Od filozofie k právu, od mytológie k teológii a od materializmu k analytickému idealizmu – paradigmatické zmeny v nazeraní na človeka a vesmír
Dňa 24. februára 2023 sa uskutočnil v poradí už ôsmy a zároveň posledný pracovný workshop multidisciplinárneho projektu Paradigmatické zmeny v nazeraní na vesmír a človeka z filozofickej, teologickej a fyzikálnej perspektívy podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV 18-0103), ktorého riešiteľský tím tvoria bádatelia z piatich fakúlt našej univerzity (FiF UK, FMFI UK, RKCMBF UK, LF UK, PriF UK).
Workshop pod názvom Paradigmatické zmeny v nazeraní na vzťah človeka a vesmíru z filozofického, právneho a teologického hľadiska: historické a súčasné perspektívy sa uskutočnil v priestoroch Vedeckého parku Univerzity Komenského v Bratislave.
Ako sa stalo už tradíciou, úvodné slovo patrilo vedúcej projektu, profesorke Zlatici Plašienkovej. Prítomných okrem privítania oboznámila aj s termínom záverečnej grantovej konferencie, na ktorej okrem riešiteľov vystúpia aj pozvaní domáci a zahraniční odborníci, s ktorými riešiteľský tím spolupracoval.
Na predmetnom workshope odzneli tri prednášky (prof. Števček, prof. Šuráb, Mgr. Popovič), ktoré pokrývali tri oblasti (filozofickú, právnu a teologickú), a spadali do výskumného poľa troch kľúčových paradigiem: „od biologického ku kultúrnemu“, „od Boha stvoriteľa k hre na boha“ a „od humánneho k transhumánnemu“. Tieto paradigmy boli už témou aj niektorých predošlých workshopov, no osobitosťou tohto stretnutia bolo otvorenie filozoficko-právnych, predteologických (resp mytologických) a analyticko-idealistických aspektov skúmania nastolenej problematiky.
Úvodnú prednášku pod názvom Paradigmatické ruptúry v nazeraní na človeka z pohľadu filozofie (a) práva – história, súčasnosť a perspektívy predniesol prof. JUDr. Marek Števček, DrSc. Svoju pozornosť venoval predovšetkým filozofickým základom občiansko-právnych systémov niektorých krajín západnej civilizácie s cieľom osvetliť niektoré historické špecifiká vývoja právneho povedomia na našom území. Sústredil sa pritom na dve významné filozofické osobnosti: Johna Locka a jeho politickú filozofiu s kľúčovým konceptom vlastníctva a Immanuela Kanta, o ktorého deontologický koncept povinnosti a univerzálnosti práv a ľudskej dôstojnosti sa opieral občiansko-právny zákonník Rakúskej monarchie z r. 1811, na základe ktorého v rámci Československa fungoval občiansko-právny systém v českých krajinách až do roku 1950, kým na Slovensku (v dôsledku spadania pod Uhorsko po rakúsko-uhorskom vyrovnaní) bol jeho vplyv minimálny. Jestvujúca podoba slovenského Občianskeho zákonníka vychádza z podoby prijatej v roku 1964 v ére socializmu a dodnes, napriek početným úpravám, vykazuje nedostatky v oblasti nespracovaného filozofického prístupu k človeku ako subjektu práva v súlade s daným dobovým diskurzom. Okrem iného prednáška zapadla do riešenia zmeny paradigmy od „biologického ku kultúrnemu“, konkrétne vzťahu medzi prirodzeným a pozitívnym právom. Po odznení prednášky sa rozprúdila živá diskusia, pretože dôsledky spomínaných „filozofických lakún“ v našom právnom systéme sa dotýkajú mnohých životných situácií. Ako sa ukázalo ďalej, viacerí diskutujúci spolu s prednášajúcim zdôraznili fakt, že koncept práva na vlastníctvo v dnešnej dobe „sharovania“ (napr. vozidiel, bytov) naráža na utvárajúci sa koncept novej solidarity, kultúry zdieľania a snahy o kolektívne dobro ako protipólu k individualizmu, fungujúcom v západnom svete posledné dve storočia, no zároveň akoby oslabuje individuálnu zodpovednosť v súvislosti s právom na vlastníctvo. V diskusii tiež zazneli aktuálne otázky súvisiace s viacerými aspektmi rozvíjajúcej sa oblasti vesmírneho práva (na vlastníctvo), ktoré tiež súvisí s riešením projektu.
Druhá prednáška prof. ThDr. Mariana Šurába, PhD. s názvom Grécke mytologické postavy ako symboly ľudského vnímania samého seba a svojho postavenia vo vesmíre: interpretácia z aspektu teologickej paradigmy bola zameraná na teologický rozbor archetypálnych charakteristík symbolických postáv Narcisa, Prometea, Odysea, Dionýza a Sizyfa, tak ako tieto vyplývajú z pôvodných starogréckych prameňov, no tiež ďalšieho ich zobrazovania, napr. v modernej literatúre. Na tradovaní narcistického motívu máme možnosť vidieť, ako prehnaná sebaláska ústi do smrti; prométeovský element ako symbol rebélie voči božstvám či „nadľudským“ princípom však stelesňuje okrem sebavedomia človeka aj jeho schopnosť obety pre druhých; odyseovstvo je odrazom jeho ľudského údelu nomáda na tomto svete, jeho túžby objavovať svet na ceste za dobrodružstvom; dionýzovské pôžitkárstvo je zase predobrazom novovekého hedonizmus a konzumizmu aj s jeho neblahými dopadmi na človeka i spoločnosť, resp. planétu a napokon sizyfovský údel a absurditu vykonávanej práce možno vnímať aj ako hľadanie (márne) zmyslu či poslania života, čo z teologického hľadiska, v kontexte straty viery (v Boha, vo vyšší princíp, zmysel, cieľ) a prehnaného presvedčenia o vlastnej dôležitosti (dôležitosti vlastnej práce) môže ústiť do dnes veľmi dobre známeho „vyhorenia“. Pozorné počúvanie a premýšľanie o zameraní prednášky celkom prirodzene nastolilo nevyslovenú otázku: môže sa ľudská duša cítiť naplnená bez spojenia s Bohom? Pomyselné odpovede tak poukázali na súčasnú situáciu spojenú s riešením paradigmy „od Boha stvoriteľa k hre na boha“. V živej diskusii po odznení prednášky sa viacerí zhodli na tom, že zdravá vyrovnaná osobnosť (aj v zmysle gréckeho ideálu kalokagatie) bude zrejme nositeľom všetkých piatich archetypov, resp. ich vyváženého pomeru, v ktorom sú však ľudské a božské aspekty navzájom prepojené.
Workshop uzavrela prednáška Mgr. Juraja Popoviča Koncepcia človeka a jeho vzťah k vesmíru z perspektívy súčasného analytického idealizmu, ktorej cieľom bolo oboznámiť prítomných s riešením témy, ktorá súvisí s doktorandským štúdiom korešpondujúcim s výskumným grantom. Dôraz bol kladený na koncepciu filozofa a počítačového inžiniera Bernarda Kastrupa. Kastrupova koncepcia analytického idealizmu ponúka alternatívne východisko pre objektívnu vedu, a je renesanciou metafyzického idealizmu. Doktorand reflektoval najmä Kastrupovu kritiku fyzikalizmu súčasnej vedy pre jej neadekvátne uvažovanie o hmote a neschopnosť vysvetliť „vedomie“. Tento postoj však vychádzal z postulátu, že realita je v podstate mentálna, čím sa stavia do rozporu s materializmom súčasnej vedy. Zároveň však odmieta myšlienku mysle ako evolučného bonusu a tvrdí, že mysle (vedomia) jednotlivých subjektov sú akoby „vylúpnuté“ z mysle celého kozmu, ktorý musíme chápať ako primitívum, z ktorého je všetko odvodené. V tomto zmysle sa v projekte riešená paradigma „od humánneho k transhumánnemu“ rozšírila o prvok kozmického vedomia, ktoré presahuje človeka i celé ľudstvo. Prednášajúci objasnil argumentačné pozície uvedeného mysliteľa, no naznačil aj slabé miesta jeho koncepcie, ktorá ašpiruje byť anticipáciou blížiaceho sa historického prechodu k novému vedeckému svetonázoru, ktorý síce elegantne zohľadňuje všetky známe empirické dôkazy a prediktívne modely, ale za základ všetkej reality postuluje myseľ, nie hmotu. Diskusia ukázala, že fyzikalistický prístup k realite takýto postulát spochybňuje, no zároveň nedokáže nájsť uspokojivú odpoveď na problematiku vzniku vedomia. Otázka vzťahu človeka a vesmíru, resp. vedomia a matérie tak naďalej zostáva predmetom výskumu v rámci prírodných i humanitných vied.
Na záver môžeme konštatovať, že všetky prednášky prispeli k hlbšiemu objasneniu nastolenej témy a aj na základe podnetnej diskusie riešiteľského tímu budú spracované do podoby vedeckých štúdií.
Silvia Vertanová
Katedra romanistiky FiF UK