Podcast Komunita – Leila Zajac: Menopauza je aj veľká neurologická zmena. Čím viac o nej hovoríme, tým ľahšie sa nám žije.
Téma perimenopauzy a menopauzy sa dotýka každej ženy, no vo verejnom aj odbornom priestore zostáva často na okraji záujmu. V novej epizóde podcastu Komunita privítala moderátorka Eva Kopecká odborníčku na túto problematiku, absolventku UK a doktorku farmácie Leilu Zajac. Leila, ktorá stojí za projektom Všetko o menopauze. V rozhovore okrem iného vysvetľuje, prečo sú hormonálne zmeny pre mnohé ženy prekvapivé a prečo nie je normálne trpieť v tichosti.
S témou perimenopauzy a menopauzy ste sa po prvý raz stretli počas štúdia online programu integratívnej a funkčnej medicíny. Kedy však prišiel impulz hovoriť o tom aj na verejnosti?
Odišla som z firmy, kde som pracovala vyše 16 rokov, s tým, že chcem robiť niečo iné. Vedela som, že chcem zostať pri téme ženského zdravia, len som nevedela, ako to uchopiť. Dlho som v sebe mala pocit, že potrebujem robiť niečo zmysluplné, čo dá zmysel mne aj okoliu. A v tejto téme som to našla. Zistila som, že v zdravotnom systéme je obrovská medzera. Tejto téme sa nevenuje dostatok pozornosti. Mnoho žien – a cítila som to už aj na sebe – nevie, čo sa s nimi deje, a nepoznajú svoje možnosti. Keď som sa hlbšie ponorila napríklad do témy hormonálnej terapie, videla som veľké kontroverzie nielen u laikov, ale aj v odborných kruhoch. Videla som v tom potenciál – toto je niečo, čo sa oplatí preskúmať a kde by sa moja podpora mohla hodiť.
Farmácia vám v tom dala dobrý základ. Na Slovensku sme predtým poznali skôr pojem „prechod“ alebo „klimaktérium“. Potom prišlo slovo menopauza. Pôsobí to možno ako súčasný módny trend, ale ženy tým prechádzajú odjakživa. Je zvláštne, že až teraz o tom začíname hovoriť. Mohli by ste vysvetliť tie jednotlivé pojmy?
Dnes sa už veľmi často používa pojem perimenopauza. Predpona „peri“ znamená „okolo“. Ide o obdobie okolo menopauzy, teda čas vyhasínania funkcie vaječníkov. Je to podobné ako pojem klimaktérium alebo prechod. Toto prechodové obdobie býva pre ženu najnáročnejšie, pretože príznaky a nepohoda vychádzajú práve z kolísania hormónov.
Samotný pojem menopauza z medicínskeho hľadiska znamená iba jeden jediný deň – deň poslednej menštruácie. Ten vieme určiť až spätne, ak žena nemala menštruáciu 12 mesiacov po sebe. Celé obdobie po tomto dni sa už nazýva postmenopauza. Ženy sú v nej v podstate do konca života.
Telo sa, samozrejme, časom zastabilizuje a zadaptuje – ľudský organizmus je úžasný v tom, že si zvykne na akékoľvek podmienky. Je však dôležité vedieť, čo sa v tele deje. Vaječníky nefungujú izolovane; hormóny, ktoré produkujú, majú zásadný vplyv na celé telo. Receptory pre tieto hormóny máme takmer v každej bunke. Estrogén chráni zdravie srdca, kostí aj mozgu. Po menopauze je už viac na nás, aby sme sa chránili životným štýlom a prístupom k sebe.
Kedy začínajú ženy vnímať, že sa s ich telom niečo deje?
Zmeny väčšinou prichádzajú v dekáde medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou. Oficiálne sa perimenopauza udáva medzi 45. až 55. rokom života, no ženy často už pred 45-kou cítia, že niečo nie je v poriadku. Možno si ani nevšimnú zmeny v cykle, hoci odborná literatúra ich uvádza ako kľúčový aspekt diagnostiky. Často ide o drobné odchýlky – pár dní rozdiel v dĺžke cyklu, či menštruácie alebo zmena intenzity krvácania. Ak to nie je extrémne, ženy to zvyknú dávať na vedľajšiu koľaj.
Čo si však všimnú skôr, alebo im to naznačí okolie, sú zmeny na úrovni mozgu. Menopauza je totiž veľká neurologická zmena. Prichádza nervozita, podráždenosť, emočná nestabilita. Žena má zrazu pocit, že nič nezvláda, je citlivejšia na stres, má zníženú motiváciu alebo výkyvy nálad. Teda nie vždy sú to návaly tepla, ktoré prídu ako prvé. Častejšia býva nespavosť alebo nočné potenie, čo sú vlastne nočné návaly tepla. V jednej americkej štúdii ženy svoje pocity v perimenopauze opísali vetou: „Cítim sa nesvoja, ako keby som to už nebola ja.“ Majú pocit, že strácajú samy seba.
Sú ženy na tieto témy receptívne? Chodia na vaše prednášky a diskusie?
Áno, veľmi tieto diskusie vyhľadávajú. Väčšinou sú to ženy po štyridsiatke, no bolo by skvelé túto tému rozšíriť aj medzi mladšie generácie. Životný štýl je kľúčový. Ak sa o svoje telo staráme vopred, vyživujeme ho a vieme, čo mu robí dobre, prídeme do obdobia perimenopauzy s lepším základom. Hormonálne zmeny sú pre telo záťažou, preto potrebuje viac reziliencie (odolnosti). Môžeme s tým začať oveľa skôr – pohybom, starostlivosťou o svaly, stravou. Nie je to zmena zo dňa na deň. Keď už prídu ťažkosti, znížená motivácia a horšia nálada, všetko sa mení oveľa ťažšie. Návyky nás môžu v horších časoch podržať.
Je to zaujímavý koktail, ktorému musíme čeliť. Hoci slovo „čeliť“ znie ako boj...
Presne tak, nemali by sme byť v odpore. Štúdie potvrdili, že ženy, ktoré sú k sebe láskavejšie a majú so sebou súcit, prežijú toto náročné obdobie oveľa lepšie. Mali by sme také byť v každom veku, no po štyridsiatke, keď sa mení telo aj prežívanie, sme k sebe často až príliš prísne. Téma je navyše opradená mýtmi a dezinformáciami. Toho, čo nepoznáme, sa prirodzene bojíme. Mnoho žien si ani nechce pripustiť, že niečím takým prechádzajú, lebo to evokuje niečo negatívne. Je s tým spojené starnutie, ktoré sa v našej spoločnosti neodpúšťa. Kultúrny aspekt je veľmi silný. Preto je dôležité o tom hovoriť verejne a znormalizovať to. Nehanbiť sa. Predstavte si ženu, ktorá počas prezentácie v práci dostane nával tepla. Bojí sa, že uvidia, ako sa potí a červená, a vníma to ako trapas. O čo jednoduchšie by bolo, keby mohla otvorene povedať: „Prepáčte, práve mám nával tepla, potrebujem päť minút na občerstvenie, hneď sa vrátim a dokončím to.“ Nikto by si z toho nič nerobil a jej by sa žilo oveľa ľahšie. Musíme začať od seba a naučiť sa pomenovať to, čo sa nám deje.
Ďalší mýtus je spojený s hormonálnou terapiou. S akými názormi sa stretávate?
Je to stále kontroverzná téma. Mnohým ženám riešenia nie sú ani ponúknuté, alebo ich samy odmietnu zo strachu. Ani u odborníkov nie je vždy k tejto terapii náklonnosť, čo je škoda. Ak je menopauzálna hormonálna terapia podaná v správnom čase, v tzv. terapeutickom okne okolo menopauzy alebo do 10 rokov od nej, jej benefity výrazne prevyšujú riziká. Tie sú často komunikované prehnane. Riziko pre jednu ženu nie je rovnaké ako pre druhú; vždy by to mal byť individuálny rozhovor s lekárom.
V tejto epizóde sa dozviete aj:
- prečo systém nie je nastavený na manažment perimenopauzy a prečo si diagnostika vyžaduje oveľa viac času než bežná preventívna prehliadka,
- ako ženám môže pomôcť viesť si denník symptómov a ako ním môžu urýchliť diagnostiku a nastavenie správnej liečby,
- ktoré iné zdravotné problémy (napr. poruchy štítnej žľazy či nutričné deficity) môžu imitovať príznaky menopauzy,
- prečo podľa prieskumov pociťuje podporu od partnera len jedna z desiatich žien a ako môže otvorená komunikácia zmeniť atmosféru v domácnosti,
- prečo menopauza nie je len „ženský problém“, ale téma, ktorá ovplyvňuje pracovné prostredie a celkovú kvalitu života spoločnosti,
- a ako prekonať predsudky o „ženských kruhoch“ a prečo je dôležité, aby sme si ako ženy boli v tomto období vzájomnou oporou namiesto kritiky.
Záznam tohto rozhovoru nájdete na platforme Spotify.