Podcast Komunita – Radomír Masaryk: Je dôležité, aby sme si zautomatizovali správanie v prípade ohrozenia
Zlepšenie bezpečnostných opatrení, posilnenie bezpečnosti na akademickej pôde, zabezpečenie pokojného a slobodného prostredia pre študentov a zamestnancov. To sú niektoré z opatrení, ktoré sa po tragickej streľbe na Karlovej univerzite v Prahe zavádzajú aj na slovenských vysokých školách. Univerzita Komenského v Bratislave (UK) nie je výnimkou. O tom, ako pokračuje modernizácia systému bezpečnosti u nás, aké sú najnovšie opatrenia, ktoré zavádzame do praxe, sme sa v podcaste Komunita zhovárali s prorektorom pre vonkajšie vzťahy UK, Radomírom Masarykom.
Začína sa letný semester a univerzita pokračuje v komunikačnej kampani zameranej na bezpečnosť. Prečo sme sa rozhodli posilniť práve túto tému?
Táto téma rezonuje od minulého decembra. To, čo sa stalo v Prahe, nás všetkých šokovalo. Následne prišli rôzne udalosti na ďalších školách, či už stredných školách alebo univerzitách. Presviedčame sa o tom, že realita dnešných dní je iná ako doteraz a musíme bezpečnosť naozaj brať vážnejšie.
Preto sme na univerzite otvorili aj pozíciu bezpečnostného manažéra.
Áno, bolo to jedno z odporúčaní bezpečnostných auditov. Akonáhle sa stali udalosti v Prahe, zorganizovali sme sériu auditov a v rámci nich sme si prešli všetky pravidlá, ktoré máme a sústredili sme sa na to, kde máme nejaké medzery. Z každého auditu potom vznikla detailná správa s návrhmi, čo by sa malo zlepšiť. Jedno z odporúčaní bolo práve prijatie človeka, ktorý by bol centrálnym komunikačným bodom na univerzite, a ktorý by to všetko koordinoval. Vďaka tomu sa nám teraz výrazne ľahšie funguje, lebo máme odborníka, na ktorého sa môžeme obrátiť a je zároveň sprostredkovateľom medzi univerzitou a bezpečnostnými zložkami.
Naša univerzita sa skladá z 13 fakúlt a k tomu sú priradené aj stovky budov. Ako sa zabezpečuje bezpečnosť v toľkých priestoroch?
Ťažko. UK má viac ako 170 budov a potrebujeme sa na ne pozrieť z pohľadu miery rizika, ktoré predstavujú. Najrizikovejšie sú budovy, ktoré sa nachádzajú v centre Bratislavy. Na väčšine z nich už bezpečnostný audit prebehol a odporúčania sa realizujú. Pre nás je dôležité sústrediť sa na budovu na Šafárikovom námestí, kde sídli rektorát, Filozofická fakulta a Právnická fakulta. Je to v podstate budova, ktorá je symbolom nielen Univerzity Komenského, ale celého univerzitného školstva. Jednotlivé budovy, ktoré sú v správe fakúlt, aj mimo nej, tak prechádzajú auditmi a snažíme sa hľadať práve tie miesta, ktoré sú najcitlivejšie.
Aké opatrenia vyšli z týchto bezpečnostných auditov?
Pri pojme bezpečnostné opatrenie si mnohí ľudia predstavia skôr technické parametre ako turnikety, rámy, či kamery. Vo väčšine prípadov nám však tieto bariéry až tak nepomáhajú. Keď si napríklad zoberieme posledné vážne udalosti, tak väčšinou ich spôsobil človek zvnútra. To znamená, že to nemusí byť človek zvonka, ktorý si vyberie práve našu budovu a prebije sa dovnútra cez všetky bezpečnostné opatrenia, ale je to človek, ktorý má kartičku a môže vstúpiť do budovy. Práve preto je veľmi dôležité uvažovať nie o tom, aké nástroje máme pri vstupe, ale skôr naopak, ako ľudia rozmýšľajú. Dnes, keď nahrávame tento podcast, sa začína letný semester a spustili sme menšiu kampaň a cez všetky možné siete komunikujeme tie najdôležitejšie veci ohľadom bezpečnosti.
Na čo by sme mali byť pripravení?
Ľudia by si mali všímať svoje okolie. Akonáhle zbadajú niečo, čo sa vymyká z bežného rámca, to znamená, že sú nejaké dvere otvorené, pričom väčšinou by boli zavreté, alebo naopak, alebo cítia nejaký dym, nejaký divný zvuk, alebo niekto sa správa zvláštne, alebo vidia nejakú batožinu, ktorá vyzerá, že to nie je typický študentský ruksak, tak mali by niekoho osloviť, mali by kontaktovať zamestnanca UK. To je absolútne prvý krok. Druhá vec je, že by mali mať zautomatizované procesy, čo robiť v prípade nebezpečenstva.
Z tohto dôvodu sme ešte minulý rok zverejnili inštruktážne video „Utekaj, schovaj sa, bojuj!“.
Video odkazuje na základné zásady USB: uteč, skry sa alebo bojuj. To znamená, že akonáhle zistím, že nebezpečenstvo mi nehrozí úplne tvárou v tvár, napríklad vidím, že sa niečo deje na opačnej strane budovy, tak treba odísť. Treba utiecť, nie vždy utekať, ale proste ísť tak, aby som sa nepotuloval, aby to bolo bezpečné, ale rýchlo chôdzou, odísť a nezdružovať sa na parkovisku, ale odísť naozaj do bezpečnej vzdialenosti a potom kontaktovať, políciu a dať vedieť aj ľuďom z univerzity. V prípade, že zistím, že už nestíham utiecť, napríklad som v nejakej učebni a agresor je na chodbe, tak v tom prípade sa treba ukryť. To znamená, v prípade, keď sa niečo nebezpečné deje na chodbe, treba okamžite vojsť dovnútra, zamknúť, a prípadne ešte zabarikádovať dvere nejakým stolom alebo čímkoľvek, čo je po ruke. No a keď už sa nedá ani to, keď už som naozaj pri agresorovi zoči voči, tak treba bojovať. Zobrať čo je najbližšie, napríklad nejakú stoličku a snažiť sa ho nejakým spôsobom poraziť. To je už najkrajnejšia možnosť.
Aké iné postupy by sme mali mať na pamäti?
V kampani sa zameriavame aj na postupy pri evakuácii. To znamená, ako odísť z budovy, nerobiť paniku, zobrať si len to najnevyhnutnejšie a nevracať sa napríklad pre veci do učebne, pokojným krokom odísť, opustiť budovu a odkráčať do bezpečnej vzdialenosti. Toto sme si teraz mohli nacvičiť pri e-mailových hrozbách a budeme určite robiť ešte viacero takýchto nácvikov, aby sme si všetci zautomatizovali naše reakcie a rozumeli tomu, čo sa deje, keď treba opustiť budovu, alebo, keď sa treba invakuovať. Na univerzite z tohto dôvodu postupne označujeme dvere učební špeciálnym piktogramom s vyobrazeným zámkom a to sú dvere, ktoré sa dajú zamknúť zvnútra.
To znamená, že nácviky budú zamerané nielen pre študentov, ale aj zamestnancov, či už pedagógov alebo administratívnych pracovníkov?
Samozrejme, je to pre všetkých. Musíme to mať nacvičené, aby nikto neimprovizoval, a aby naše reakcie boli naozaj okamžité a prirodzené, aby nikto nerobil paniku a nezačal napríklad pobehovať. Musí to byť všetko zautomatizované.
Ako sa ako psychológ pozeráte na možné reakcie v prípade ohrozenia? Dajú sa tieto reakcie predvídať, ako telo zareaguje?
Ľudia zvyknú ustrnúť alebo ľudovo povedané zamrznúť. To je veľmi častá ale nebezpečná reakcia. Keď sa napríklad skúmali veľké katastrofy, tak sa zistilo, že práve toto bola najnebezpečnejšia možná reakcia. Oproti tomu ľudia, ktorí sa zachránili, boli práve tí, ktorí v danom kritickom okamihu pokojným krokom odkráčali. Znie to jednoducho, ale vôbec to nie je také ľahké. Najdôležitejšie je v prvom rade správne vyhodnotiť situáciu a zistiť, aké je riziko a aký je najlepší smer úteku alebo opustenia situácie. Keď sa rozprávam s ľuďmi, ktorí sa profesionálne venujú bezpečnosti, tak mi hovoria, že keď prídu do podniku alebo na koncert, premietajú si v hlave únikové východy. Toto je veľmi dobrá stratégia, ktorú je dobre mať na pamäti, lebo čokoľvek sa môže stať, či už to môže byť nejaká tlačenica pri vchode alebo požiar, alebo niečo iné. Je veľmi dobré vedieť, kadiaľ budem v prípade potreby utekať. Toto je vec, ktorú by sme si mali osvojiť v tejto dobe, kedy bohužiaľ musíme byť pripravení na akékoľvek hrozby.
Keď uvidím zamrznutého človeka, môže mu nejakým spôsobom pomôcť? Je žiaduce, aby som pristúpil k nemu a nejakým spôsobom s ním interagoval?
Treba dávať jasné pokyny. To znamená - postav sa, kráčaj tam, ukázať mu smer veľmi jasne, priamo a nevysvetľovať, nefilozofovať, jednoducho dať jasné pokyny.
Čiže v prvom rade sa treba postarať o seba?
Áno. V prvom rade sa postarať o seba, potom o ostatných a potom úplne na konci by mal byť majetok. Napríklad letecké spoločnosti vždy hovoria, že keď museli evakuovať lietadlo, ľudia si vyberali batožinu z priečinkov hore a to je najhoršia vec, čo môžete spraviť. Tým strácate drahocenné sekundy. Netreba si brať nič. V podstate všetko sa dá kúpiť znova, aj mobilný telefón, aj notebook, ale život je už niečo, čo sa vrátiť nedá.
V novej epizóde podcastu Komunita sa tiež dozviete:
- kde sú zverejnené inštruktážne bezpečnostné videá,
- čo obsahujú letáky umiestnené v priestoroch univerzity,
- ako sa vyhlasuje evakuácia,
- aké bezpečnostné opatrenia UK plánuje zaviesť,
- v čom spočíva invakuácia,
- aké plány má univerzita s posilnením témy duševného zdravia,
- a ako sa postupuje pri poplašných emailových správach.
Celú epizódu si môžete vypočuť na platforme Spotify.