Prieskum vedcov z UK potvrdil pandémiu osamelosti
Máme tu novú pandémiu - osamelosti a izolácie. Až štvrtina ľudí na Slovensku sa cíti osamelo, a pätina je sociálne izolovaných. Vyplýva to z rozsiahleho prieskumu výskumníkov z Filozofickej fakulty UK, ktorý zrealizovali v októbri a v novembri 2024. Údaje získali od vyše 3 000 dospelých. Osamelosť a sociálna izolácia zhoršujú psychické aj telesné zdravie populácie a majú vážne spoločenské a ekonomické dôsledky.
Prieskum sa konal v rámci projektu DISCONNECT, ktorý prebieha na Katedre psychológie FiF UK. Prieskumná agentúra FOCUS oslovila niekoľko tisíc ľudí v 300 lokalitách na celom Slovensku, podľa presne vybraných kritérií. Zozbierala údaje od 3 006 ľudí. „Zber údajov sa uskutočnil prostredníctvom dotazníkového výskumu metódou osobného dopytovania. Nešlo o nejaký krátky telefonický alebo online prieskum. Vyše 200 vyškolených anketárov sa rozprávalo s ľuďmi tvárou v tvár, respondenti vypĺňali komplexný demografický a zdravotný dotazník s vyše 300 premennými,“ uviedol vedúci projektu Michal Hajdúk.
Výsledky epidemiologickej štúdie priniesli dôležité údaje o výskyte osamelosti a sociálnej izolácie na Slovensku. Každý štvrtý dospelý pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov, čiže je sociálne izolovaný. Pocity osamelosti sú častejšie u žien ako u mužov, čo zodpovedá aj výsledkom podobných výskumov v zahraničí. Potvrdilo sa tiež, že osamelosť a sociálnu izoláciu najviac pociťujú starší ľudia vo veku 65+ rokov, až takmer 38 % starších ľudí nad 65 rokov uviedlo, že sa cíti osamelo. Naopak, najmenej (necelých 18 %) pociťujú osamelosť a sociálnu izoláciu mladí ľudia v skupine 18 až 24 rokov. Potvrdilo sa, že na pocity osamelosti a sociálnej izolácie vplýva aj veľkosť sídla, v ktorom ľudia žijú, najviac osamelých je v mestách nad 100 000 ovybateľov (30,44 %) a najmenej v menších mestách medzi 50 – 100 000 obyvateľmi (18 %).
- Čo je osamelosť
Subjektívny pocit nedostatočnej kvality alebo kvantity sociálnych vzťahov
- Čo je sociálna izolácia
Objektívna absencia sociálnych vzťahov
„Môžeme povedať, že tu máme novú sociálnu pandémiu, pandémiu osamelosti,“ uviedol docent Roman Džambazovič, vedúci Katedry sociológie FiF UK, ktorý sa na výskume podieľa. Ako uviedol na tlačovej konferencii pri predstavovaní výsledkov prieskumu, príčin je viacero. „Prvou sú demografické zmeny v spoločnosti, starnutie populácie. V iných vekových kategóriách je to tzv. singlovstvo, život bez partnera. Ďalšou z príčin je rozmach digitálnych technológií a s tým súvisiace zmeny v pracovnom živote, rozmach práce z domu alebo telepráce.“ Ďalšími kľúčovými rizikovými faktormi osamelosti a sociálnej izolácie sú chudoba, nezamestnanosť a nižšie vzdelanie.
Slovensko nie je v tomto smere výnimočné, osamelosť a sociálna izolácia sú globálnym spoločenským problémom. Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2023 zriadila Komisiu pre sociálne prepojenie a označila osamelosť za významný determinant zdravia. Tento fenomén si všímajú aj európske inštitúcie, aj projekt DISCONNECT je podporený Európskou úniou v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Osamelosť a sociálna izolácia totiž výrazne vplývajú na psychické a fyzické zdravie obyvateľov a tým aj na ekonomické a sociálne zdravie spoločnosti.
Koreláciu s psychickým a fyzickým zdravím potvrdil aj prieskum populácie na Slovensku. „Osamelí a sociálne izolovaní ľudia častejšie navštevovali lekára, majú sedavejší spôsob života, v porovnaní s rovesníkmi sú menej fyzicky aktívni a udávajú horší spánok. Tiež majú vyššiu šancu, že budú mať chronické zdravotné problémy. Oveľa častejšie trpia depresiou a úzkosťou,“ povedal Michal Hajdúk.
Významný je tiež sociálny dopad osamelosti. Osamelí a sociálne izolovaní ľudia vo vysokej miere nedôverujú druhým ľuďom a tiež inštitúciám, majú pocit straty kontroly a slobodného rozhodovania nad vlastným životom, sú náchylnejší uveriť v konšpiračné teórie. „Má vplyv na ich spoločenskú angažovanosť, volebné správanie,“ povedal Roman Džambazovič.
Dáta získané v prieskume budú analyzované tímom odborníkov v projekte DISCONNECT. V pláne je prieskum zopakovať s tými istými respondentmi po jednom roku, aby sa zistilo, či dochádza k zmene. „Záverečnou fázou projektu DISCONNECT bude vypracovanie odporúčaní pre verejné politiky na zlepšenie situácie v tejto oblasti na Slovensku,“ povedala členka projektového tímu Petra Brandoburová z Katedry psychológie FiF UK.
Kto sú rizikové skupiny - Ženy, starší ľudia vo vyššom veku, jednotlivci s nízkym vzdelaním a žijúci vo veľkom meste - Osoby žijúce samy, neparticipujúce na trhu práce a nachádzajúce sa v zlej finančnej situácii - Ľudia, ktorí sa cítia sociálne vylúčení v dôsledku diskriminácie (vek, zdravotný stav, sexuálna orientácia, rasa, etnická príslušnosť) - Osoby dlhodobo sa starajúce o dieťa/deti (na rodičovskej dovolenke) – nie sú sociálne izolované, ale osamelé |
Viac informácií nájdete tiež na stránke projektu www.osamelost.sk
Barbora Tancerová