ak by sa opatrenia dotýkali slobody prejavu. Na druhej strane však existujú nástroje, ktoré môžu byť efektívne, napríklad strategická komunikácia štátu, verejné kampane na vyvracanie dezinformácií či podpora kritického myslenia už od základného vzdelávania. Boli prezentované príklady zo zahraničia, kde sa systematická práca s dezinformáciami ukázala ako efektívna, ako napr. vo Fínsku, ktoré má rozvinutý vzdelávací program na identifikáciu nepravdivých informácií. Výzvou však ostáva efektívna strategická komunikácia štátu, keďže tradičné formy kampaní často nedokážu osloviť skupiny, ktoré sú voči dezinformáciám najzraniteľnejšie.
Voči dezinformáciám musíme bojovať na viacerých úrovniach
Záverom diskusie bolo konštatovanie, že boj proti dezinformáciám si vyžaduje kombináciu právnych, vzdelávacích a technologických opatrení. Právo samo o sebe nemôže vyriešiť tento problém, pretože dezinformácie sú hlboko zakorenené v spoločenských a psychologických mechanizmoch vnímania reality a vo fungovaní digitálnych platforiem, ktoré ich šírenie umožňujú a často aj podporujú. Efektívne riešenia preto musia zahŕňať zlepšenie kvality informačného prostredia, podporu kritického myslenia, reguláciu digitálnych platforiem a vytvorenie efektívnych stratégií komunikácie zo strany verejných inštitúcií. Verejné inštitúcie by preto mali klásť dôraz na to, ako komunikujú s občanmi a aké nástroje využívajú na budovanie dôvery a šírenie spoľahlivých informácií. Tradičné informačné kampane často nedokážu efektívne osloviť cieľové skupiny, ktoré sú voči dezinformáciám najzraniteľnejšie, a preto je potrebné hľadať nové formy komunikácie, ktoré budú viac reflektovať psychológiu príjemcov informácií.
Boj proti dezinformáciám musí byť spoločným úsilím právnikov, vedcov, médií, verejných inštitúcií a technologických spoločností. Neexistuje jedno univerzálne riešenie, preto je potrebné kombinovať rôzne stratégie – od osvety a vzdelávania, cez právne mechanizmy až po technologické inovácie. Výzvou ostáva nájsť rovnováhu medzi reguláciou a ochranou slobody prejavu. Cieľom by malo byť vytvorenie odolnej spoločnosti, ktorá bude schopná čeliť dezinformáciám nielen právnymi nástrojmi, ale aj vyššou úrovňou kritického myslenia a dôveryhodným informačným prostredím, zhodli sa odborníci.
Agáta Bajčíková a Marek Adamkovič, interní doktorandi Katedry Trestného práva, kriminológie a kriminalistiky
Jozef Čentéš, vedúci Katedry Trestného práva, kriminológie a kriminalistiky