Najväčšieho vraha odhalili naši genetici
Bol to prípad, aký Slovensko dovtedy nezažilo. Vrah, ktorému sa podarilo unikať tri roky, zneužil a zavraždil spolu deväť obetí – osem žien a jedného maloletého chlapca. Kľúčom k jeho usvedčeniu bola v tom čase stále novinka – identifikácia pomocou DNA, ktorú vykonali naši vedci z katedry molekulárnej biológie a zo SAV.
Mladý štyridsaťročný vedec Ľudevít Kádaši vtedy pracoval na Slovenskej akadémii vied. So svojou výskumnou skupinou – traja vedci SAV a traja vedci UK – boli prví v Československu, ktorí zaviedli využívanie novej metódy pri štúdiu genetickej výbavy človeka koncom 80. rokov. Len pár rokov predtým, v roku 1986, túto revolučnú metódu analýzy DNA – PCR (polymerázová reťazová reakcia) – vyvinul tím Karyho Mullisa, za čo v roku 1993 získal Nobelovu cenu.
Usvedčenie Ondreja Riga ako najväčšieho sériového vraha v našej krajine v roku 1992 bolo najvýznamnejším výsledkom tímu vedcov Katedry molekulárnej biológie PriF UK v oblasti kriminalistiky, ale nebol to prvý prípad, ktorý im na stôl priniesli kriminalisti. Už v roku 1990 usvedčili pomocou PCR prvého vraha v bývalom Československu. Kriminalisti z Brna vtedy docenta Vladimíra Feráka požiadali o spoluprácu na prípade brutálnej vraždy študentky Masarykovej univerzity. Analýzou DNA potvrdili, že vrahom bol Milan Lubas. Kriminalistické metódy dovtedy totiž pri vzorkách krvi umožňovali len rozlíšenie pomocou krvnej skupiny.
Čo to je vlastne PCR metóda?
Pri metóde PCR ide o rozmnoženie požadovaného úseku DNA pomocou cyklických procesov, pričom každý cyklus sa skladá z troch krokov. Najprv rozpletieme dvojvláknovú DNA pri teplote 90 až 95 °C na jednovláknovú. Následne sa krátke jednovláknové úseky DNA, tzv. primery, zmiešajú s celkovou DNA jedinca, pričom primery na základe komplementarity nájdu úsek, ktorý chceme namnožiť, resp. analyzovať, a to za optimálnej teploty 50 až 60 °C. V treťom kroku sa zvýšením teploty na 72 °C začína komplementárne vlákno DNA spájať. Cykly je potrebné opakovať 25- až 35-krát, čím sa vybraný úsek DNA reťazovo namnoží niekoľko miliónkrát.
„Prvé PCR reakcie sme robili ručne. Vtedy ešte nebol k dispozícii termostabilný enzým potrebný na priebeh reakcie pri vysokej teplote, ktorá enzýmy inak deaktivuje. V praxi to vyzeralo tak, že sme so stopkami v ruke sedeli pri troch vodných kúpeľoch nastavených na požadované teploty pre jednotlivé kroky a skúmavky sme premiestňovali v stanovených časoch približne každú jednu až dve minúty. Pred tretím krokom sme vždy pridali polymerázu. Toto sme opakovali 25- až 35-krát,“ opisuje začiatky používania PCR metódy profesor Ľudevít Kádaši z Katedry molekulárnej biológie PriF UK, ktorý dodnes súčasne pracuje aj na SAV. Celý proces vtedy trval 3 až 3,5 hodiny! Pomohlo objavenie polymerázy, ktorá vydržala vysokú teplotu, vďaka čomu bolo celú reakciu možné automatizovať. Potom stačilo len cyklicky meniť teploty pre jednotlivé kroky. Na to sa v súčasnosti už používajú termálne cyklery.
Katedra je vlastníkom ešte jednej prvotiny. Prvý PCR cykler v celom Československu, na ktorom vykonali aj analýzy v Rigovom prípade, našli opäť nedávno v skrini katedry. Odvtedy sa cyklery, samozrejme, vyvinuli a sú dokonalejšie.
Usvedčenie beštie
„V júli 1991 sme dostali biologické vzorky ôsmej zavraždenej obete a výter z pošvy, keďže bola zneužitá. Na základe toho sme určili DNA profil páchateľa. Vylúčili sme niekoľkých podozrivých. V septembri nám doniesli vzorku Ondreja Riga, lebo starší manželia nahlásili, že sa im pozerá do okien. Nebol zadržaný v súvislosti s vraždami. Preto nás veľmi prekvapilo, že jeho DNA profil sa zhodoval s páchateľom,“ spomína Ľudevít Kádaši. Iný dôkaz však proti nemu nebol, a tak ho prepustili. V tom čase na základe analýzy bola pravdepodobnosť zhody 1 : 90 000, dnes je presnejšia – až 1 : 1017, čo prakticky vylučuje iného jedinca okrem jednovaječného dvojčaťa.
V marci 1992 došlo k ďalšej vražde, po ktorej definitívne potvrdili DNA obete na nohaviciach Rigu, ktorý už bol podozrivý z predošlých prípadov. Následne mu dokázali aj vraždy v Nemecku a Holandsku. „Je to beštia a beštia musí zomrieť,“ povedal obyvateľ domu jednej z obetí. Príbeh inšpiroval aj knihu od Dominika Dána s názvom Beštia.
Ondrej Rigo sa stal prvým vrahom na Slovensku usvedčeným na základe DNA. Odsúdili ho na doživotný trest odňatia slobody 7. decembra 1994. Vo väzení je od roku 1993, keď ho vzali do väzby. V roku 2018, po odpykaní 25 rokov trestu, požiadal o podmienečné prepustenie, následne však svoju žiadosť stiahol.
„Bol to dobrý pocit, keď sme odhalili vraha, ktorý by inak bez výčitiek svedomia určite vraždil ďalej. Len nás mrzelo, že po prvom pozitívnom výsledku mu polícia nevenovala väčšiu pozornosť. Posledná obeť by nemusela zomrieť,“ dodáva Ľudevít Kádaši.
Lenka Miller