Erasmus počas korony? Ide to!
Madrid a Manchester. Nie, to nie je predpoveď súperov v budúcoročnom finále Ligy majstrov, ale mestá, kde strávili uplynulý zimný semester Tamara a Artem, študenti našej univerzity. Chcete vedieť, ako vyzerá zahraničná mobilita cez Erasmus+ v čase pandémie? Oplatí sa ju zvažovať i za takýchto mimoriadnych okolností? S čím pri nej rátať? Nechajte si poradiť od tých, ktorí ju zažili na vlastnej koži.
V srdci Španielska
Tamara Horáčková, ktorá na Pedagogickej fakulte UK študuje učiteľstvo anglického jazyka a literatúry, si Erasmus vyskúšala už pred pandémiou – v poslednom ročníku bakalárskeho štúdia, a to na Universidad Complutense de Madrid (UCM). Španielsku metropolu si zamilovala, preto sa tam – už ako druháčka na magisterskom stupni – rozhodla stráviť aj uplynulý zimný semester. „Teraz som bola pripravená poctivo si prejsť mesto, múzeá, galérie a kultúrne pamiatky. Jediné, z čoho som mala obavu, bol úplný zákaz vychádzania,“ spomína si.
Opatrenia miernejšie než u nás
V čase, keď si podávala prihlášku, ani len netušila, ako sa situácia vyvinie. Vlastne stále čakala, že sa mobilita na poslednú chvíľu zruší. Uprostred leta však z madridskej univerzity prišiel akceptačný list. Viac Tamare nebolo treba: „Našla som si ubytovanie, pre istotu si priplatila za izbu s balkónom, kúpila letenku a začiatkom októbra vycestovala.“ Prezenčné uvítanie zahraničných študentov tak už síce nestihla, fakulta jej však prezentáciu a všetky potrebné informácie poslala e-mailom. Práve prostredníctvom e-mailu univerzita študentom s dostatočným predstihom komunikovala i všetky s pandémiou súvisiace obmedzenia.
Tamaru hneď po príchode trochu vystrašilo, že v Španielsku boli už vtedy rúška opäť povinné aj vonku: „Každým dňom sme tak očakávali ďalšie sprísnenie opatrení, so spolubývajúcimi z Rakúska a Talianska sme si preto nakúpili spoločenské hry a pripravili sa na uzavretie v byte. V Madride však po celý čas platili viac-menej tie isté opatrenia: všade sme nosili rúška, v podnikoch sa dalo sedieť v obmedzenom počte a zákaz vychádzania platil, myslím, až od polnoci. Takže nakoniec to tam bolo pomerne mierne (už v porovnaní so Slovenskom, kde sa v tom čase zatvárali podniky a hromadne sa testovalo) a dni sa dali užívať naplno. Tradičné erasmácke párty sa síce nekonali, ale vlastne mi to ani nechýbalo.“
Jasný systém
A čo výučba? „Oproti ,normálnemu‘ chodeniu do školy to bolo dosť nejednotvárne. Prvé týždne sme fungovali najmä online, neskôr aj prezenčne – samozrejme, s rúškami a veľkými rozostupmi,“ hovorí. Ocenila, že v škole panoval jasný systém: každý si pri vchode do budovy, ako i jednotlivých učební do mobilu naskenoval QR kód na dverách, vďaka čomu mala univerzita prehľad o pohybe ľudí v kampuse.
Pochvaľovala si aj výrazne menej predmetov, ako i to, že boli poňaté inak ako na UK: „Napríklad na kurze anglickej literatúry sme za semester ani zďaleka neprešli toľko autorov ako u nás, ale v danom období sme sa sústredili len na tých najvýznamnejších. S vedomosťami, ktoré som mala z našej fakulty, sa to veľmi pekne dopĺňalo.“ A ako vlastne zvládala paralelné štúdium na UK a na UCM? „Pandemická situácia mi ho – paradoxne – uľahčila, keďže som niektoré hodiny na UK mohla absolvovať online, čím mi ubudlo z množstva restov, ktoré by ma doma čakali po mobilite,“ hovorí.
Cestovanie bolo výzvou
Mrzí ju akurát to, že sa jej nepodarilo zrealizovať cestovateľský plán – precestovať juh Španielska. Platil totiž zákaz vychádzania z madridského regiónu. Príjemne ju však prekvapila návšteva neďalekých miest Buitrago del Lozoya či Alcalá de Henares, kde sa narodil Miguel de Cervantes. Komplikácie v podobe nie práve lacného PCR testu a zmätkov spojených s jeho vybavovaním sprevádzali aj jej decembrovú cestu domov. Okrem toho sa jej vianočný pobyt na Slovensku nečakane predĺžil – po Novom roku sa už totiž pre zrušený let do Španielska nedostala. V Madride jej tak ostalo aj niekoľko vecí. „Aspoň mám dôvod, prečo tam vyraziť hneď po štátniciach,“ nezaprie v sebe optimistku.
Ako teda hodnotí mobilitu? „Jednoznačne pozitívne. Išla som do nej s tým, že môže dopadnúť všelijako. Určite sa oplatí nemať príliš konkrétne očakávania, brať veci také, aké sú, a snažiť sa vidieť vo všetkom tie svetlé stránky,“ odporúča. I keď dúfa, že z pandémie máme to najhoršie už za sebou, študentom, ktorí by zo strachu pred ďalšou vlnou váhali nad zahraničnou mobilitou, radí, aby jej dali šancu: „Erasmus je za každých okolností skúsenosťou na celý život.“
Mesto z červených tehál
Na zahraničnú mobilitu v čase korony sa odhodlal aj Artem Zhydkov, študent informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. Hoci kvôli magisterskému štúdiu už k nám meral cestu z rodnej Ukrajiny, stále ho to ťahalo viac na západ. Pri podávaní prihlášky na zahraničnú mobilitu sa preto z dostupnej (a pandémiou, žiaľ, značne limitovanej) ponuky partnerských škôl rozhodoval medzi jednou holandskou a dvomi britskými univerzitami. Do úvahy bral najmä ich umiestnenia vo svetových rebríčkoch, jeho vysnívanou destináciou však bolo Spojené kráľovstvo. O to viac ho potešil verdikt, že ho očakávajú na Manchester Metropolitan University.
Kombinovaný režim
I on však mal počiatočné obavy z toho, ako pandémia a s ňou spojené obmedzenia ovplyvnia kvalitu jeho mobility. „Očakával som, že nebude taká kontaktná, že tam takmer nikoho nestretnem a nenadviažem žiadne nové priateľstvá, ktoré k správnemu Erasmu patria,“ priznáva. „Našťastie, bál som sa zbytočne.“ V Manchestri spoznal viacero zaujímavých erasmákov, s ktorými je dodnes v kontakte. „Kiežby sme sa však vtedy mohli stretávať častejšie aj mimo univerzity, možno by sme tak spoznali aj viacero miestnych,“ dodáva.
Artemovi sa veľmi pozdávalo, ako fungovala komunikácia s univerzitou. Dojem naňho urobil už uvítací týždeň. „Hoci sa konal len online, organizátori odviedli skvelú robotu. Pripravili si pre nás rôzne hry, predstavili nám univerzitu, rozprávali nám zaujímavosti o meste, miestnych špecialitách či kultúrnych pamiatkach, ktoré sa v Manchestri a blízkom okolí oplatí navštíviť. Všetci boli veľmi priateľskí a milí,“ spomenie s úsmevom.
Pokiaľ ide o obmedzenia súvisiace s pandémiou, podľa Artemových slov v Anglicku neboli až také striktné ako u nás, aspoň nie väčšinu času. Na vývoj situácie univerzita flexibilne reagovala, takže prevažoval režim kombinujúci online a prezenčnú výučbu. „Skvelé bolo, že i keď to okolnosti dovoľovali, nemusel som osobne chodiť na úplne každú hodinu. Univerzitný kampus sa totiž nachádzal pomerne ďaleko od štvrte, kde som si našiel ubytovanie,“ vysvetľuje. To považuje za jedno z mála mínusov svojej mobility – cena ubytovania priamo v kampuse totiž značne presahovala možnosti poskytnutého grantu.
Pôvodný plán poznačili zmeny
Podobne ako Tamara, ani on sa nevyhol výraznejším zmenám v zmluve o štúdiu: „Moje štúdium v Manchestri pozostávalo z dvoch modulov, pričom v rámci každého z nich som si pôvodne mohol zvoliť dva predmety. Neskôr vysvitlo, že v každom module budem môcť mať len jeden predmet. Na jednej strane som bol rád, že toho budem mať menej, na strane druhej som si nebol istý, či tak nazbieram dostatok kreditov. V Manchestri sa nám však nakoniec rozhodli za každý kurz zdvojnásobiť počet kreditov a UK s ich uznaním nemala problém.“
Jeden z kurzov sa týkal databáz a druhý sietí. Databázy študoval ešte na bakalárskom stupni štúdia na Ukrajine, v Spojenom kráľovstve však vo výučbe išli viac do hĺbky, problematiku poňali komplexnejšie. „Štúdium bolo pomerne intenzívne, ale vyučujúci na nás neboli zbytočne prísni, takže to išlo celkom hladko. Veľmi som si užíval aj skladanie online skúšok na rozdiel od tých prezenčných v Bratislave,“ priznáva.
Anglickú univerzitu si však zamiloval aj z iného dôvodu. „V porovnaní s UK bola oveľa lepšie technicky vybavená a disponovala modernými priestormi na výučbu, štúdium aj relax,“ poznamená zasnene. Zároveň však priznáva, že hoci mal v Manchestri najmä britských pedagógov, jeden z nich bol, súdiac podľa výrazného akcentu, talianskeho pôvodu, pričom sledovať jeho prednášky s porozumením bola pre Artema celkom výzva. „Takmer všetci učitelia na FMFI UK majú totiž výbornú angličtinu,“ objasňuje.
Jeden semester nestačil
„Študentský život má byť o skúšaní nových vecí a Erasmus k napĺňaniu tohto cieľa výrazne prispieva. Hoci na ten môj mala vplyv pandémia, stále to považujem za jednu z najlepších životných skúseností a každému ju môžem len odporúčať,“ hodnotí semester v zahraničí Artem, ktorý sa na mobilitu chystá aj v budúcom akademickom roku.