Laureátka UNESCO – L’Oréal Pre ženy vo vede skúma prírodné nanoštruktúry
Zuzana Garaiová je mladá biofyzička, ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Oddelení biofyziky Katedry jadrovej fyziky a biofyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK (FMFI UK). Venuje sa výskumu nanomateriálov a vlani získala cenu L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede v kategórii Inžinierske vedy a technológie.
Prečo ste sa pri výbere štúdia rozhodli pre FMFI UK a konkrétne pre biofyziku? Bolo to jednoznačné rozhodnutie alebo ste si cestu k tomuto odboru museli chvíľu hľadať?
Moja cesta k vede nebola úplne jednoznačná v tom zmysle, že som nebola dieťaťom, ktoré by si hovorilo, že raz bude vedkyňou. Odmalička ma však bavilo učiť sa nové veci, objavovať a čeliť rôznym výzvam – a práve to ma postupne priviedlo na „Matfyz“.
Pri výbere špecializácie bola mojou prvou voľbou fyzika životného prostredia. V tom čase sa však ešte len čakalo na akreditáciu tohto programu, a tak som začala hľadať iné možnosti. Biofyzika napokon veľmi dobre zapadla do mojich predstáv o ďalšom štúdiu. Ide o interdisciplinárny odbor, ktorý ponúka množstvo zaujímavých presahov do rôznych oblastí výskumu. Práve jeho prepojenie s medicínskym výskumom ma dnes veľmi zaujíma, najmä ak je možné rozvíjať ho v súlade s prírodou a s čo najmenšími negatívnymi dopadmi na životné prostredie.
Spomínate si na moment, keď ste sa rozhodli, že by ste chceli zostať robiť vedu a nie ísť povedzme do biznisu?
Bolo to po ukončení magisterského štúdia, keď som sa rozhodovala, či pokračovať na doktorát. V tom období sa mi naskytla zaujímavá príležitosť – v rámci doktorandského štúdia by som mohla na určitý čas vycestovať do Nórska, na Nórsku univerzitu vedy a techniky v Trondheime. Takáto skúsenosť ma veľmi lákala, takže som vlastne ani dlho neváhala a rozhodla som sa pokračovať vo vedeckej dráhe.
Venujete sa skúmaniu nanočastíc. Čo vás k nim priviedlo?
K nanočasticiam som sa dostala aj vďaka spolupráci s poľskými kolegami, ktorí mi predstavili zaujímavý typ nanoštruktúr – tzv. dendriméry. Ide o molekuly s veľmi unikátnou rozvetvenou architektúrou, pripomínajúcou korunu stromu. Tieto štruktúry sme následne spoločne skúmali a práve táto spolupráca ma postupne viac vtiahla do oblasti nanomateriálov.
Čo konkrétne vás na nanočasticiach zaujíma?
Nanočastíc existuje viacero typov a v súčasnosti ma veľmi fascinujú najmä prirodzene sa vyskytujúce nanoštruktúry, napríklad tie vytvorené z mliečnych proteínov alebo nanorozmerné olejové kvapôčky – tzv. nanoemulzie. Pri nich by sme chceli v spolupráci s Centrom biovied SAV detailnejšie skúmať olejovú zložku, napríklad pripravenú zo skvalénu alebo z oleja zo semien granátovníka. Tieto prírodné látky sú zaujímavé najmä preto, že majú biologicky aktívne vlastnosti, dobrú biokompatibilitu a potenciálne priaznivé účinky, napríklad v oblasti ochrany buniek či protizápalových procesov.
Nanosystémy sú veľmi zaujímavé z medicínskeho hľadiska. Dokážu viazať liečivá alebo bioaktívne látky a zlepšovať ich rozpustnosť a dostupnosť v organizme, napríklad pri kurkumíne, ktorý je známy svojimi protizápalovými a antioxidačnými účinkami, no prirodzene sa veľmi zle rozpúšťa vo vode. Zároveň je možné tieto nanoštruktúry modifikovať ďalšími molekulami tak, aby dokázali liečivo cielene dopraviť napríklad priamo k rakovinovým bunkám. Práve kombinácia základného výskumu a potenciálneho využitia v medicíne je pre mňa na tejto oblasti najfascinujúcejšia.
Čo pokladáte zatiaľ za svoj najpozitívnejší vedecký moment?
Vybrať jeden konkrétny moment nie je úplne jednoduché. Vo vede totiž ide často o množstvo menších krokov, ktoré sa postupne skladajú do väčšieho celku a posúvajú výskum dopredu. Veľmi pozitívne vnímam najmä chvíle, keď sa efektívne podarí prepojiť spoluprácu medzi rôznymi pracoviskami a spoločne dospieť k zaujímavým výsledkom.
Za veľmi dôležitý a motivujúci moment pre mňa považujem aj ocenenie v rámci talentového programu UNESCO – L’Oréal Pre ženy vo vede. Veľmi si ho vážim a vnímam ho ako silnú motiváciu do ďalšej práce.
Ako odborná asistentka na FMFI UK aj učíte. Aké predmety učíte? Akí sú vaši študenti a ako vnímate pedagogickú prácu?
Učím napríklad predmet Špeciálne praktikum, kde sa spolu s kolegami snažíme študentom priblížiť vedeckú problematiku prostredníctvom konkrétnych experimentálnych úloh. Študenti si tak osvojujú prácu s meracími prístrojmi, pochopia princípy ich fungovania, naučia sa analyzovať vzorky, vyhodnocovať dáta a na záver spracovať výsledky do uceleného protokolu. Čiastočne sa podieľam aj na výučbe predmetu Biofyzika na Prírodovedeckej fakulte UK.
Študenti sú vo všeobecnosti veľmi vnímaví – niekedy viac, inokedy možno o niečo menej. Je však na nás, pedagógoch, aby sme ich vedeli zaujať, udržať ich pozornosť a rozvíjať ich prirodzenú zvedavosť. Práve to ma na pedagogickej práci veľmi baví.
Pred časom ste pre Našu univerzitu napísali zaujímavú reportáž o vašej ceste na vedeckú konferenciu na Galapágy a na výskumné pracoviská v Ekvádore. Darí sa vám pokračovať v spolupráci s vedeckou komunitou v Južnej Amerike?
Ekvádor bol pre mňa úžasnou vedeckou skúsenosťou, ktorej cieľom bolo nielen nadväzovať nové kontakty, ale aj propagovať naše výskumné aktivity a motivovať študentov k ďalšiemu štúdiu. Myslím si, že sa to podarilo – aktuálne máme na našom pracovisku dvoch doktorandských študentov z Ekvádoru, ktorí sú veľmi hodnotnými členmi nášho tímu a spolupráca s nimi je výborná.
Čo sa týka ďalších spoluprác, tie sa prirodzene odvíjajú aj od aktuálne riešených projektov. Naša sieť kontaktov je však pomerne široká a zahŕňa spoluprácu s kolegami z Poľska, Nórska, Maďarska, USA či Grécka. Veľmi sa teším aj na rozvíjanie spolupráce s kolegami zo SAV, ktorí prinášajú ďalšie možnosti a prepojenia, vrátane tých medzinárodných. Práve takéto prepájanie vedeckej komunity vnímam ako veľmi dôležité, pretože môže výrazne prispieť ku kvalite a posunu výskumnej práce.
Ako vnímate podmienky pre váš výskum na FMFI UK?
Sú veľmi dobré. Mám tu zázemie, ktoré mi umožňuje rozvíjať vedeckú prácu aj v spolupráci s ďalšími inštitúciami, či už v domácom, alebo medzinárodnom prostredí. V tomto procese je, samozrejme, veľmi dôležité aj financovanie výskumných aktivít, bez ktorého sa výskum nemôže posúvať vpred. Preto považujem za dôležité vedu podporovať, poukazovať na jej význam pre spoločnosť a zdôrazňovať potrebu práce s overenými dátami, nielen popularizáciu názorov.
Na FMFI UK si zároveň veľmi cením aj ľudský prístup, kultivovanú a odbornú diskusiu a komunikáciu. Práve tieto hodnoty by som rada videla ešte viac rozšírené aj v širších oblastiach našej spoločnosti.
Mgr. Zuzana Garaiová, PhD., vyštudovala odbor fyzika a biofyzika na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde dnes pôsobí na Oddelení biofyziky Katedry jadrovej fyziky a biofyziky na FMFI UK. Zaoberá sa biofyzikálnym skúmaním nanočastíc, napríklad nanoemulzií, ktoré by mohli nájsť uplatnenie v cielenej terapii onkologických ochorení. V roku 2025 sa stala laureátkou ocenenia L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede v kategórii Inžinierske vedy a technológie.
Barbora Tancerová