Budova na Gondovej by mohla dávať interaktívne hodiny dejepisu
Predstavte si situáciu, že by ste chceli niekoho oboznámiť s turbulentnými dejinami Slovenska v 20. storočí v autentických priestoroch, no dal by vám na to len hodinu. V tom prípade ho určite vezmite do budovy Filozofickej fakulty UK na Gondovej. V príbehoch, ktoré skrývajú jej múry, nájdete dôstojnícke kasíno, kde vznikol dnešný Slovan Bratislava, Vavra Šrobára, ktorý pred muškátmi v okne uprednostňoval guľomet, študentov stretávajúcich sa v kuchyni Vojtecha Tuku, ale napríklad i pána Zimmermanna, ktorého činorodosť by nám závidel aj Svěrák so Smoljakom. Stále nestačí? Nechajte sa podobne ako my sprevádzať Radoslavom Števčíkom, tajomníkom fakulty, ktorý sa ako vysokoškolák zúčastnil bratislavského študentského protestu 16. novembra 1989.
Výklad by ste jednoznačne mali začať ešte pred vstupom do budovy, ideálne na Starom moste, a to malým tréningom priestorovej predstavivosti. Lebo tam, kde dnes stojí sivá výrazná budova patriaca filozofickej fakulte, bez ktorej si nevedia predstaviť panorámu hlavného mesta už asi ani jeho najstarší obyvatelia, by ste ešte koncom 19. storočia našli len ostrov a i neskôr – po regulácii Dunaja a urbanistickej úprave – iba súvislú voľnú plochu tiahnucu sa pozdĺž rieky až po dnešné Námestie Ľudovíta Štúra. Budova dnešnej FiF UK tam totiž „vyrástla“ až v r. 1911 – 1913, teda krátko pred prvou svetovou vojnou.
Za cisára pána a jeho rodinu
Keďže mala slúžiť ako sídlo veliteľstva 5. cisársko-kráľovského armádneho zboru rakúsko-uhorskej armády, vypracovaním projektu poverili vojenského stavebného inžiniera Josefa Rittnera, ktorý bol žiakom známeho viedenského architekta Otta Wagnera. Ten ju navrhol tak, aby zo všetkých strán pôsobila masívne a nedobytne. Vonkajšia fasáda získala výzdobu v duchu doznievajúcej secesie viedenskej orientácie a nastupujúceho nového, viac geometrického štýlu art déco, pričom militantné poslanie budovy zdôrazňoval tvar kupol pripomínajúci náboje. Okrem toho strechu ozdobovali 120 cm vysoké antické vojenské helmice. Tie tam – vďaka rekonštrukcii strechy v r. 2016 – nájdete aj dnes, a to v pôvodnom počte. Jednu z nich si dokonca môžete prezrieť zblízka v spodnej časti átria na prízemí.
Ak výklad správne načasujete, meno projektanta (ktorý podľa dobovej tlače projekt vyhotovil vo voľnom čase iba za dve koruny denne, čo bola suma, ktorá približne pokryla jeho dennú spotrebu cigariet) vám vyjaví i samotná budova – nájdete ho na podlahe pred vrátnicou súčasného hlavného vstupu. Kým sa však vydáte do labyrintu chodieb, ktorými sa až do r. 1918 svižným krokom presúvali armádni dôstojníci, vo vestibule sa môžete pustiť do rýchleho objasnenia funkčného členenia priestoru. Budova bola totiž navrhnutá ako rozsiahly komplex pozostávajúci z viacerých vzájomne prepojených krídiel: administratívneho s kanceláriami, archívom a knižnicou, reprezentačného so sálou a dôstojníckym kasínom, obytného so súkromnými apartmánmi a krídla s technickým a hospodárskym zázemím. To ju predurčovalo na všestranné využitie.
Postupne dávkované prekvapenia z čias monarchie
Dnes už vieme, že sa pri stavbe nešetrilo kvalitnými materiálmi: v miestnostiach bola parketová podlaha z dubového dreva, na chodbách hrubé liate terrazzo. Súčasťou výbavy boli aj drevené kazetové dvere a mosadzné kľučky v štýle Alt Wien. Potvrdzuje to rozsiahla rekonštrukcia, do ktorej sa fakulta pod vedením tajomníka Radoslava Števčíka pustila počas korony. Budovu, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, trpezlivo a s citom zbavujú nánosov socializmu, najmä dovtedy takmer všadeprítomnej koženky, molitanu či linolea, a pomaličky jej tak vracajú pôvodný charakter. „Občas to pripomína archeologický výskum,“ pousmeje sa tajomník fakulty.
Usilovne sa pracuje aj v priestore malého átria, kde kedysi armádni dôstojníci ustajňovali svoje kone. Z hlavnej časti budovy sa tam dostanete hneď dvomi schodiskami, pričom samostatný vchod je aj z Fajnorovho nábrežia. Fakulta tu totiž pomaličky buduje multifunkčné kultúrne centrum a otvorený kreatívny priestor, ktorý svojím názvom – UniverSaal – nenápadne odkazuje na rakúsko-uhorské korene budovy.
Asi dosiaľ najväčší objav priniesla rekonštrukcia priestorov Slovanského seminára na prízemí ešte v r. 2017. Ukázalo sa, že tmavé miestnosti, kde boli desaťročia uskladnené knihy, boli kedysi exkluzívnymi sálami vyzdobenými plastickými ornamentmi s motívom dubových listov na pilastroch, ako i 30 cm vysokým ozdobným pásom s motívmi ovocia. Na základe výzdoby i priameho spojenia s Moyzesovou sieňou prostredníctvom schodiska možno predpokladať, že sa tu nachádzala zrejme dôstojnícka jedáleň či kasíno. Zaujímavosťou je, že práve v týchto priestoroch vznikol dnešný ŠK Slovan Bratislava – v máji 1919 sa tu totiž z iniciatívy českých úradníkov, ktorí do Bratislavy prišli po vzniku ČSR v októbri 1918, konalo ustanovujúce valné zhromaždenie Prvého československého športového klubu Bratislava, predchodcu „belasých“.
Ministerstvo s hranicou na dostrel
To tu už tri mesiace sídlilo Ministerstvo ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom, ktorý pri sťahovaní sa do „vládnej budovy“ potreboval asistenciu legionárov. Bratislava bola v tom období totiž mestom s prevažne nemeckým a maďarským obyvateľstvom, ktoré rozpad rakúsko-uhorskej monarchie nevítalo práve s nadšením. Okrem toho sa budova ministerstva nachádzala v bezprostrednej blízkosti novej (a stále neustálenej) štátnej hranice, vytýčenej Dunajom, ktorú vtedy cez most ohrozovali vojská Maďarskej republiky rád. Ako v spomienkach uvádza Kristian Hynek, prvý rektor Univerzity Komenského, v okne pracovne ministra Šrobára stála „strojná puška obrátená na most, vtedy do polovice obsadený boľševikmi, a vedľa nej debnička s muníciou“. Aj preto panuje domnienka, že Šrobárovou pracovňou bola asi dnešná zasadačka vedeckej rady na 2. poschodí (G236). Je to totiž jediná miestnosť s balkónom, navyše dodnes si – vďaka dekoratívnej ornamentálnej maľovke – zachovala svoju prvorepublikovú podobu.
Šrobára na ministerskom poste onedlho vystriedal Ivan Dérer a o pár mesiacov nato Martin Mičura. Práve on s najväčšou pravdepodobnosťou na Gondovej privítal prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka počas jeho návštevy Slovenska v r. 1921, a to spolu s početnou kapelou, ktorá hrala na nádvorí budovy. V tomto priestore vo vnútrobloku vzniklo v r. 2012 na 1. poschodí moderné zastrešené átrium, ktoré môžu počas celého akademického roka študenti využívať na oddych či štúdium. Pravidelne sa tu konajú i rôzne fakultné podujatia a výstavy. Minulý rok sa tu počas multižánrového festivalu umenia Biela noc „vznášala“ jedna z hlavných inštalácií – Gaia, obrovská zemeguľa od britského umelca Lukea Jerrama.
Tanečná sála i prvé rozhlasové štúdium
Cez átrium sa dostanete do Moyzesovej siene, ktorá svojou výzdobou predstavuje jeden z najtypickejších interiérov v štýle viedenskej secesie. Už len pustiť niektorý zo Straussových valčíkov a predstaviť si tanečné páry ladne sa vznášajúce na parkete. Kým sa váš hosť spamätáva zo šoku, prebuďte v sebe svoje učiteľské ja a zopakujte si s ním meno projektanta – nájdete ho tu totiž vytesané v zábradlí lóže. Ak padne otázka, prečo sieň nie je pomenovaná po ňom, ale po hudobnom skladateľovi a dlhoročnom šéfovi hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave, nenechajte sa ňou zaskočiť. Práve v týchto priestoroch v r. 1926 totiž vzniklo prvé rozhlasové štúdium na Slovensku. Dodnes sa sieň pre výbornú akustiku využíva – okrem iného – aj ako koncertná sála.
I keď disponuje aj samostatným vchodom z Vajanského nábrežia, Rittner ju navrhol tak, aby sa do nej dalo dostať viacerými cestami aj z budovy na Gondovej. Okrem spomínaného schodiskového spojenia s niekdajšou dôstojníckou jedálňou by ste z jej balkóna vedeli kedysi bez problémov prejsť na 2. poschodie. Stačilo by otvoriť hociktoré z troch dvier, ktoré sú dnes z pochopiteľných príčin natrvalo zamknuté. „Za týmito dverami je katedra anglistiky a amerikanistiky, za týmito katedra maďarského jazyka a literatúry a za týmito asi katedra pedagogiky a andragogiky,“ ukazuje nám Radoslav Števčík.
Sídlil tu krajinský prezident i predseda vlády
Návrat do hlavnej časti budovy využite na ďalší krátky historický exkurz. Kompetencie ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska prebral v r. 1927 Krajinský úrad, najvyšší úrad v rámci tzv. Slovenskej krajiny. Ten bol v rámci reorganizácie územného členenia ČSR vytvorený po zrušení dovtedajších žúp. Krajinský úrad viedol krajinský prezident, ktorý v budove mal aj reprezentačný byt. Atmosféru úradovania v budove na Gondovej živo a so značnou dávkou irónie opísal spisovateľ Janko Jesenský, ktorý ju dôverne poznal – na Krajinskom úrade pracoval od r. 1929 a neskôr bol dokonca viceprezidentom. V jeho románe Demokrati sa tu rieši „disciplinárka“ hlavného hrdinu – úradníka Jána Landíka.
Počas slovenského štátu v r. 1939 – 1945 v budove sídlilo predsedníctvo vlády a ministerstvo vnútra, ktorému od r. 1940 šéfoval Alexander Mach. V tomto období tak budova slúžila viacerým neslávne známym menám, okrem toho mala aj stáleho prominentného obyvateľa – do 7-izbového bytu po bývalom krajinskom prezidentovi sa totiž nasťahoval predseda vlády slovenského štátu Vojtech Tuka. Ten bol v r. 1939 – 1942 aj rektorom Slovenskej univerzity, ako sa vtedy Univerzita Komenského nazývala. Rektorát sídlil (tak ako dnes) vo vedľajšej budove na Šafárikovom námestí. Z bytu to tak mal do oboch kancelárií na skok.
Tukov byt by ste dnes našli na 2. poschodí za katedrou rusistiky a východoeurópskych štúdií. Priestor sa už sčasti zrekonštruoval, v miestnosti s obkladačkami, ktorá bola pravdepodobne kuchyňou, sa dnes stretáva študentská časť akademického senátu. S troškou nadsádzky možno povedať, že tá tu skutočne má možnosť vziať právo do vlastných rúk – v blízkom svetlíku sa totiž stačí trochu natiahnuť a prstami sa dotknete novozískanej budovy Právnickej fakulty UK na Vajanského nábreží.
Úradníkov nevyhnali ani bomby
Chýba vám vo výklade akcia? Odporúčame zvážiť zaradenie témy Slovenského národného povstania, do ktorého sa zapojili aj viacerí študenti fakulty. Pokiaľ ide však o budovu na Gondovej, tá si akcie užila dosť najmä koncom druhej svetovej vojny, keď utrpela značné škody pri bombardovaní Bratislavy. Poznať to na 2. poschodí pred zasadačkou vedeckej rady. Kým v iných častiach budovy zostalo terrazzo pod vrstvami linolea zachované, na tejto časti chodby úplne chýbalo, nahradil ho betón. Momentálne sa to však – na radosť pamiatkarov – vracia do pôvodného stavu.
Ani čiastočné zdevastovanie priestorov však budove neubralo na dôležitosti. Po r. 1945 ju prevzalo Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady. Po komunistickom puči v r. 1948 sa však postupne presadila centralizácia riadenia štátu a obmedzili sa právomoci slovenských orgánov. Budovu tak po 40 rokoch úradníci opustili. Do vlastníctva univerzity prešla v máji 1958, keď sa zároveň stala sídlom filozofickej fakulty.
Keď nechýba odvaha ani vybavenie
Ak vám klient pri výklade zaspáva, je načase vytasiť obrazové materiály. A to konkrétne známu fotografiu Ladislava Bielika zachytávajúcu muža s odhalenou hruďou pred okupačným tankom na Šafárikovom námestí. Len tak mimochodom, ide o Emila Galla, iróniou osudu suseda Vasila Biľaka, ktorý spolu s ďalšími vysokopostavenými komunistami listom Brežneva fakticky požiadal o „bratskú pomoc“ pri potlačení Pražskej jari v auguste 1968. Na fotografii totiž vidno aj časť budovy na Gondovej ulici. To však ani zďaleka nie je jej jediné spojenie s týmto neľahkým obdobím našich dejín. Za všetky aspoň jeden príklad.
Keď sa na protest proti okupácii Československa študent Karlovej univerzity Jan Palach v januári 1969 upálil na Václavskom námestí, spontánne pietne zhromaždenia a pochody, ktoré sa na jeho počesť konali v celej republike, neobišli ani niekdajšiu vládnu budovu. Práve v prednáškovej miestnosti G127 totiž bratislavskí študenti napriek hrozbe represálií zrealizovali 25. januára, v deň Palachovho pohrebu, improvizovaný smútočný akt.
Dejiny moderného Slovenska sa v budove „tvorili“ znova v r. 1989. Keď po udalostiach 17. novembra vznikala v Bratislave Verejnosť proti násiliu, jej prvé vyhlásenia sa tlačili práve tu – na 4. poschodí, kde dnes sídli centrum Studia Academica Slovaca. Vtedy tam bol na tie časy moderne vybavený fonetický kabinet, ktorému vládol počítačový expert Alfréd Zimmermann. Práve s jeho prispením tu vznikali prvé vyhlásenia VPN, čo dodnes pripomína pamätná tabuľa na fasáde budovy.
Chystá sa kniha
Keďže vám do konca hodiny neostáva už veľa času, rýchlo ešte ohúrte svojho hosťa zmienkou o básnikovi Milanovi Rúfusovi, hudobnom skladateľovi Eugenovi Suchoňovi či jazykovedcovi Jozefovi Mistríkovi – to sú len traja z mnohých významných predstaviteľov slovenského kultúrneho života, ktorí na fakulte pôsobili. Nezabudnite mu však povedať, napríklad aj pri šálke kávy v nádherne zrekonštruovanej oddychovej miestnosti pre študentov vedľa bufetu na prízemí, kde sa vám núka výhľad na celú Bratislavu, že si práve vypočul len zlomok tajomstiev, ktoré budova na Gondovej ukrýva. Dobrou správou je, že FiF UK plánuje k svojmu 100. výročiu, ktoré oslávi v r. 2021, vydať knihu o histórii budovy. Podieľať sa na nej budú odborníci z viacerých katedier.